Rebeluj!

Veľa depresií a pocitov nevyhovovania pramení v tom, že sa snažíme podvedome nastaviť na očakávania rôznych “autorít” v našom živote. Ak počúvame “autority”, máme neklamný signál, že sa nechávamie viesť našim vnútorným autopilotom – že kontrolu prebralo naše ego, nie naša duša.

Ako vznikajú “autority” v našom živote? Sú rôzne: jedny vznikajú obdivom k schopnostiam, vlastnostiam alebo prístupom iného človeka, iné sú do nás vovychovávané rodinou a spoločnosťou (autorita starších, nadriadených, učiteľov, policajtov a čojaviemkohoešte). Oba druhy autorít majú spoločný mechanizmus, ktorý ich buduje – naše ego, ktoré zisťuje svoju “cenu” tým, že ju porovnáva s “cenou” iných ľudí. Proste odvodzujeme hodnotu nie od toho, kto sme, ale od toho, ako nás tí druhí vidia. A pretože pri porovnávaní funguje ešte jeden mechanizmus ega – naše slabé stránky porovnávame so silnými stránkami toho druhého – nevychádzame z týchto porovnaní veľmi slávne… a nadobúdame komplexy, menej si trúfame, znižujeme svoju hodnotu a dostavia sa depresie.

Je čas pozrieť sa na seba nie očami ega, ale očami našej duše. Vidieť sa ako to, čo skutočne sme – zmes “dobrých” i “zlých” vlastností, ktorá je cenná práve tým, aká je jedinečná a nepodobná na čokoľvek ostatné naokolo! Naše konanie nemusíme upravovať podľa “autorít” – samozrejme, ak sa pre to nerozhodneme vedome. Kľúčové je tu slovo “vedome”. Nepotrebujeme sa spovedať nikomu, len nášmu Vyššiemu Ja.

Je čas zabudnúť na autority z minulosti, ktoré doposiaľ kontrolujú náš vnútorný svet, a umožniť duši, aby prevzala velenie. Osloboďme sa od strachov, ktoré sme si priniesli z minulosti! Vyvolajme si v mysli všetkých tých duchov, ktorí nás v minulosti dotlačili ku kapitulácii svojím nesúhlasom alebo hrozbami… To, čo bolo dobré podľa ich mienky, nemuselo byť dobré práve pre túto jedinečnú a nepodobnú bytosť… Ono už samotné slová “dobrý” a “zlý” sú dosť ošemetné. Nemáme “dobré” alebo “zlé” vlastnosti… Máme len vlastnosti, ktoré je v danej situácii vhodné alebo menej vhodné prejaviť. V inej situácii to, čo dnes považujeme za “nevhodnú” vlastnosť, bude tým najlepším východiskom!

K tomuto poznaniu ma doviedol jeden z mojich spirituálnych učiteľov, Kumara. Tu je prepis rozhovoru, keď sa ma pýtal na môj najväčší životný strach (všimnite si ten mechanizmus, ktorý je v ňom zachytený a ktorý dokazuje, že rozdeľovanie zlý/dobrý je veľmi hrubé a závislé od situácií!):

