Kde sme napojení na svet?

Včera v diskusii pri článku Byť človekom #1: Dostaneš telo… akceptácia Nik napísal čosi, čo ma zaskočilo:

… to, že vnímame telo ako kontajner je dané tým, že máme bod vnímania (spojenia) umiestnený dole v oblasti chodidiel, pretože máme veľmi nízky stav energie a bod spojenia sa vyššie nedostane.

Ja som to mala v hlavinke poskladané celkom inak – hlavne vďaka Villoldovi a inckým šamanom, ktorí kotviaci bod (=Nikov bod vnímania/spojenia) umiestňujú niekam 50 cm za ľavú lopatku. (Ale takto spätne tam vidím viacero nesúladov, pretože Villoldo učí, že si ho môžeme nahmatať a posúvať aj rukami – mne to síce išlo, ale povedzte mi: ako si môžeme nahmatať rukami niečo, čo máme 50 cm za ľavou lopatkou?!)

Dnes ráno som sa napojila na Gabriela. Bolo to len napojenie na úrovni fyzického pocitu (teraz sa snažím trénovať komunikáciu bez slov, teda s bypassom mysle), ale spýtala som sa ho na to, kde som napojená na svet. Vnímala som zmenu fyzických pocitov – a ona sa dostavila: zabrnelo mi v pravom členku. Len pravom, nie ľavom (červená bodka):

Nepáčilo sa mi to. Zdalo sa mi to také “prízemné” 😉 a hlavne sa to bilo s mojimi obľúbenými predpokladmi, čo vždy nejako ťažšie znášam, tak som testovala ďalej – kde je umiestnený kotviaci bod človeka?

Pravý členok.

😦 😕 😦 👿

“Gabriel, ale to, čo tí toltéci nazývajú kotviacim bodom, veď vieš…”

Pravý členok.

😦

Lenže súčasne sa mi to spojilo so zážitkom niekedy z júla 2009. Aurík vtedy experimentoval s voodoo a potom s tým sekol a napísal mi mail:

Hela ahoj, ja viem že máš dovolenku, ale mňa tu už dva dni kanónuje geinven a nevieme sa ho s filipom zbaviť, serú na nás anjeli serú na nás draci serie na nás každý kto má viac vibrácií aby mal hmotné telo.
Ja už neviem čo robiť, už mam chuť sa tomu podvoliť aby si to zobralo čo chce a odišlo.
Prosím poraď..
maj sa

Tak som sa do toho pustila (z mailu):

Prepláchla som ťa menšou prílivovou vlnou 🙂 , ale to, čo si mal na sebe prihvajznuté, sa strašne vzpieralo a bolo treba prepláchnuť ešte raz. Bolo to niečo ako krvavá nitka, ktorá sa postupne vo vode rozpúšťala, ale stále sa držala tvojich chodidiel alebo členkov. Keď som sa toho konečne zbavila (odplavilo sa doľava, takže azda naveky), prezrela som tvoje čakry (hrdelnú máš nejako v neporiadku, možno na teba lezie nejaká karmická lekcia a preto ti anjelskí nepomáhajú), “prestrieľala” som ich energiou a ešte som “strelila” posledný lúč zhora do koruny a vyšiel nohami do zeme, takže tubus by si mal mať priechodný a nezaprasený. (Ale ak ide karmická lekcia, tak ani to ti veľmi nepomôže.)

Potom som sa pozrela na tvoju klietku. Neviem, čo ste robili, ale bola zhora odpojená. Znovu som ju napojila, chvíľu bola dúhová ako Lucina, potom sa zmenila na neónovú modrú ako Michaelova energia. Ešte som ju raz “vytisla” nahor, aby zostala dobre napojená, a ešte raz som to celé prepláchla vodou. Som zvedavá, ako dlho to vydrží.

To, čo v maili napísané nebolo, bolo, že som sa s tou sasafrasovou červenou nitkou toľko piplala bezúspešne, až som si na pomoc musela privolať Gaiu a odpojila ju vlastne ona. Neskôr mi to Gabriel dal do kontextu s voodoo a energiou, s ktorou vtedy Aurík pracoval. No a dnes ráno sa mi to dalo do kontextu s kotviacim bodom v členku. Proste niekto ovládol jeho napojenie na svet a tým mu mohol posúvať, čokoľvek chcel. Našťastie, nevydržalo to dlho. 🙂

No a teraz ma zas teší, že som konečne pochopila, čo sa to vlastne vtedy dialo. Už sa nejako začínam zmierovať s predstavou, že môj úžasný kotviaci bod kotví na členku. (Kúpim si naň retiazku. Zlatú. 😛 )

Reklamy

19 thoughts on “Kde sme napojení na svet?

