Dnes sa zverejnila 15. kapitolka románu na pokračovanie Elvíra: Smrť bosorky. Volá sa Lozorno. Tu je ochutnávka:
„Môj vnútorný démon sídli presne v tomto príbehu… a nie je to pekný príbeh. V skratke: zamilovala som sa do chlapa, ktorý sa oženil s inou ženou, kým som študovala v Bratislave. Potom to oľutoval, sľuboval mi, ako ju opustí… a ja som mu na to skočila.“
„Ten Stano?“
„No presne ten,“ vzdychla.
„Bojíš sa ho znova stretnúť?“
Potriasla hlavou. „To nie ja sa mám čo báť… to skôr on,“ riekla krypticky. „Budem ti vďačná, ak to necháme pri tomto. Neskôr ti možno porozprávam celý príbeh, ale teraz si nechcem kaziť náladu.“
„Keby som si ja takto dokázala povedať!“ vzdychla som závistlivo.
„A prečo by si nedokázala? Proste keď sa zachytíš, že na teba lezie splín alebo začína stúpať negativita, presmeruješ svoju pozornosť na niečo dobré a príjemné.“ Posmešne na mňa flochla. „Vraví sa tomu presmerovať fokus. Je to ako čelovka v tme. Kam otočíš hlavu, to ti osvetlí… Väčšina ľudí otočí hlavu na niečo zlé a bolestivé a potom sa čudujú, že vidia len to zlé alebo bolestivé! Pritom stačí tak málo… stačí pootočiť hlavu a svietiť na niečo lepšie.“
„Momentálne mám pocit, akoby v mojom živote nič lepšie nebolo,“ priznala som.
„V tvojom živote je v každom okamihu všetko – to dobré aj to zlé. Ty rozhoduješ, na čo sa budeš pozerať. A už ma neštvi, pretože toto sme si už dávno prechádzali a vtedy si tomu rozumela.“
„Rozumieť tomu rozumiem aj teraz,“ zasmiala som sa, „len keď príde na robenie, tak tam sa nechytám!“
„Ale veď čo iné si urobila, keď si opľula Maťka kašičkou?“
„Pomstila som sa mu!“
„Nie, moja… Jednoducho si preniesla fokus z pohany a ublíženia na to komické na celej veci. Presunula si fokus. Tvoja čelovka osvietila tú istú situáciu, ale jej inú časť.“
Dokážete sa takto cielene prelaďovať s jednej vibrácie do inej?
A ak vás úryvok zaujal, prístup k celému románu Smrť bosorky si môžete zabezpečiť tu.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
…len slabo. Cez deň sa ešte ako tak dá, ale v noci, keď ma prepadajú strachy a úzkosti, ako keby som neovládala, čo robím. Som úplne iracionálna a väčšinou hrám sama proti sebe. Hoci teóriu ovládam 😦
Páči sa miLiked by 1 person
Uvedomením to vždy začína. Jedného dňa sa prichytíš, ako si hovoríš, že čo to práve robíš… 🙂 Ak to chceš urýchliť, tak si polož otázku, čo dobré ti tvoja reakcia poskytuje. Napríklad na niekoho vyletíš. Čo dobré z toho máš? Čo sa tým zosilní, čo sa tým zoslabí? Napríklad sa zosilní pocit, že svet je skutočne nepriateľský a preto je tvoje správanie za celý čas tvojho života úplne v poriadku. Alebo s a oslabí tvoj pocit, že si nepatričná (ak tvoje okolie reaguje podobne ako ty). Vždy je za tým toto – tvoja reakcia ťa ťahá od niečoho a k niečomu. A keď to vieš, vieš, čo treba v svojom vnímaní zmeniť, alebo ako si treba to, čo tým získavaš, napĺňať inak.
U mňa napríklad to, že svet sa správa nepriateľsky, pôsobí ako protiváha k poznaniu, že po celý čas som si svoje peklo vyrábala sama tým, že som sa fokusovala na príkoria. 🙂 Môj svet je tak nesmierne nepriateľský, pretože keby bol trošičku pohodovejší, musela by som si priznať, že som celý svoj život strávila v samonastolenom boji – a to zatiaľ nedokážem prehltnúť. 🙂
A potreba kontroly je tiež len iný výhonok “nepriateľského sveta”.
A predsa P.S.: Pozrime sa na to energeticky. Keď sa energia stiahne v nejakej situácii a reagujeme kŕčom, tak vlastne vytvoríme úzke hrdlo na prietoku energie, aby netiekla do oblasti, kde by nás to bolelo. To značí, že tam sa skrýva nejaký poklad, ktorý sme si ešte nenárokovali. 🙂 Keď sa pozrieme, čo by sa stalo, keby tadiaľ tiekla energia voľne, asi dostaneme odpoveď na naše “nedostatky”. Napríklad keby bol svet priateľský a ja som s ním nemusela bojovať o každú kravinku, čo by som tým stratila?Pocit, že som si vydobyla svoje napriek nepriazni situácie… Prečo potrebujem, aby bola situácia “nepriaznivá”? Pretože svoju hodnotu odvodzujem od toho, ako dobre dokážem vzdorovať. A že nie som súčasť toho marastu “tam vonku”, ktorému sa hovorí “svet”. Som niečo lepšie, niečo hodnotnejšie, pretože… lebo. 🙂 A sme doma. Prečo vôbec potrebujem byť niečo hodnotnejšie a viac? Kde v svojom živote som dostala informáciu, že nie som nič viac než hocikto iný – že som nezaujímavá, nesebestačná, neviditeľná? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem, Máš recht. Vytvorím si kŕč, aby som hlavne necítila, čo presne sa deje. Dnes ráno som sa zobudila ubolená a fokusujem na drastické riešenia. A vtom si hovorím – čo mi je? Rozbalila som darček a tam aha – potreba pozornosti. Chcem chcem chcem svoju dávku pozornosti. Tak sa v tom teraz mácham a preskúmavam si svoje detské boliestky a hovorím si, že si tú pozornosť viem vlastne dať aj sama, ahaho.
Páči sa miLiked by 1 person
Ešte jedna rada: chceš pozornosť. Vieš si ju dať aj sama. Ale energeticky tým vytváraš uzatvorený okruh, ktorý ti dá pozornosť, ale súčasne aj pocit, že si na všetko sama. 🙂
Skús to inak a začni vysielať – nájdi si “obeť” 😛 , ktorej môžeš venovať pozornosť a ona sa z toho poteší. Tým vystupuješ zo svojej energetickej “bubliny” a začínaš do sveta vysielať istú vibráciu – na to, aby sa k nej pripodobili podobné vibrácie a začali meniť tvoje prostredie…
Páči sa miPáči sa mi
Som zatiahnutá ručná brzda!!! 😀
Dala si mi ťazkú úlohu. Všetci sa mi zdajú byť v pohode aj bez mojej pozornosti, nikto mi nenapadá, koho by potešila moja pozornosť. Ale posnažím sa. Možno tie obete budem trochu striedať, nech z toho jedna nie he úplne vyčerpaná 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
🙂 Výhoda toho, keď si budeš hľadať “obete” – naučíš sa všímať si všetkých, čo to potrebujú ešte viac než ty – a tvoj pocit “nemám” sa zmenší. Druhá výhoda – daj niekomu od srdca a on pocíti potrebu vrátiť ti to. 🙂
Páči sa miLiked by 1 person