POVEDZ MI SVOJU OBAVU
Najviac ma asi desí, že by som bola v nejakej situácii bezmocná, že by som si sama nevedela poradiť. A osamelosť, ale tá až na druhom mieste. A z toho prvého vyplýva strach, že by som mohla prísť o všetko a zostala odkázaná na pomoc iných, na milosť iných.
TO JE PRAVDA
STRACH POMAHA PREZIT
AKO POMAHA TEBE?
Vieš, veľmi mi nepomáha. Zistila som, že vyhľadávam situácie, ktoré sú náročné, aby som si dokázala, že zvládam. Ale necítim sa pritom šťastne, lebo život by mal vyzerať inak. Celý život som sa tak bála samoty, že som od seba odháňala ľudí, aby ma nemohli opustiť – a tak som si samotu privodila. A vypestovala som si strašné nutkanie kontrolovať všetko. Niekedy to však nejde – a potom trpím. Okrem toho som kvôli všetkej tej kontrole zabudla byť spontánna. Myslím, že aj moja rakovina je reakcia na situáciu, ktorú som nedokázala ukontrolovať. Takže neviem, ako mi ten strach pomáha. Možno som zostala tvrdšia. Neviem.
DA MI ASI NAMAHU OTVORIT TI OCI
ESTE RAZ
CO TI DONIESOL DOBRE?
Skúsim: naučila som sa predvídať a odhadovať situácie. Som v tom hodne dobrá. Nejdem do situácií, kde mám pocit, že pravidlá diktuje niekto iný. Netrpím hazardnými hrami. Stále hľadám najhorší prípad a pripravujem sa naň, preto ma len tak niečo nezaskočí. A nečakám pomoc od okolia. Nespolieham na iných. Ak niečo nezvládnem sama, dokážem to akceptovať ako osud. Je toto lepšia odpoveď?
ESTE RAZ
CO BY SI DNES BEZ TOHO STRACHU NEMALA?
Rakovinu.
:-) A asi by som dnes mala strach. Asi by som sa upínala na hocičo, čo by mi dalo nádej/stabilitu.
Takže asi by som nemala vnútorný kľud. Asi by som sa bála pozrieť otvorene na seba.
A možno by som nemala pocit sebahodnoty, ktorý pramení z toho, že som veľa preskákala, aj keď niekedy nie až tak elegantne… ale zvládla som to.
A AKO K STRACHU STOJIS DNES?
Je to súčasť mňa. Viem o ňom. Nemusím podľahnúť, ak nechcem. Ale akceptujem ho. Na niečo musel byť dobrý, inak by nevznikol.
IDE TO DOBRE
CO MIENIS S TYM STRACHOM UROBIT?

Nič…Brať ho na vedomie ako strach. Neunikať mu cez unáhlené reakcie. Odmietam sa báť vopred.

Zoraďme si ich pred vnútorným okom jedného vedľa druhého a prizerajme sa, ako sa scvrkávajú na normálnu ľudskú veľkosť.

Odpusťme autoritám z našej minulosti, že nás zastrašovali alebo natesnávali do svojich predstáv o svete a o vhodných prejavoch. Vnímajme ich vlastnú zraniteľnosť tak, ako sme doteraz vnímali len tú autoritatívnu masku, za ktorou svoju zraniteľnosť ukrývali! Sú to len ľudia ako my, ktorí boli vydesení a dovolili svojmu egu, aby ich strach prenieslo aj na nás. Ak si to uvedomíme a odpustíme im, nebudú mať nad nami už moc.

Zodpovedáme sa len Bohu/Univerzálnej Energii a našej osobnej pravde. Jediná otázka je: Čo je naša osobná pravda? Hľadajme odpoveď v svojej duši a nasledujme ju bez obáv ako našu najvyššiu autoritu.

Meditácia je súčasťou súboru meditácií na sebarozvoj Meditácia na sebarozvoj

7 thoughts on “Rebeluj!

  1. Ahoj, aj ja mám strach z minulosti, ako sa odstrihnem od minulosti,od ľudí, ktorí mi veľmi ublížili. Tak aby som sa k tomu už nevracala. Viem, že to nejde hned,ale taktiež viem, že to ide, ale neviem ako. Ďakujem

    Like

  2. Chod na cestu prazdnoty a potom energie, ale cesta prazdnoty ti da najviac. Mne to trvalo asi mesiac kym som sa vyrovnal s ,,prazdnotou,, ale potom je to super. Pomoze ti to na to co hladas. Ked sa pozres uplne hore na hlavicku stranky, tak tam budu cesty, najdi si cestu prazdnoty………da ti to vela uvidis. 🙂

    Like

  3. V akomsi zúfalstve som práve dnes som žiadala o pomoc, podporu, možno aj odpoveď. Pripojila som sa na internet a bol to prvý článok ktorý som si prečítala. Bolo to presne to o čo som žiadala, aj keď to bolo viacmenej niečo čo mi už bolo známe… len som akosi pozabudla. Ďakujem Vesmíru že dostávam odpovede, keď o ne žiadam 🙂
    Jana

    Like

  4. O čom to Vy tu tak? Veď prázdnota, znamená smrť, čiže ste takí depresívni?? Život je zmena a netreba sa jej brániť, len preto, že ostávate kdesi na jednej úrovni, tak ste ochoreli a zabudli čo je Život!! Treba sa prebudiť a užívať si každú chvíľu, ktorú máme teraz a aj pred sebou!!!

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.