  1. 50 cm za ľavou lopatkou môže byť aj zápästie našej ľavej ruky, nie 🙂 ?
    srdce máme s výnimkou anomálií uložené v ľavej polovici našej hrude…
    a hovorí sa, že ľavá ruka vedie k srdcu…
    žena stojí po ľavoboku muža…

    Like

  2. No do…!
    Tak už tomu rozumiem. Už druhýkrát útok na moju pravú nohu. Vyšla som z toho so strhnutými nechtami. Práve sa mi opakuje niečo spred desiatich rokov. A ja viem čo. Kde to mám vykričať…? 😀

    Like

  3. Ja toto vnímam inak. Viem že raz môj kotviaci bod bol mimo telo a ten pocit bol ako keď sa snažím vnímať svet korunnou čakrou, teda vnímala som priestorovo. Mám dojem , že svet vnímame pomocou čakier, ak sa človek zdržiava v nižších čakrách má depky a nizke energie , ak vo vyšších, tak sa cíti skvelo a všetko je tak ako má byť. Súhlasím s tým, že svoj kotviaci bod môžeme posúvať. dá sa to. Viem svoju bod vnímania presúvať, ak nechcem byť len v hlave , ukotvojem sa aj v srdci, viem tento bod vnímania presunúť aj do krčnej čakry a vnímať svet takto, alebo brušnou čakrou sa napojiť na iných. Alebo to čo opisujem je niečo iné?

    Like

  4. @ Sun – dík že si to s Gabrielom odkomunikovala, až takú presnú informáciu o jeho umiestnení som nemal. To za tou ľavou lopatkou mohlo byť pre tých, ktorý to zažívali spojené s vnímaním, že je vlastne tam … Z niektorých zdrojov to mám tak, že starí Toltékovia, ktorí ešte zvykli manipulovať používali techniku/mechanizmus, ktorý sa nachádza vzadu medzi lopatkami aby svojim chceným alebo aj nechceným učeníkom posúvali pod spojenia akože dotykom, alebo tlakom energie … Dôležité v poznaní jeho reálneho umiestnenia je z môjho pohľadu možnosť naladiť sa naňho a vnímať ho a spätne si uvedomovať, čo to vlastne vníma 😉 … Alebo naň aspoň kúpiť tú zlatú retiazku :-). Niektorí ho vnímajú ako pulz, alebo formu elektriny, tlaku a pod.

    @ anitraM – čakry s tým nesúvisia, môžeš si do nich presunúť časť vedomia alebo pozornosti, alebo aj celé vedomie, ale nie je to to isté, ako posun bodu spojenia. Keď máš energiu po členky (nehovorím o aure), nemáš ho kam vyššie posunúť a spája ti svet a vnímanie tam, kde je. Nenapadá mi momentálne nejaký príklad, možno len že ak by si si ho posunula vyššie, čakry ako ich momentálne vnímaš by pre teba mohli prestať existovať, alebo by si ich mala umiestnené inde a aj na inom tele … Môžeš sa naňho vyskúšať naladiť možno aj touto technikou – https://anitram.files.wordpress.com/2012/05/channeling2.jpg 🙂

    Like

    • Nik vďaka za vysvetlenie. Máš pravdu, do niektorých viem presunúť len časť pozornosti a do niketorých aj cele vedomie. Výstižný obrázok 😆 , no viem sa naladiť len na časť éterického tela, celé ho vnímať a preciťovať nim neviem. No isté je , že niekde ten bod spojenia mám. 😉

      Like

    • nik, podľa mňa kotviaci bod nie je pevný (aj keď by to človek z názvu očakával), pohybuje sa v dôsledku rôznych okolností. To neznamená, že existujú VIP miesta pre kotvenie, je vždy tam, kde má pre nás byť. Alebo sa mýlim?

      Like

      • Ďakujem ti krásne, aj keď nie si nik 😀
        V tom je jasné, že sa čakry, na rozdiel od kotviaceho bodu, nepremiestňujú. Takže sa nedajú stotožňovať.

        Like

      • Myslím, že máš Jarah pravdu. Preto ho ja teraz cítim v solar plexe. Normálne ako takú silnú križovatku energií a naviazanie na oba svety. Fyzický aj duchovný. A nie je to čakra, len sa práve nachádzajú asi na podobnom mieste 🙂 uvidím kam a či sa posunie. Zatiaľ nemám pocit, že by som ho mala posúvať inam ja

        Like

      • 🙂 Budem škaredo-ohavné zlisko, ale nezbavuj sa zodpovednosti… Či sa ti to páči alebo nie, kotviaci bod si posúvaš ty a nik iný. Proste energia nasleduje pozornosť. Len čo pozornosť upriamiš trochu inam, letí kotvák na novú pozíciu. 🙂 So všetkým, čo k tomu patrí. 🙂

