Je zvláštne, ako sa veci vyvíjajú… Keď som sa “odanjelila”, v tom čase sme s Anielom reálne spustili projekt Anielov kameň týždňa (ktorý sme plánovali už pár rokov 😉 ). Tým, že vyrábam obrázky, začala som sa viac zaujímať o kamene, od ktorých ma anjeli kedysi odradili vysvetlením, že význam im pripisujeme akurát tak my. Vyhrabala som staré kamienky, začala ich nosiť – a začali sa diať veci… Jedného dňa som si proste povedala, že si potrebujem kúpiť tigrie oko. Kedysi (cca 10 rokov dozadu) som si chcela kúpiť náhrdelník, ale nemali taký, aký som chcela, tak som to nakoniec vzdala. Na druhý deň po tom, ako som si spomenula, som šla k lekárke – a cestou od lekárky na električku som šla okolo svojho obľúbeného obchodíka s minerálmi. Bolo to navyše v čase, kedy už mali otvorené… Práve z dverí vychádzala nejaká pani. Tak som prišla k dverám, stlačila kľučku – a zatvorené… Zmätene som zízala na dvere, až som si všimla ceduľku “išla som do banky”. Bezradne som sa otočila. Vtom som zaregistrovala, že tá pani, čo odišla od dverí, sa zastavila, obrátila ku mne a pozoruje ma.

“Chcete do obchodu?” Zjavne nebola sklamaná zákazníčka, ale obchodníčka.

“Ale nechcem vás zdržiavať!”

Pani sa zasmiala, vrátila sa a otvorila mi. Už vo výklade som videla náhrdelník, aký som si odjakživa priala – veľké, dobre vyfarbené guľôčky tigrieho oka. To, čo bolo v obchode, sa mi nepáčilo – príliš malé a príliš hranaté, ale to už pani vyťahovala z výkladu ten “môj” náhrdelník… a ja som vyťahovala kreditku.

Pani mi zabalila náhrdelník a obe sme už vychádzali z obchodu, keď som pri vchode vo vitrínke objavila “paličku” tigrieho oka, veľkú a hrubú asi ako môj malíček (len hodne rovnejšiu 😉 , keďže tigrie oko nemá artrózu). V tom okamihu som vedela, že obchod neopustím bez nej… Vrátili sme sa dovnútra. Ako som si “paličku” prezerala, videla som, že z prednej časti má puklinu, do ktorej mi vliezol necht. Zjavne bolo hladké tigrie oko prerušené tenkou vrstvou nejakej poréznej horniny, ktorá sa nedala celkom doleštiť. Otočila som ho z opačnej strany, ktorá síce nebola až taká krásna, ale bola dokonale hladká, a rozhodla som sa, že ho budem nosiť naopak. Tak som kúpila ešte aj tú paličku (neviem, ako sa povie po slovensky, anglicky by to bolo “bar”) a pyšne som si ju odniesla domov.

Doma som si ju hneď zavesila na krk tak, ako som to naplánovala – zadnou časťou dopredu. Cez deň som behala s tigrím okom, na noc som ho dávala dole z krku. Po asi troch dňoch som zrazu zistila, že neviem, ktorá strana je predná a ktorá zadná… Puklina zmizla! Nechápem, ako je to možné, ale necht sa mi teraz do ničoho nezadiera a celá “palička” je dokonale hladká a pevná.

🙂 Hepi.

Vtedy mi napadlo, že vlastne to vyzerá, akoby som kráčala svoju ezoterickú cestu späť. Začínala som mágiou. Potom som šla na tú časť mágie, ktorej sa hovorí toning. Potom som prešla na kamene. Potom sa začalo toltékovať a do života sa mi nakýblili anjeli.

Teraz mi to prišlo, že ako som sa odpojila, začala som sa zosilnene venovať toltékovaniu. A odrazu sa do hry vložili kamene. Čo bude najbližšie? Toning?

Zakliklo. Už asi dva roky plánujem ďalšiu knižku. Nie pokračovanie Voľného pádu, ale niečo nové. O toningu. Stránka už existuje, postavy a rámcový príbeh tiež, len písať som ešte nezačala, pretože zatiaľ nepoznám priebežný dej.

Ale bol by to ďalší krok späť k východiskám.

A dnes (čo je niekedy pár dní pred tým, ako sa tento článok objaví), sa mi začali hromadiť ponuky na semináre a ukážky k toningu. 🙂

Že by som sa posúvala smerom ku kompletnému, integrovanému jedincovi, ktorý začína zlaďovať všetky časti zo svojej osobnej histórie? Neviem… a pravdu povediac, je mi to fuk, pokiaľ je to fuň. 😛

Tak vás nechávam s tým, že zatiaľ môj “regres” vyzerá takto a aby to nebolo len suché rozprávanie o mne a mali ste z toho niečo aj vy, tak sem dávam toningovú nahrávku od Misy Hopkinsovej, ktorou “opravuje” poškodenie autoimunitného systému:

P.S. z 24. 5. 2019: Ráno som čítala čosi v Castanedovi, čo mi dalo isté vysvetlenie pre tú zmiznutú puklinu v tigrom oku. Don Juan tam hovoril o spojencoch a povedal čosi také, že keď človek má do činenia so spojencom prvýkrát, tak na to doplatí. Jeho vraj spojenec strčil do ohňa a on sa popálil a jazvy sa stratili až v tom okamihu, kedy so svojím spojencom splynul.

Možnože niečo podobné sa stalo tigriemu oku. Len čo sa dostalo do mojej energie, “zahojilo” sa. 🙂

A musím za Carlosom a pozrieť znova na svoju obálku. Mám pocit, akoby sa tá puklina v nej bola tiež zahojila (alebo aspoň znova vymieňam energiu s prostredím). Možno sme s tigrím okom vyhojili jeden druhého. 🙂