Facka

Ako sa prerušilo moje spojenie s anjelmi, poklesla mi energia pod bod únosnosti. Už dovtedy som bola nesmierne unavená a bežala som viac-menej v režime 2+2, teda 2 hodiny hore, 2 hodiny ležať/spať a zasa 2 hodiny hore a pod. Obvykle som okolo druhej taká odpísaná, že dostanem zimnicu a trasiem sa až dovtedy, kým si nepospím. Keď som musela fungovať dva plné dni po sebe, spamätávala som sa z toho celý ďalší týždeň. A po prerušení napojenia sa k tomu pridala ľahostajnosť a depresia. Už som mala problém namotivovať sa vstať z postele a byť hore aspoň tie 2 hodiny.

Bolo mi to jedno. Zostala som ľahostajná. Duševne som si zbalila kufre a čakala na odvoz. (Neviem, prečo používam minulý čas, ale nuž veď čo. 😉 )

Začala som čítať ďalšiu Castanedovu knihu, nedokázala som sa prehrýzť cez prvú kapitolu, tak som vzala Dar Orla a ten ma aj celkom bavil – asi do polovice. Potom sa dostavil pocit márnosti. Prečo by som sa mala hrabať v mimofyzickom, keď to nebudem môcť nijako použiť?

Ako som si čítala o castanedovcoch (kniha je venovaná jeho rozpomínaniu na tréning spolu s bosorákmi, ktorí mali tvoriť jeho skupinu, než sa ukázalo, že Carlos nemá potrebnú energiu na to, aby ich viedol), párkrát sa tam rozoberal prechod do mimofyzického stavu. Nejako som si z toho odvodila, že jednotlivec nemôže “prejsť popri Orlovi” sám – že nemá na to potrebnú masu energie, aby to ustál bez zničenia. Preto sa toltécke skupiny vlastne združovali; ako skupina mali dostatok energie na tento prechod.

Vtedy mi napadlo, že ale čo sa s nimi stane potom, keď prejdú? To sa potom v tom mimofyzickom musia pohybovať stále spoločne ako taký strapec, alebo sa rozptýlia a idú si každý po svojom? Tak som sa rozhodla, že sa spýtam Carlosa.

Vyliezť z tela sa mi podarilo napodiv ľahko. Než som mu však stačila položiť otázku, znepokojene si ma premeral a vyhlásil, že sa musím okamžite napojiť späť na Gabriela, lebo inak je po mne… Mykla som plecom, že to je to posledné, čo urobím. Som nachystaná vypadnúť z tohto sveta. Vlastne sa na to dosť teším.

Chvíľu ma prehováral, ale vo mne prerazila moja samovražedná žilka. Bez toho, aby som bola na niekoho naštvatá. Proste som si povedala, že “so mnou už nie”, a teraz to budem udržiavať v tomto stave tak dlho, kým nepadnem na zobák. Malé cvičenie z oblasti vôle. 😉

Ako sme tam sedeli na pníku, doslova som cítila, ako z neho ide “veď som ti hovoril”, ale ovládal sa a nekomentoval. Asi som to aj nejako tematizovala, ale táto časť rozhovoru je totálne prepísaná. Myslím, že som mu potom rozprávala o Zí-ovcoch a ako som dopadla prechodom cez ich svet.

Pozorne mi načúval, bokom ma sledoval a vyzeral čoraz znepokojenejší. Nakoniec vyhlásil, že ma niekam vezme. Odrazu som čosi zaregistrovala – sledovala som svoju reakciu a vnútorne som si ju komentovala, akoby to bola reakcia niekoho iného, koho práve profilujem. Povedala som Carlosovi, že inokedy by som sa pýtala okamžite “kam?”, ale že už mám tak málo energie, že už nevládzem nič kontrolovať a zmôžem sa len na “ako?”. Podal mi ruku, nech sa ho chytím, a ako som sa ho dotkla, ocitla som sa niekde celkom inde.