        Like

      • Môže byť a nie si ani ohavné ani zlisko 🙂 Viem, že sa posúva šokom alebo silnou traumou a vtedy asi máme pocit, že je to nejako mimo nás. Teda zatiaľ keď som v šoku, neviem to hneď ovplyvniť. Ale potom určite sa dá dať zase tam, kam chceme a mienime.
        A skôr mi sedí, že by mal byť “ideálne” kotviaci bod niekde v strede, nie? Aby sme boli rovnomerne ukotvení 🙂

        Like

      • No jo. “Ideálne”. Ale keď ti nejaký hnusný energetický hlodavec nahlodáva tvoju tvorivosť a sebestačnosť/svojbytnosť, tak je kotvák tam, kde ho nezožerú. 🙂 Asi. Alebo aj nie. Čo ja viem. 🙂

        Like

      • 🙂 ja som preto tak veľmi prosila o ochranu ostatné 2 týždne Michaela aj Gabriela. A pomohli 🙂 pochopila som koniec otčenáša: “..a zbav nás zlého.”veľmi užitočná afirmácia. 🙂

        Like

  5. Ja som to skúšala opätovne a vždy mi to vyšlo pocitovo a energeticky v solar plexe. Cez chodidlá a členky tá energia len prebehne, ale pocit ukotvenia alebo akéhosi uzla mám práve v solar plexe..

    Like

  6. zistila som včera, čo som tušila aj predtým…aj ja mám svoj kotviaci bod umiestnený v pravom členku… 😉
    včera, keď sa vo mne všetko ešte mlelo cítila som intenzívne teplo v pravej dolnej časti nohy…vnímala som ten pravý kotník a pravu nohu na zemi a to teplo…cítila som pevnosť, stabilitu, silu a rovnosť; akoby mi boli nasadili obruč na členok a pripútali k zemi…pocit toho správneho pripútania a ukotvenia k zemi… 😉 bol to dobrý pocit, silný a mocný pocit.
    uvedomenie toho, kam patrím a kto vlastne som…
    životná cesta a náš životný cieľ…niekedy ju možno až príliž skúmame a rozoberáme a pre samotnú cestu nevidíme cieľ…
    až keď sa postavíme na to naše miesto, k tej našej životnej ceste, môžeme vidieť jej smer a tým aj cieľ…
    byť prítomný v okamihu, tu a teraz, to je asi to najdôležité…a každý krok na tej ceste je vlastne aj cieľ…
    Zostáva nám už len vykročiť…všetko potrebné už vieme 🙂 🙂
    A to podstatné už máme v sebe 😉

    Like

  7. Táto diskusia pokračovala a ani som ju nezaregistroval … 🙂 Z teórie Dona Juana sa veci majú tak, že ho máme všetci zhruba na rovnakom mieste 😉 (dané socializáciou), avšak nie úplne na tom istom (milimetrové, centimetrové rozdiely). To nám robí rôznorodosť v povahe a jemné odchýlky vo vnímaní alebo vyjadrovaní sa. Svoje hraje aj jeho veľkosť, kedy vie ožiariť viac alebo menej vláken. Ak si človek dokáže energiu posunúť až do kolien, mala by mu postupne dorásť až hore “sama” a rozšíriť možnosti na posun bodu spojenia.

    Čo sa týka jeho pohyblivosti – ženy ho majú voľnejší ako muži, sú viac orientované na fluiditu, muži zasa na koncentráciu a stabilizáciu. Ten obrázok v mojom predchádzajúcom komentári hore – nad éterickým telom je symbol, ktorý sa môže vizualizáciou použiť na rozprúdenie čakier alebo uvoľnenie vnímania (eventuálne aj bodu spojenia) z jedného miesta. Osobne si nemyslím, že sa za reálnych okolností bod spojenia nejako “pohybuje”, skôr sa len mierne posunie, ale stále spája rovnaké vlákna, preto je vnímanie za bežných okolností u ľudí skoro nemenné. (Castanedovi ho DJ uvoľňoval cez meskalín a iné byliny a zo svetov, ktoré mu nové vlákna pospájali bol dosť na vetvi …. :-).)

    Väčšie možnosti sú za normálnych okolností v snívaní, šamanskými cestami a pod., čiže v druhej pozornosti.

    Like

    • Až dnes som narazila na zmienku o obrázku a šla som si ho pozrieť… Dostalo ma to. Kedysi, tak okolo 2010, som sa strašne jedovala na to, že som anjelov “nepočula”. Vtedy mi Gabriel poradil jedno cvičenie, ktoré to zlepšilo – medzi ušami vovnútri hlavy som mala rotovať energiu cez ležatú osmičku… Odchádzal mi z toho žalúdok, točila sa mi hlava, ale spojenie sa skokovo zlepšilo. 🙂

      Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.