Neurážaj sa!

Niekedy máme v živote dobré chvíle, inokedy zas ťažké. Niektoré si zapríčiňujeme sami (napríklad keď urobíme nesprávne rozhodnutia), ale veľa z nich k nám prichádza ako “vonkajšie narušenie” v podobe nepríjemného, urážlivého, neochotného, arogantného a grobianskeho správania. Neboli by sme ľudské bytosti, keby sme túto oblasť dôverne nepoznali!

Tak dobre: prečo sa niekto správa nepríjemne, arogantne, grobiansky, urážlivo a neochotne? Väčšinou ide o prejav toho istého – nesprávneho sebavnímania. Existujú štyri základné “zdravé prejavy” vyváženého a vyrovnaného človeka: sebaúcta, vnútorná sloboda, sebadôvera a vnútorná spokojnosť [Max Lüscher: Der 4-Farben-Mensch]. Keď sú dobre vyvinuté, pristupuje k nám tento človek ako k rovnocennému partnerovi s ochotou a toleranciou: “ja som OK a ty si tiež OK“. Čítať ďalej

Dopraj si to najlepšie!

V živote sme svojím najväčším nepriateľom – a to vďaka nášmu najlepšiemu “priateľovi”, nášmu dobrému egu. Nemýľte sa – ego je nesmierne potrebné. Ego vytvára v našom živote stres a keby nie stresu, tak sa od lenivosti ani nepohneme… Niekde som čítala, že keby sme ráno nepociťovali stres v podobe potreby ísť na záchod, tak z postele ani nevstaneme. A pretože ego je to na to, aby nám pomáhalo čeliť materiálnemu svetu, postará sa nám o potrebnú dávku stresu zakaždým, keď máme tendenciu začať si veci vychutnávať!

Je to dané tým, že keby sme sa nehýbali, nebol by pokrok. Pokrok vzniká hlavne vtedy, keď cítime pnutie medzi “je” a “mohlo by byť”. Vtedy sa snažíme, vtedy dosahujeme. A tak naše ego je zaostrené na všetky prípady, keď máme menej ako niekto iný. To je aj v poriadku – ukazuje nám, čo by sme mohli mať. A je to aj v neporiadku – po rokoch zaostrovania na prípady, kedy máme menej ako niekto iný, si vypestujeme sebaobraz “mám menej ako iní” s dodatkom “asi preto, že som nehodný mať viac, inak by som to predsa mal!” Čítať ďalej

Povznes sa nad seba!

Prvý krok k životu podľa svojej duše je povzniesť sa nad seba samého, teda odosobniť sa od svojho falošného “ja” – svojho ega. Je načase byť k sebe otvorený a prestať sa márne snažiť prezentovať svoje ego svetu ako svoje skutočné ja… pretože ním nie je. Vďakabohu, pretože ak od seba poodstúpime a pozrieme sa na seba zboku, rýchlo zistíme, aké náročné je naše ego na “údržbu” – také náročné, že popri tom už nezostáva ani čas, ani prietsor na to, aby sme sa venovali čomukoľvek inému než tomuto vrcholne umelému výtvoru.

Psychológovia tomu hovoria “maska”. Socilógovia to nazývajú “kondicionovanie“. Alternatívne terapie o tom hovoria ako o vzorcoch (myslenia, správania). Yiddiš to označuje ako shtick. Inými slovami ide o našu sebaobrannú, umelú, manipulatívnu časť osobnosti, ktorá funguje na princípe “čokoľvek robíš, veľmi sa mi nepribližuj, lebo by si mi mohol ublížiť”. Všetci túto zložku osobnosti vlastníme. A ak si nedáme pozor, môžeme nakoniec uveriť, že je skutočne tým, čím sme – a tým znemožníme našej duši svietiť nám na cestu. Čítať ďalej

Vytrvaj!

Ako pracujeme na sebe a svojom zdokonaľovaní, prebúdzame nášho ducha a začíname žiť vo vyššej frekvencii Lásky. Pre naše ego je to zmena – a to taká, o ktorú vôbec nestojí! Cíti sa zmätené a zneistené. Žijeme podľa princípov, ktoré nám ono nediktuje. Stráca moc nad nami – a tak sa začne priečiť a začne odporovať, snaží sa zmeny zastaviť alebo zvrátiť.

Funkcia ega je ochrániť nás pred fyzickým alebo psychickým poškodením. Ego si vytvorí systém hodnôt a postupov, ktoré nám pomáhajú prežiť v prostredí, v ktorom žijeme. Sú overené, osvedčené a preto nespochybniteľné. Nemusíme veľmi rozmýšľať – velenie preberá autopilot a pomáha nám absolvovať každodenné aktivity bez priveľkých výdajov energie, bez priveľkej potreby premýšľať. Čítať ďalej

Objav znova svoju tvorivosť!

Každá duša je v svojej podstate umelcom a bez umenia nemá spôsob, ako sa vyjadriť. Duša nemá reč a nemá vlastné slová – má len obrazy pozbierané z nášho mozgu, z našej pamäte a z našich pocitov. Z týchto obrazov vytvára pre nás svet, v ktorom zažívame, čo nám chce povedať. Preto by sme jej mali vytvoriť nejaký kreatívny priestor, a to i v uponáhľanej a materialisticky orientovanej dobe, v akej dnes žijeme. Keď duša tvorí, vtedy spieva od radosti. Keď tvoriť nesmie, plače – a s jej plačom z nášho života uniká všetka tá potrebná radosť a odolnosť voči príkoriam… Čítať ďalej

Jednoducho sa zasmej!