Vysvetlil mi, že toto je jeho obľúbené miesto, kam chodí najradšej. Nebolo to nič, len svietivá farba. Taká oranžovo-zlatá. Pripomenula mi miesto, kam som raz vyletela pri žam-žungu a kde som sa premenila na čisté vedomie strácajúce vlastnú identitu. Ale to moje miesto bolo ružovejšie, kým Castanedovo miesto bolo skôr do žlta. Bolo tam nesmierne dobre, všetko bolo v poriadku, o všetko bolo postarané, nad ničím nebolo treba špekulovať a o nič sa nebolo treba snažiť… Bolo to ako taká zlatistooranžová “vatička”, do ktorej sa dalo pohodlne klesnúť a nebyť.

Chvíľku sme tam len tak hoveli, ale potom mi došlo, čo sa so mnou deje. Dobíjal ma energiou. V tom samovražednom nastavení, v ktorom som bola, som to nemienila pripustiť. Začala som sa hniezdiť a brať sa späť do svojho života. Poďakovala som mu, že mi tam je dobre, ale už sa nudím. A išlo sa späť do sveta, na ktorý som stavaná – plného príkorí, kde nič nejde ľahko a všetko len bolí. 🙂 Môj súkromný Silent Hill. 😛 (A len čo som tam dorazila, zistila som, že už krátky pobyt v obľúbenom Carlosovom kútiku mi obrovsky dobil baterky – konečne mi začala do rúk tiecť aspoň nejaká energia a začala som aspoň slabo cítiť energiu okolia.)

A teraz musím poskladať dohromady rozprávanie z dvoch po sebe idúcich stretnutí, pretože ich neviem rozpliesť a natiahnuť na nejakú čo len okrajovo lineárnu os. Myslím, že som sa mu zverila s podozrením, že s tým “ťahom smrti” som sa už narodila a toto všetko je asi už len posledná fáza mojej skautovskej existencie – prehrmieť cez tento svet tak rýchlo, ako to len ide, do niečoho nového a menej obmedzujúceho. Odpovedal, že to vidí inak. Ten “ťah smrti” je vpísaný do mojej energetickej konfigurácie. Že vraj mám v obálke puklinu, ktorá sa nezatvára. Dostal ma do stavu, že som ju chvíľku aj videla – bolo to, ako keby naprieč obálkou išla široká zubatá puklina, ktorá sa nedá zatvoriť, pretože obálka je menšia, než by bolo treba… Rozprával mi, že tadiaľ prebieha sústavná výmena energie s prostredím – vyteká zo mňa a priteká nová. Vtedy som si pomyslela, že možno práve preto som empat – že nasávam energiu z prostredia a od iných. A Carlos ma varoval, že momentálne som sa nastavila do režimu neprijímania a tak jednoducho energiu len strácam.

Myslím, že som mu nezabudla položiť otázku, ako je to s tou bosoráckou skupinou, keď prejde do mimofyzickej existencie. Vyhlásil, že sa nepotrebujú držať jeden druhého – že sa pohybujú voľne a ak sa potrebujú, tak sa znova spoja. Takže aspoň toto som si vyjasnila.

No a po druhom rozhovore ráno som čítala ďalej knihu. Už som takmer na konci. Keď som ju čítala prvýkrát, koniec ma veľmi neoslovil, ale tentokrát som sa musela zastaviť a smiala som sa ako kôň…

Florinda povedala, že budem mať problémy pospomínať si na všetko, čo sa udialo, pretože som taký zahrabaný v mojej racionalite – a tá sa len zhorší ich odchodom, pretože mi už nezostane nikto, kto by mi pomohol zmeniť rovinu vnímania. Dodala, že jedného dňa sa doňa Soledad a ja znova stretneme v našom bežnom, každodennom svete.

Vtedy som sa obrátil k doni Soledad a prosil som ju, aby ma dostala z toho môjho zahrabania v racionalite. Povedal som jej, že ak by sa to nepodarilo, nech ma zabije. Nechcem žiť v biede racionality.

“Hovoríš hlúposti,” povedala Florinda. “Sme bojovníci a bojovníci myslia len na jedno – na svoju slobodu. Zomrieť a byť pohltený Orlom nie je žiadna výzva. Na druhej strane, prekĺznuť popri Orlovi a oslobodiť sa je absolútne besná trúfalosť.”

