Nechaj to odtiecť, alebo sa v tom máchaj!

Nejakou podivuhodnou náhodou som otvorila knižku, ktorú mám už 8 rokov. Kedysi som sa ju pokúšala čítať, ale neuspela som; nič mi nehovorila. Teraz, ako pripravujem obsah pre Rok pre seba, hľadala som alternatívne pohľady na strach a bolesť. Vzala som knižku do ruky, otvorila som ju, začala som čítať… a odrazu sa rozbučali všetky fanfáry nebeské. 🙂 Kniha ku mne hovorila a to, čo hovorila, sa ma veľmi hlboko dotýkalo…

Knižka sa volá The Untethered Soul a je od Michaela A. Singera. Možno preto, že chlapík je vyštudovaný ekonóm, človek faktov a čísel, hovorí mojou rečou. Knižka je popis budhistického prístupu k osobnému rozvoju. Budhistov nemusím, hoci niektoré veci od nich bez hanby používam. Ale s týmto vysvetlením mi budhizmus začína konečne dávať zmysel.

Niekoľko kapitol som sa rozhodla spracovať pre Rok pre seba. Už sa tam prejavila energia, ktorej pravdepodobne pomôže, ak dostane toto vysvetlenie… Dnes to bude kapitola Let Go Now or Fall (“zbav sa toho hneď teraz alebo sa do toho zrúť”).

Príjemné čítanie. (Pre mňa to bol skutočný aha-moment.)

Vrcholy a údolia života môžu navodiť rast alebo vytvoriť osobné strachy. To, čo to bude, závisí úplne od toho, ako nazeráme na zmenu. Môžeme ju vnímať ako vzrušujúcu alebo desivú, ale nezávisle od toho, ako ju vnímame, potrebujeme sa všetci zmieriť s predstavou, že v svojej podstate celý život je o zmene. Ak máte hodne veľa strachov, nebudú sa vám zmeny páčiť. Budete sa snažiť vytvoriť okolo seba svet, ktorý je predvídateľný, kontrolovateľný a definovateľný. Budete sa snažiť vytvoriť okolo seba svet, ktorý nebude podnecovať vaše strachy. Strach nechce cítiť sám seba; vlastne má sám zo seba strach. Takže použijete myseľ na to, aby ste manipulovali svet tak, aby ste necítili strach.

Ľudia nerozumejú, že strach je vec. Je to len ďalší objekt vo vesmíre, ktorý dokážeme vnímať. So strachom môžeme urobiť jednu z dvoch vecí: buď uznáme, že ho cítime, a snažíme sa ho rozpustiť, alebo si ho ponecháme a budeme sa pred ním skrývať. Pretože ľudia nenarábajú so strachom objektívne, nerozumejú mu. Ponechávajú si ho a snažia sa predchádzať veciam a udalostiam, ktoré by ho mohli vyvolať. Kráčajú životom, pokúšajúc sa urobiť ho bezpečným a kontrolovateľným tým, že definujú, ako by mal vyzerať, aby bol „v poriadku“. Takto sa svet stáva desivým miestom na žitie.

Možno to neznie “desivo”. Možno to znie bezpečne. Ale nie je to bezpečné. Ak to urobíte, svet sa stáva skutočne hrozivým a ohrozujúcim. Zo života sa stane „ja proti tomu“ (nech už to „to“ je čokoľvek, ale hlavne hocijaká zmena). Keď v sebe nosíte strach, neistotu alebo slabosť a snažíte sa vyvarovať toho, aby ich niečo aktivovalo, vyskytnú sa v živote nutne situácie a udalosti, ktoré vás donútia ošetrovať ich. Pretože týmto zmenám vzdorujete, máte pocit, že musíte so životom bojovať. Cítite, ako sa daný človek nespráva tak, ako by sa mal, a daná udalosť sa nevyvíja tak, ako by ste si priali. To, čo vidíte do budúcnosti, pre vás predstavuje potenciálny problém. Všetky vaše definície želateľného a neželateľného, vhodného a nevhodného, dobrého a zlého sa zakladajú na tom, že ste si definovali, ako by veci mali vyzerať, aby ste sa s nimi cítili v pohode.

Všetci vieme, že to robíme, ale nikto neskúma, prečo. Predpokladáme, že sa od nás očakáva zistiť, ako by život mal vyzerať, a potom ho tak upraviť. Ale prečo si myslíme, že to, ako sa život prirodzene vyvíja, nie je v poriadku?

