Bezchybnosť a úmysel – a ten zvyšok sa deje sám od seba

Toto je ďalší úryvok z Felixa Wolfa, v ktorom opisuje jeden zo seminárov s Castanedom, kde sa učili Tensegrity (Magical Passes). Nepreložím to celé, budem vyberať, ale je to celkom pekné zhrnutie toltéctva, takže do toho:

“Ako je možné,” spýtal sa [Castaneda], “že sme všetci takí posadnutí sebou samými? ‘Ja, ja, ja’ – na nič iné nemyslíme. Ideme do hrobu a myslíme si ‘ja, ja, ja’ a niet takého obdobia v živote, kedy by sme s tým prestali.”

Potom vysvetľoval, že všetka energia potrebná na to, aby sme videli ďalej než len po to “ja”, je požieraná “letcami“, kolektívnou inorganickou entitou, ktorá sa živí tou energiou, čo vyrábame, keď sme sústredení na seba, napríklad starosti, strach, hnev, zúfalstvo, závisť a podobne.

V tomto bode mi čosi dokliklo. Gabriel kedysi rozprával o Melike. Nemohli by tí “letci” byť Gabrielova Melike? Castaneda popisuje obrys, ja som nevnímala postavu, len tvár, takže to nemám ako porovnať. 😕

“Prečo sme si takí istí, že sme na vrchole potravinového reťazca?” pokračoval.  “Ako si môžeme byť istí? To, že si neuvedomujeme zabijaka, ešte neznamená, že nemôžeme byť korisťou. Nakoľko sú si vedomé kurence, že ich existencia slúži v podstate len na to, aby nás zásobovali mäsom a vajcami?”

“Musíme sa dostať z kuracej liahne,” povedal naliehavo, “a Tensegrity nám s tým pomôže.”

Bolo to geniálne. Predstava inorganických “letcov”, ktorí si nás chovajú ako domácich maznáčikov alebo “na mäso” a bránia nám využiť svoju energiu na skúmanie nášho skutočného potenciálu bola geniálna. Letci podľa nej prevzali kontrolu nad našou mysľou a ovládli náš vnútorný monológ. Jediným východiskom pre človeka, ktorý bol takto postihnutý, bolo umlčať ten vnútorný monológ a zozbierať silu a vôľu striasť túto “cudziu inštaláciu”, ako Nagual volal týchto predátorov.

“To je skutočný účel Tensegrity.”

Tensegrity bola hlavným bodom seminára, ale znova a znova sa zdôrazňoval význam rekapitulácie.

“Rekapitulácia je povinný cvik. Nič na ceste bojovníka nejde bez rekapitulácie,” opakoval.

Druhá opakovaná téma bola bezchybnosť.

“Bezchybnosť je dôležitejšia ako čokoľvek iné. Je to rozhodnutie vždy konať najlepšie, ako dokážeme, a potom urobiť ešte o kúsok viac. Ak už pre človeka nič nie je “priveľa”, dosiahli sme sféru bezchybnosti. V tejto sfére berieme všetko ako výzvu bez ohľadu na to, čo sa stane. Ak stroskotáme, nemárnime čas nárekmi, ale ideme ďalej. Bezchybnosť je fluidita. Nepozná ľútosť. Musíme urobiť len dve veci: byť bezchybní a vyhlásiť náš úmysel. Ten zvyšok sa udeje sám.”

Mnohé prvky Nagualovho svetonázoru sa zakladali na vnemovej jednotke, ktorú nazýval “kotviaci bod” (assemblage point), oblasti mimoriadnej intenzity v našom celkovom energetickom poli, kde sa uskutočňuje vnímanie. Hovoril, že keď sa na človeka pozrieme energeticky, vyzerá ako obrovský svetielkujúci kokón, ktorého veľkosť siaha asi tak na šírku rozpažených ramien. Kokón je naplnený nespočetným množstvom energetických vlákien alebo emanácií a kotviaci bod vyzerá ako malá, silne svietiaca oblasť na vonkajšom obvode kokónu. K vnímaniu dochádza, keď kotviaci bod zosúladí emanácie mimo kokónu s emanáciami v jeho vnútri. Svet, ktorý sa takto poskladá dohromady, prirodzene závisí od pozície kotviaceho bodu.

Zjavne keď sa narodíme, pozícia kotviaceho bodu ešte nie je definovaná, ale kolektívnym ťahom sa postupne presúva do toho miesta, kde ho majú ľudia okolo nás. Takýmto spôsobom zdieľame tú istú realitu. Neskôr sa kotviaci bod pohybuje už len v snoch, pod vplyvom istých drog a pri traume alebo intenzívnej bolesti. V ostatných prípadoch je fixovaný na svojej obvyklej pozícii naším vnútorným monológom a ľuďmi okolo nás. Vnútorný monológ je prostriedok, ktorý sústavne betónuje pozíciu kotviaceho bodu.

V konečnom dôsledku všetky Nagualove učenia sa zameriavajú na kontrolovaný pohyb kotviaceho bodu, vďaka ktorému možno dosiahnuť plné spektrum ľudských možností vnímania, ktoré považoval za naše vrodené právo. Vnútorné ticho je kľúčová podmienka pre uvoľnenie nášho vnímania z jeho obvyklého “osadenia”. Lucídne snívanie, stalkovanie, Magické prechody a úmysel sa používajú na jeho prichytenie a zastabilizovanie na novej pozícii. Stalkovanie je forma kontrolovaného správania, ktorej cieľom je vytvoriť novú, koherentnú subjektivitu; podobá sa na hranie roly. Ale kým pri hraní roly sa obvykle len tvárime, že sme niekto iný, pri stalkovaní sa tým “niekým iným” stávame. Preto si stalkovanie vyžaduje opustiť našu špecifickú identitu.

Reklamy

One thought on “Bezchybnosť a úmysel – a ten zvyšok sa deje sám od seba

  1. suhlasim ze nie sme na vrchole potravinoveho retazca. Ja definujem strach ako nasho predatora. Je o to zakernejsi ze ho nevidno, nemame sa pred nim kam ukryt a poziera nas zvnutra…ostava len fight it!

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.