Facka ako malina! No tak dobre – tak teda nie som dokonca ani len ten bojovník. Ako keby na tom záležalo. 🙂 A medzi Carlosom a mnou je zjavne viac spoločného, než by som si chcela priznať 😛 … V posledných dňoch niekoľkokrát nastali takéto synchronicity, keď mi kniha odpovedala na niečo, čo som zažila deň predtým… lenže ja už som si vybrala. A odmietam synchronicity registrovať.

Sorry, chlapci, ale keď ja poviem “nie”, tak to NIE je nepriestrelné. Spomínam si na inú pasáž z inej knižky, kde Carlosovi hovorili, že by radšej umrel, než by sa vzdal svojho rozmýšľania. Zdá sa, že ešte aj to “radšej by umrel” máme spoločné!

Smejem sa. Našla som spôsob, ako svetu otrčiť prostredník. Odmietam chápať – a čas je na mojej strane. Tik-tak, tik-tak.

13 thoughts on “Facka

  1. Don Juan povedal, že život na Zemi je dobrý trenažér, že ak zvládneme to čo sa nám deje tu, mali by sme si vedieť poradiť aj inde, v neorganických svetoch.
    ..ale vraj opačne to už neplatí 🙂

    Like

  2. .. ak si myslíš, že odísť hore je to najhoršie alebo najlepšie, čo sa ti môže stať, je zjavné, že si tu nebol dosť dlho..
    .. na dverách nie je zaujímavé nič, zaujímavý je len ten pocit, keď ich otváraš alebo zatváraš..
    … nuda a pomsta sú parazity, žiadna pridaná hodnota, len jazva alebo smrť..
    .. mám ťa rada Hela, veľmi..

    Liked by 2 people

  3. Hela, možno hlúpa otázka, ale prečo Ťa nahnevali anjeli, ako klamali, a ako vieš že klamali.
    Chápem, niekedy aj ja stratím chuť do života, ale väčšinou to prejde. Som Ti vďačná za všetky články, som rada, tu si, medzi nami.

    Like

    • Neviem ti odpovedať. Klamali mi, na to som došla sama. Je to, ako keď odrazu vieš. Bodka. Gabriel mi niečo vysvetľoval, bol to ten úžasný, chápajúci Gabriel. Vysvetľoval mi rozdiel medzi Michaelom a ním (teda energiou Michael a energiou Gabriel). A potom sme sa dostali k Ryšinkovi, ktorý zomrel v roku 2017, hoci chcel strašne žiť… To bol odjakživa bod, ktorý som dokázala prehliadať, ale nedokázala som im ho odpustiť. Mohla som ho len nebrať do úvahy, ale nedokázala som ho akceptovať. A odrazu sa mi Gabriel za Ryšíka ospravedlnil. Najprv som to vzala na vedomie so slzami v očiach, zrazu ma zamrazilo, došlo mi, že v svetle toho, čo mi práve popísal, to mal na starosti Michael a nie on… Tak som mu to povedala a spýtala som sa ho, prečo mi zaklamal. Zdvihol sa a pobral sa preč a cez plece mi šplechol: “to nemienim s tebou rozoberať”. A mne to pripomenulo starú traumu, o ktorú sa postarala kedysi jedna osvietená čitateľka z akaše, keď jej ústami mi Otec povedal “nemysli si, že na tebe záleží, si odpad, ktorý nahradíme kedykoľvek niekým iným”.

      V tom okamihu mi bolo jasné, že ak mi Gabriel klame, nemám s ním ďalej o čom rozprávať. Ja chcem zisťovať, nie nechať si klamať. Tú traumu som potom ešte riešila s Otcom a späť mi prišlo niečo veľmi podobné na niekdajšiu správu: “ak sa odpojím, skapem”. Tak som si povedala, že nepoznám jediného, ktorý by na konci života neskapal, a tak to nie je argument, prečo zostať napojená.