Odpoveď je: hovorí nám to náš strach. Tá časť v nás, ktorá nie je spokojná a v mieri sama so sebou, nemôže prijať prirodzený priebeh života, pretože ho nemôže kontrolovať. Ak sa život vyvinie tak, že vyvolá vo vás strach, nebude to pre vás v poriadku. V podstate je to skutočne takéto jednoduché: to, čo sa nás nijako vnútorne nedotýka, je v poriadku, kým to, čo a nás dotýka a rozrušuje nás, v poriadku nie je. Všetky naše vonkajšie zážitky definujeme podľa našich vnútorných problémov. Ak chceme spirituálne podrásť, potrebujeme to zmeniť. Ak celú existenciu definujeme podľa ten najchaotickejšej časti našej bytosti, ako podľa nás bude existencia vyzerať? Ako desivý chaos.

Ak sa budete snažiť dostať ľudí, udalosti a veci do stavu, že pre vás nebudú rušivé, začnete sa čoskoro cítiť, ako keby sa život proti vám spikol. Budete mať pocit, že život je boj a že každý deň je ťažký, pretože musíte s každým a so všetkým bojovať. Dostaví sa konkurencia, žiarlivosť a strach. Začnete mať pocit, že hocikedy vás hocikto dokáže rozrušiť. Stačí im na to povedať alebo urobiť nejakú vecičku a v najbližšom okamihu cítite nepokoj a obavu. Život sa stáva hrozbou. A preto sa aj toľko trápite nad vecami. Preto vám v hlave sústavne prebieha vnútorný monológ. Buď sa snažíte vymyslieť, ako zabrániť, aby sa niečo stalo, alebo sa snažíte vymyslieť, čo urobiť teraz, keď sa to už stalo… Bojujete s existenciou a to z existencie robí tú najdesivejšiu vec vo vašom živote.

Keď v sebe nosíte strach, skôr či neskôr nutne dôjde k jeho aktivácii. Život prináša situácie, ktoré vás tlačia na hranice vašej zóny komfortu. Ich cieľom je odstrániť vnútorné bloky, ktoré v sebe máte. To, čo je vo vás hlboko zahrabané a zablokované, tvorí korene vášho strachu. A strach je koreňom všetkých problémov, všetkých predsudkov a negatívnych emócií ako hnev, žiarlivosť či majetníckosť.

Každý hovorí: „Urobím všetko pre to, aby som si svoje veci ochránil. Ak povieš niečo, čo ma podráždi, budem sa brániť. Začnem na teba vykríkať a donútim ťa, aby si to odvolal. Ak zapríčiníš, že sa nebudem cítiť v pohode, postarám sa, aby si to trpko ľutoval.“ Inými slovami: ak niekto urobí niečo, čo vybudí váš strach, myslíte si, že urobil niečo zlé. Najprv sa bránite, potom sa ochraňujete. No nakoniec možno zmúdriete a uvedomíte si, že nechcete v sebe nosiť už tie strachy – nezávisle od toho, kto a ako ich aktivuje.

Ak sa chcete spirituálne naozaj pohnúť ďalej, uvedomíte si, že držať sa svojich vecí (v tom aj strachov a predsudkov) vás udržiava v starých koľajach. Vy predsa nepotrebujete rozhodovať o tom, kto má pravdu a kto nemá. Nemusíte si lámať hlavu nad problémami iných ľudí. Stačí len otvoriť srdce čomukoľvek a všetkému a dovoliť, aby prebehol očistný proces. Jednoducho dovolíte, aby bolesť dorazila do vášho srdca a prešla ním – a zmizla.

Kedykoľvek niekto udrie na vašu citlivú strunu, nechajte to prebehnúť presne v tom okamihu, pretože neskôr to bude komplikovanejšie. Nebude pre vás jednoduchšie to najprv “preskúmať” alebo sa s tým pohrať, že „čo keby“, a dúfať, že sa tým bolesť otupí. Nebude jednoduchšie o tom myslieť, hovoriť alebo sa snažiť zbaviť len časti z toho. Ak sa chcete oslobodiť úplne, musíte to urobiť okamžite, lebo neskôr to nebude ľahšie.

Takže najprv potrebujete akceptovať, že v sebe nosíte niečo, čo treba uvoľniť. Energia, ktorá sa aktivovala, pôsobí totiž ako magnet. Začne priťahovať podobné zážitky a zosilňovať ich, až sa nakopia do tej miery, že stratíte svoj nadhľad. Niekedy ho môžete stratiť na hodne dlho a stane sa z vás len herec na javisku, ktorý sa zmieta v nečakaných otrasoch a trpí a prežíva to do poslednej kvapky bez toho, aby mu to prinášalo porozumenie. Je to tým, že vedomie/vnímanie je vždy priťahované tým najrušivejším predmetom: narazeným palcom, hlasným zvukom alebo boľavým srdcom. Vnímanie sa sústreďuje na to, čo ho najviac upútava. Keď z nejakého dôvodu začne byť aktivovaný nejaký váš blok, deje sa to isté, a vnímanie sa začne upínať na zdroj nepohody, bolesti. Z tejto oblasti sa stáva nové sídlo pre vaše vnímanie. Trvá to tak dlho, kým zdroj nepohody nezmizne. Potom sa vnímanie zasa uvoľní a začína vidieť väčší obraz a súvislosti.

