Energia je energia

Keď som zistila, že sa moje tigrie oko “zahojilo”, rozhodla som sa spýtať Carlosa, či sa náhodou nezahojila aj puklina v mojej obálke, pretože som sa začala cítiť lepšie.

Tentokrát som sa pustila “klasickou” cestou – povedala som telíčku, nech ma prenesie do lesíka. Okamžite sa dostavil ten pocit, ako keď sa človek “rozleje” do šírky a vníma zo všetkých strán súčasne. Prekvapilo ma, aké presné vnímanie som z tejto cesty mala… Keď som odhrnula lieskovú vetvičku, napadlo mi, či mám ruku ako človek, alebo len taký energetický fúz… Mala som ľudskú dlaň a ľudské prsty, dokonca oveľa mladšie ako v reáli.

Takisto čistinka bola v ustavičnom pohybe, s bzučaním, vánkom a vtákmi a vo veľmi ostrých farbách. Zavolala som Carlosa ako kedysi, s vytlačením svojej energie cez vrchol hlavy až do neba. Prišiel a prisadol si na pník. Vľavo odo mňa – nech už to znamená čokoľvek. 🙂

Vysvetlila som mu, čo sa stalo s tigrím okom, a že som zvedavá, či sa nezacelila puklina aj mne. Pozrel na mňa a vyhlásil, že nezacelila. Ale poznamenal, že už začínam znova prijímať energiu, hoci tak divne – rozhodujem, čo prijmem a čo neprijmem. Tak som mu povedala, že som už tých 21 dní vydržala a na mojom vzťahu k anjelom sa nič nezmenilo, ale že si ešte celkom nedôverujem a dávam pozor, aby som s nimi zatiaľ neprichádzala do kontaktu.

Upozornil ma, že takýmto selektívnym prijímaním energie sa postupne zmení typ mojej vlastnej energie – že niečo z neho vymizne a niečo iné sa zmnoží. Vyznelo mi to, ako keby som sa potom stala iným človekom. Povedal, že nie, ale že sa zmení spôsob, akým reagujem na veci.

“A nezníži sa tým moja energia?” spýtala som sa.

“Nie. Energia je energia. Je jedno, aký typ energie máš, pokiaľ ho máš toľko, čo predtým, dokážeš všetko to, čo predtým. Možno inak a s úpravami, ale dôležité je množstvo, nie typ.”

Potom, ani neviem ako, ale napadlo mi, že čo keby som obrátila svoju obálku naopak, tak, aby tá puknutá časť bola vzadu… Nevedel, či to ide. Vlastne bol zvedavý, ako to chcem dosiahnuť.

“No vôľou,” povedala som.

“Ale ako vôľou?”

“To neviem. Ale idem ne vec, že či to pôjde.”

Ani som sa nemusela veľmi sústreďovať. Odrazu som cítila, ako sa vonkajšia časť mojej obálky začína točiť doľava. Pomáhala som znútra dlaňami, hoci som nemala nijaký pocit kontaktu. Šlo to pomaly, ale plynule a celkom bez nejakého nútenia… Nakoniec bola puklina vzadu a Carlos potvrdil, že to skutočne tak je.

Mala som pocit, akoby ma všetko ťahalo. Akoby sa telo v tej obálke snažilo otočiť do pôvodnej pozície… Bol to slabý, ale nie veľmi príjemný pocit. Odrazu mi napadlo, že by sa niečo mohlo tým otočením pokaziť, a radšej som sa vrátila do pôvodného stavu. To šlo oveľa rýchlejšie, ako keby to okamžite zaklaplo späť.

Carlos krútil neveriacky hlavou. V očiach mal istý rešpekt. Urobilo mi to dobre – hlavne po tom, ako ma naposledy anjeli zdešpektovali 😉 .

Povedala som mu, že som mala strach z dopadov toho otočenia. Odrazu som si uvedomila, tým rozmýšľaním o energii a anjeloch, že som celkom stratila svoj pocit napojenia – už mám svoju chrbticu zasa späť! Som samostatná jednotka a moja energia končí mojím chrbátom. Aj mi to došlo trochu ľúto a okamžite som sa musela ukontrolovať. Musím si dávať pozor a nedovoliť v tejto jednej veci nijakú emocionálnu reakciu.

Spýtala som sa Carlosa, či so mnou pôjde cez svet Zí-a za mojimi koreňmi. Prisľúbil, ale súčasne povedal, že to je cesta, na ktorú vezme celú svoju družinu. Zháčila som sa; tak som to so Zí-ovcami nevyjednala. Povedala som, že najprv sa musím spýtať mužskej energie Zí-a, či nás znesie, pretože vyzeral byť dosť rigorózny. Pôjdem za nimi a snáď sa nejako dohodneme.

Rátam, že to potrvá ešte pár týždňov, než sa budem cítiť dostatočne istá, aby som prestala kontrolovať svoj príjem energie. A potom sa ide hľadať cesta domov! (A nebudem sama. Ani bez anjelov nebudem sama. 😛 Vďaka za Carlosa a jeho ľudkov!)

Doplnok z 28. 5. 2019:

Dnes ráno som sa dočítala niečo viac k tej “pukline” v obálke:

“Naša vôľa funguje nezávisle od toho, čomu sa s obľubou venujeme a čomu nie. Tvoja vôľa už, napríklad,  začala otvárať tvoju medzeru (gap), krok za krokom.”

“O akej medzere to hovoríte?”

“Máme v sebe medzeru; podobne ako mäkké miesto na hlave dieťaťa, ktoré sa rokmi zatvorí, táto medzera sa otvára postupne, ako človek rozvíja svoju vôľu.”

“Kde je tá medzera?”

“V mieste našich svietiacich vlákien,” povedal a ukázal na oblasť brucha.

“Čo to je zač? Načo slúži?”

“Je to otvor. Vytvára otvor, ktorým vôľa vystreľuje navonok ako šíp.”

 

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.