      Nemám to spracované a potrebuje to asi veľa času, aby sa to dostalo do nejakého zmysluplného kontextu… Uvedomila som si však vďaka tomu dve veci: 1. Krivdila som tej osvieteneckej zakašečítačke, lebo jej správu som brala výlučne ako prejav jej vzťahu ku mne, hoci to teraz znie ako podivná verzia Otca. 2. Celý čas som mala dilemu, či sú tí “anjeli” pre mňa “externí”, alebo si ich len vymýšľam. Teraz mám tendenciu vnímať ich skôr ako “externých”, pretože pôvodný rozhovor s Gabrielom prebiehal v absolútnej pohode, z mojej strany som bola celkom bez výhrad alebo nevraživostí a tak to nemohol byť prejav niečoho, čo zo mňa lezie navonok – takže to musel byť prejav niečoho externého.

      Nakoniec som rozsekla hlavnú pochybnosť v mojom živote. A miesto nej došli dve ďalšie. Alebo štyri. Alebo stodvadsaťsedem. Nuž čo už. Nem kaki šerbelba, čiže polopatisticky: nepos*riem sa.

      Like

      • Mňa by zaujímalo, prečo si myslíš alebo ako si na to prišla, že to sú vôbec anjeli (nemyslím v zlom,ale proste klasická otázka, ako si si to overila, ako si na to došla? lebo teda nemám preštudované všetky tvoje články :D)? Anjeli zo svojej podstaty podľa všetkého nesmú klamať (žiadna svetelná bytosť by nemala) a už vôbec nie ťa do niečoho nútiť(ani do napojenia na nich – i keď osobne nerozumiem, prečo by sa niekto mal vôbec “napájať ” na anjelov, či Otca, keď všetko je prepojené, veď len taká prána, čchi, živa priteká podľa mňa od zdroja a bez nej by sme tu veru dodýchali).. Mne to skôr pripadá ako iné temnejšie bytosti, ktoré svojou podstatou klamať môžu a aj to robia a vydávajú sa za niekoho iného, na začiatku ti pomáhajú, robia ti dobre, radia, aby si ťa omotali okolo svojho prsta.. To by vysvetlovalo prečo ti je tak zle, keď si sa od nich “odpojila”, nie preto, že by ti chýbal prítok toho dobrého (vravíš, že aj pred tým než si sa odpojila si už zle fungovala, to podľa mňa iba potvrdzuje, že to nebolo asi dobré) , ale preto, že ti vlastne teraz robia zle, aby si bola nútená sa k nim vrátiť.. Mňa veľmi zaujala táto jedna otázka do poradne inde, ale hlavne teda odpoveď, ktorá všetko vysvetľuje a podľa mňa s týmto veľmi súvisí, i keď zjav mal asi Gabriel dobrý (no nič to nemení na podstate) https://aluska.org/zacala-jsem-videt-vize-ktere-resi-moji-karmu-a-minule-zivoty-na-co-si-dat-pozor/ . Viem, že vieš toho viac ako ja, ale niekedy keď je človek v strede nevidí okraje, tak ako my čo sme mimo… Ja len, aby si si dala pozor,lebo aj to ako ťa “Castaneda” dobil znova energiou by mohlo navodzovať novú závislosť, teda to môže byť tá istá bytosť napríklad..

        Like

      • 🙂 Že sú anjeli, to mi povedali a tvrdili mi to po celú dobu, až som na to nastúpila. Ja som si ich na začiatku zaškatuľkovala ako “mimozemšťanov”, lebo robili veci nad rámec ľudských schopností (napr. to ominózne chodenie cez stenu 😉 ). Ako ateista som v svojom príbehu nemala kategóriu “anjel”. Potom som sa Gabriela pýtala, on mi povedal, že archanjel, ja som mu vysvetlila, že s tým na mňa ako na neveriacu nech nejde, ale on to tvrdošijne opakoval až do posledného dňa. No a neskôr mi potom predstavil Otca. (Tomu som aspoň rok hovorila Starý muž a parádne som ho neznášala, ale potom som od neho niečo potrebovala a odvtedy sa otcovalo 😛 ).