Preto si potrebujete uvedomiť, že vy, kto vníma, ako vaše nevyriešené veci idú na povrch, nie ste to, čo ide na povrch. Hovorí sa tomu „vyjsť na balkón“ a sledovať dianie ako nezainteresovaný divák. A len čo vypadnete zo svojho miesta na balkóne, kde všetko vidíte relatívne jasne, presúvate sa do roly herca a ste vystavení rušivej energii.

Poďme sa pozrieť na tento „pád“ krok po kroku. Začína tým, že ste vtiahnutí do miesta rušivej energie. Ale to je súčasne to posledné miesto, kam chcete svoju energiu nasmerovať… lenže ste tam vťahovaní. A len čo vás to vtiahne, začínate na svet pozerať očami tej rozrušenej energie. Všetko je skreslené tým, čo sa vo vás práve hýbe. Veci, ktoré boli dovtedy krásne, vyzerajú zrazu ohavne. To, čo ste mali radi, vás zrazu deprimuje a uberá vám nádej. Ale v skutočnosti sa nič nezmenilo – len vy sa momentálne pozeráte na svet očami svojho rozrušenia/bolesti.

Keď ste v tomto stave rušivej energie, máte tendenciu konať a „opravovať“ veci. Nemáte potrebnú jasnosť, aby ste videli, čo práve prebieha; vy len chcete, aby to nepríjemné rušenie hneď a zaraz prestalo. Takže sa ponoríte do svojich inštinktov prežitia. Môžete mať pocit, že musíte urobiť niečo drastické. Možno máte chuť opustiť svojho partnera či partnerku, zmiznúť z mesta, odísť z práce. Myseľ vám začína hovoriť všetky takéto veci, pretože sa jej nepáči stav, v ktorom ste, a chce sa z neho dostať každým možným spôsobom, ktorého je schopná.

Každý takýto posun vo vnímaní by vám mal pripomenúť, že v sebe potrebujete niečo uvoľniť a odbúrať. Takže v tom okamihu, kedy začnú byť veci negatívne, začnite uvoľňovať a odbúravať.

Je jedna vec, keď je rozrušenie vo vás. Ale v tom okamihu, kedy si ho dovolíte prejaviť navonok, kedy začnete konať z neho, zostúpili ste ešte na nižšiu úroveň. Teraz už sa toho rušenia nedokážete zbaviť. Ak začnete na niekoho húkať, ak niekomu z tohto stavu skresleného vnímania vykričíte, čo si o ňom myslíte, zatiahli ste práve túto osobu do svojej drámy. Teraz už sú zaangažované egá vás oboch. Len čo tieto energie pustíte navonok, budete cítiť potrebu obhajovať svoje konanie a skresľovať realitu tak, aby vyzeralo „vhodné“. Ale ten, proti komu ste sa obrátili, ho nikdy za vhodné považovať nebude!

Teraz vás nadol ťahajú ešte aj dodatočné sily. Najprv ste spadli do temnoty, potom ste ju zhmotnili okolo seba. Keď to urobíte, tak vlastne odovzdávate energiu svojho bloku ďalej – rozširujete ju. Keď necháte svoje nevyriešené problémy prešplechnúť do okolitého sveta, je to, ako keby ste okolitý svet premaľovali farbou svojich nevyriešených problémov. Zapríčinite, že vo vašom prostredí bude ešte viac tej negatívnej energie, na ktorú tak citlivo reagujete, a bude sa k vám z prostredia zosilnene vracať. Budete obklopení ľuďmi, ktorí s vami budú jednať tak, ako im to vaša vlastná negativita umožňuje.

Takto sa vyrábajú negatívne cykly. Vlastne vezmete kus zo svojich neošetrených problémov, čo je vlastne len hlboko zakorenená boľačka z minulosti, a implantujete ho do sŕdc ľudí okolo vás. V nejakom bode sa to k vám vráti. Všetko, čo vysielate, sa k vám vracia späť. A teraz si predstavte, že sa necháte totálne vytočiť a vypustíte svoje negatívne pocity na iného človeka. Toto je spôsob, akým si ľudia kazia vzťahy a ničia život.

Ako hlboko možno klesnúť? Keď už raz budete oslabení, možno niečo rozrezonuje iný blok… Teda môžete padnúť až celkom na dno, do stavu, kedy je váš život v troskách – môžete stratiť poslednú kontrolu nad vecami i svoju dušu.