Je načase vylepšiť si náladu. Aj keď život v tomto okamihu možno vyzerá temný a desivý, nedovoľme nášmu egu, aby sa začalo brať príliš vážne! Vystúpme na okamih z terajšej situácie a hľadajme v nej to humorné. Prizvime si sily smiechu, verných priateľov našej duše, a požiadajme ich, nech nám poskytnú zorný uhol plný veselosti a humoru.

Veľa problémov v živote vzniká len preto, že berieme niečo príliš vážne – seba alebo okolnosti. K tomu dochádza vtedy, keď nám na niečom veľmi záleží, keď máme pevnú predstavu o tom, ako by mal výsledok vyzerať – a niekde v kútiku duše už cítime, že tak vyzerať nebude… Je to vlastne naša vzbura proti svetu, ktorý sa nespráva tak, ako my chceme… Naše ego urobilo predpoklad a nie je ochotné pripustiť, že nebol optimálny. Čítať ďalej

Zbav sa jedovatín!

Ego zbiera negativitu a drží sa jej potom po dlhú dobu. Prenáša ju do tela a mysle ako deštruktívne vzorce správania, postoje, prejavy, zvyky a pocity. Čím viac negativity zozbierame a absorbujeme, tým ťažšie vidíme Svetlo v svojom vnútri.

Ako sa do nás dostáva negativita? O tom som už písala v tomto článku. Aj tu platí Zákon príťažlivosti: rovnaké priťahuje rovnaké. Ak vyštartujeme do dňa s negatívnymi myšlienkami a predstavami, budeme všetko vidieť z jeho horšej stránky. Negativita sa v nás bude hromadiť a bude sa zvyšovať. Čítať ďalej

Začni znova!

Dobre – veci nie sú také úžasné, ako sme si predstavovali… vlastne je to práve teraz skôr kopa hnoja a nie normálny ľudský život! Nezúfajme – jednoducho si povzdychnime nad tým hnojom, pusťme ho z hlavy a začnime znova. Čokoľvek sa v súčasnosti deje, uznajme skutočnosť, že si za to zodpovedáme sami.

Pripomeňme si – ak všetci ľudia na svete nevnímajú danú situáciu rovnako, nie je to fakt, ale len naša interpretácia faktu! Veci sa dejú. Budú sa diať, či sa nám to páči alebo nie. Fakty zmeniť nevieme. Čo však vieme zmeniť, je spôsob, akým na ne reagujeme – ako ich interpretujeme. Čítať ďalej

Vyhľadaj odborníka!

Je možné, že máme pred sebou a okolo seba práve rozbúrené vody – alebo nás ešte len čakajú… Niekedy musíme čeliť v živote situáciám, s ktorými sme sa ešte nestretli a na ktoré nemáme potrebné vedomosti, zručnosti či poznanie. Ako vtedy reagujeme?

Najčastejšie, keď je pred nami niečo, z čoho máme strach, urobíme si o situácii istú predstavu a tú potom riešime v hlave. Problém je, že situácia v reáli a predstava v hlave nie sú jedno a to isté – kým situácia v reáli sa sekundu zo sekundy vyvíja a môže nabrať celkom nečakané zvraty, naša predstava v hlave je statická, nemenná a s obmedzeným počtom možností riešenia. Keď ju začneme v hlave rozoberať a hľadať to najvhodnejšie riešenie, môže sa stať, že narazíme buď na nedostatok informácií alebo na prekážku, s ktorou nevieme pohnúť. V hlave sa nám situácia vidí neriešiteľná, hoci v reáli by už medzitým možno vyzerala celkom inak. Čítať ďalej

Povedz “Áno!”

Z času na čas musíme robiť rozhodnutia. Tie robievame dvojakým spôsobom – spoľahneme sa na intuíciu alebo začneme zvažovať pre a proti. Kým sa pri zvažovaní správame výlučne výsledkovo, je to v poriadku. Ale všimli ste si, ako často si sadneme s ceruzkou a papierom, urobíme si zoznam pre a proti, niečo nám vyjde – a nakoniec aj tak konáme opačne?

To preto, lebo rozhodovanie znamená zmenu zabehaného – a tým aj neistotu. Naše ego pri slove “neistota” a “riziko” okamžite spozornie – máme ho totiž práve na to, aby nás chránilo pred prípadnými rizikami. Naše ego nemá rado riskovanie. Nechce sa mu rozhodovať. Jednoznačné rozhodnutie je riziko – buď vyjde alebo nie. Naše ego si rado necháva vždy zadné vrátka pootvorené (podľa toho spoznáte, kedy konáte v záujme veci a kedy z pozície ega): zdržiava, váha, neodvažuje sa byť zraniteľným. Nekoná, až kým nemá úplnú istotu, že je v bezpečí. Problém je však v tom, že ego sa nikdy necíti v bezpečí… a preto nikdy nekoná. Naše ego vždy len reaguje. “Konať” značí urobiť prvý krok. “Reagovať” značí prispôsobovať sa prvému kroku, ktorý urobil niekto iný. Ešte kým pri prvom kroku býva väčšina možností otvorených, pri druhom kroku už bývajú zredukované na polovicu alebo tretinu… a preto je situácia pre nás nevýhodnejšia. Na druhej strane, keďže možnosti sú už obmedzené, je predvídateľnejšia – a preto pre ego prípustnejšia. Ego vždy robí kompromis medzi ziskom a bezpečnosťou. Čítať ďalej