        A teba sa pýtam, že odkiaľ berieš rozprávanie o podstate anjelov – z vlastnej skúsenosti alebo skúsenosti niekoho iného? Mind you, nehovorím, že ten niekto iný nemá pravdu – len poukazujem, ako často predpokladáme niečo na základe spoločenského folklóru a potom sa čudujeme, ak sa naša vlastná skúsenosť s tým folklórom bije. 🙂

        A ku karme: neverím na ňu. Karma je nesmierne egocentrický obraz, kde je jednotlivec taký dôležitý, že ho ani smrť nezruší a ide zo života do života, pretože je dôležité, čo robí alebo nerobí a čo sa učí alebo neučí. V tomto sa spolieham skôr na toltékov a taoistov. “Si prach a na prach sa obrátiš” a ako prach si to najdôležitejšie na svete, ale ako človek si len nástroj, ktorý narába s energiou, pretože ako “prach” (pravdepodobne) nemáš dostatok individuálneho vedomia na to, aby si ju mohol babrať. 🙂 Môj príbeh, môj svetonázor.

        A teraz podpásovka: prečo neveríš mne, ale veríš Aluške (teda, ak je to meno, lebo za ten krátky čas pozerania som nezistila)? Odkiaľ vieš, akú váhu má môj svetonázor v porovnaní s jej svetonázorom? Len preto, že je to bežnejšie vnímanie? Kedysi celé ľudstvo tvrdilo, že Zem je placatá… Mali preto o to väčšiu pravdu? 😉

        A prečo je to o verení a nie o porovnaní s vlastnými skúsenosťami? 🙂

        Like

      • Ja len beriem to, že ak ti klamali teraz, tak ťa mohli oklamať aj v tom, že sú anjeli, či nie? nie je to tak? Ja verím/neverím aj tebe aj Alušk (či kto to je, čítal a som iba toto od nej) aj hocikomu inému, lebo bohužiaľ vlastnú skúsenosť s mimofyzickým nemám, ale zato s ľuďmi áno a dokonca človekom, ktorý bol ovládaný mimofyzickým (nasilu nútený robiť veci, ktoré nechcel). Som trochu podozrievačný typ (to bohužiaľ z vlastných skúseností), takže preto som sa pýtala, prečo si im to proste verila (iba preto, že to povedali? ) ? A samozrejme, to že niečo tvrdí veľa ľudí, neznamená, že je to správne, teda to, že anjeli sú fajn, neklamú atď , ja viem, že to nemusí byť všeobecná pravda, ale ak si vezmem logiku, sú to svetelné bytosti, tak by to tak malo byť nie? Prečo teda všade píšu, že anjeli ťa nikdy do ničoho nenútia nezasahujú ti do života bez tvôjho súhlasu pokiaľ nie si v ohrození života? Nie som uzavretý človek, žeby som neprijala nový názor, názor na všetko formujem už do detstva a stále ho mením 😀 aj to, že je Zem placatá som začala znova veriť asi pred rokom, tiež nie hneď po prvom prečítaní nejakého príspevku, ale po dôkladnom študovaní, no potom som hľadala študovala aj proti a presvedčila sa, že to tak nie je. 😀 snažím sa zistiť vždy obe strany, proste toto s anjelmi mi iba akosi nepripadá ako košér – dobrá skúsenosť pre teba určite, ale ako vravím, ak ti klamú teraz, akú máš istotu, že ťa neklamali hneď na začiatku? iba toto mi prosím skús vysvetliť.. Veľmi rada sa učím, tak to prosím neber ako nejaké rýpanie, ale skôr ako poučenie ako to môže yyzerať z tvojej strany.. Ďakujem..

        Like

      • A poslednej vete až tak nerozumiem.. 😀 – Že nemám overovať, čo vidím, ale iba porovnať so svojimi skúsenosťami? Akože neoveruješ, či sú to anjeli, proste vieš zo skúsenosti, že sú? TAK? žeby docvaklo?

        Like

      • Okej, toto ma dostalo. Ako môžeš vedieť zo skúsenosti, že sú anjeli? Najprv musíš poznať anjela, aby si mala skúsenosť, čo “anjel” je! Alebo potom uveríš na slovo a priebežne budeš spochybňovať, či si nesadla na lep. Ale budeš spochybňovať na základe svojej priamej skúsenosti s ich konaním, nie na základe toho, čo si myslí niekto iný. Dúfam, že toto je odpoveď na to, čo si sa pýtala.