Ak veci necháte vyčistiť sa tým, že sa im prestanete vyhýbať, zablokovaná energia sa uvoľní. Táto energia vás neoslabí, ale posilní.

Čokoľvek sa deje pod vami (=na javisku), obráťte oči nahor a uvoľnite svoje srdce. Nemusíte opustiť svoje miesto na balkóne, ak sa chcete vysporiadať s temnotou. Keď začnete temnotu babrať, tak ju tým nerozptýlite, ale len posilníte (energia nasleduje pozornosť a vaša pozornosť bude zameraná na temnotu). Radšej sa temnote veľmi nevenujte. Ak v sebe vnímate vybudené rušivé energie, to je v poriadku. Nemyslite si, že práve vy nijaké bloky na rozpúšťanie nemáte… Len seďte hore na balkóne a nikdy sa odtiaľ nepohnite. Nie ste to, čo práve prebieha – vy to len pozorujete. Bez emócií. Nenechajte sa emocionálne do toho zatiahnuť.

Ak sa pustíte bloky rozpúšťať a podarí sa vám niekde po ceste pokĺznuť a spadnúť späť na javisko, tak sa postavte a pustite to z hlavy. Pustite to okamžite k vode. Neracionalizujte. Neobviňujte. Nesnažte sa porozumieť. Nič nerobte. Ak cítite hanbu, pustite to z hlavy (i zo srdca). Ak cítite strach, pustite ho z hlavy. Všetko to sú len zvyšky zablokovanej energie, ktorá práve definitívne odteká preč.

(Článok sa súčasne objavuje v projekte Rok pre seba. Účastníci projektu, odporúčam diskutovať tam. 🙂 )

Reklamy

5 thoughts on “Nechaj to odtiecť, alebo sa v tom máchaj!

  1. – koment k prvej vete – vždy som túžila po úžasnej knižnici a tento sen si krok po k..nižke napĺňam. Knihy nahľadám, oni si ma nájdu. Často tichúčko sedia na poličke a čakajú. A potom dozrie chvíľa. Hoci predtým som v nich čítala, zrazu im aj rozumiem. Hovoria ku mne a učia ma. Nie som dobrý čitateľ. Nepamätám si názov knihy ani autora, ale zato poznám ich obaly. Presne podľa obalu viem, čo v obsahu nájdem. Viem kam sa vrátiť. Milujem knihy, ich vôňu, dotyk papieru o pokožku a hlavne za Kindle fľašu neschováš..
    – a k tým ostatným vetám v tomto článočku. Nuž svätá pravda. Vysnívať si zajtrajšok v snahe predísť nepríjemným prekvapeniam je tiež metóda. Ako sa mi posledných pár mesiacov snaží môj život ukázať.. výrazne nefunkčná. A potom pocit viny z nedokonalého plánovania a teda vlastnej neschopnosti. A pocit hnevu rozložený na troje – 1. na seba, 2. na strašnú nespravodlivosť, lebo čím som si to zaslúžila a samozrejme absolútne rozčarovanie voči všetkým spoluúčinkujúcim, že ma nevedia urobiť šťastnou.
    Keby som tomu aspoň nerozumela ale ja to vidím .. viem čo sa deje .. a trochu tuším prečo.. a tak krok po k..nižke či článku na tejto stránke, viem, že to nebude ľahšie, len to bude väčšia zábava..
    – ďakujem..

    Liked by 1 person

    • “za Kindle fľašu neschováš” 😀 Svätá pravda. Ja mám dosť hlboké police, takže na každej sú dva rady kníh. V prvom rade Castaneda (aby som vyzerala preduchovnele 😛 ) a v druhom rade červená knižnica 😉 . Takmer jak tá fľaša.

      Liked by 1 person

    • Prístup na stránku máš zakaždým, keď sa prihlásiš do svojho WP konta. Klikni na http://rok-pre-seba.net, malo by na teba vybehnúť prihlasovacie okienko, tam zadáš svoje prihlasovacie údaje, zaškrtneš “Pamätaj si ma” (alebo niečo vysoko podobné, napr. remember me 😉 ) a potom už potrebuješ len chodiť na adresu stránky a ani sa prihlasovať nebudeš musieť. Ak si si už pri prvom prihlasovaní cez konto zaškrtla, že si ťa má pamätať, tak stačí len ísť na rok-pre-seba.net

      P.S.: Na hlavnú stránku Eprakone som pridala linku na projekt. Stačí kliknúť, otvorí sa článok o tom, že ho spúšťame, a v druhom riadku je linka priamo na stránku. 🙂

      Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s