        Liked by 1 person

      • Hladacka, nevyjadrím sa, dobre? Bolo by to vyjadrovanie sa k tvojmu svetonázoru a keď nemám rada, ak sa niekto vyjadruje k môjmu, nebudem to isté robiť iným, nie? Ľudia si vždy poskladajú taký svetonázor, na ktorý práve majú dostatok energie. Keby mali dostatok energie na niečo iné, tak si poskladajú niečo iné. Preto je taký nezmysel baviť sa o svetonázoroch a vysvetľovať ten svoj. Je to proste moja miera energie. 🙂

        Liked by 1 person

      • Nerada sa zamotávam do takejto debaty, lebo sa mi zdáš trochu naštvaná, ale risknem to, možno mi to rozšíri obzory.. 🙂 Čiže tvoj názor/postup či ako to nazvať je ten, že ak sa mi predstaví nejaká bytosť ako anjel, tak jej proste uverím lebo iné mi neostáva, keďže to neviem inak rozoznať, lebo s ňou nemám predošlú skúsenosť správne som pochopila(je to inak veľmi logické, to sa mi páči)? a potom počas rozhovorov s ňou začneš porovnávať svoje skúsenosti s ňou – teda to je čo ? – porovnávaš ako sa zachovala pri predošlej konverzácii a ako napr. teraz? ako môžeš tým porovnávaním zistiť, či je to skutočne to za čo sa vydáva ak sa niečo hraje od začiatku? dá sa to zistiť? príklad, zistila si teda, že ti anjeli klamali,porovnávaním teda zistíš aj to, že na začiatku neklamali (ako pocitom z toho?)) čiže podľa teba overenie typu ako všade píšu, že spýtať sa, či je to naozaj svetelná bytosť nefunguje – správne? treba čerpať z vlastných skúseností (no ibaže, ak žiadne nemám a bol by to prvý kontakt s mimofyzickým, tak sadnem asi na lep každému, že? 😀 a ak zistíš, že to nie je v poriadku a je to temná bytosť, tak už je potom neskoro, či nie? to je tiež blbosť, že ak raz súhlasíš s niečim takým hovoriť, tak sa to nedá vziať späť bez ujmy? preto sa pýtam na to overenie) Kľudne mi svetonázor nabúraj, ak by som sa nechcela nič dozvedieť, tak sa nepýtam a ostanem pri svojom názore a držím sa ho zubami nechtami.. 😀 Kľudne napíš svoj, budem rada. 🙂 Nesnažím sa ti tvoj svetonázor nijako meniť ani nič, iba sa pýtam, ber to prosím ako otázky od niekoho, kto to proste nezažil a zaujíma ho to a je obyčajný laik.. 🙂 A ak ťa to obťažuje, kľudne napíš, prestanem byť otravná. 😀 len som proste zvedavá.. 🙂

        Like

      • Nemienimn nabúravať ničí svetonázor, pretože som už povedala, aké zbytočné to je. Každý chápeme len do výšky energie, akú máme k dispozícii. A súčasne ma nebaví argumentovať a slovíčkovať. Povedala som ti, ako na to idem ja. Ak ti to nedáva zmysel, choď na to tak, aby to dávalo TEBE zmysel. To je jediné dôležité.

        A z tejto debaty odchádzam, lebo začína mať negatívnu energetickú bilanciu. Nie som učiteľ. Som len náhodný okoloidúci, ktorý popisuje svoju cestu. Nevzniká mi z toho nijaká povinnosť túto cestu vysvetľovať. (Nie že by som to niekedy nerobila – ale to je moje rozhodnutie, nie povinnosť. 🙂 ) A ak vyzerám naštvatá, no tak s tým budem musieť žiť. 🙂

        P.S.: Si dnes druhá, koho som sekla za pokus filozofovať. Rozprávajte mi, ako veci robíte, nie aký názor na veci máte. Neradno starú ježibabu dráždiť, keď prší. 😛

        Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.