Nah*vno bojovník

SHIT WARRIORS

Sometimes, despite your best efforts and intentions, despite your incredible ‘spiritual progress’, you just feel like shit. So, feel like shit! Where is the problem, in actuality, when you dive fearlessly into the heart of that unique experience? Feel like shit, but consciously so! Dive in, knowingly!

And discover that ‘feeling like shit’ can be the most spiritual feeling of all, a fresh (and much misunderstood) gateway to grace, as sacred as the most profound joy, as alive as the creation of a universe. No self-pity, no drama, no justifications, no seeking, just a raw, broken-open heart, a fresh wound re-opened in love, and no desire to escape it at all. You forge a new spirituality with your courage to remain in that broken place, infusing the sadness with your brilliant light.

Perhaps this will save the world: brothers and sisters courageous enough to feel like shit consciously, without numbing themselves or turning away from the pain. Warriors of shit. Shit warriors.

Let’s start a revolution.

– Jeff Foster

Reklamy

29 thoughts on “Nah*vno bojovník

  1. …včera mi bolo na numerologickom rozbore povedané, že úlohou mojej duše je naučiť sa byť na seba hrdý. Úprimne veľmi neviem ako na to – že by som pre začiatok skúsil HRDÉ HOVNO ?? 🙂

    Like

    • 🙂 Byť na seba hrdý v mojom vnímaní znamená akceptovať sa presne taký, aký si, necítiť potrebu niečo na sebe “vylepšovať” a vedieť, že každé h*vno, do ktorého tento nah*ovno-bojovník stúpil, malo istý zmysel a v danom čase nebolo kam inam stúpiť s tými schopnosťami a tým nastavením, ktoré tento nah*vno-bojovník mal. 🙂 Proste byť autentický a prijať svoju rolu v kolobehu života, hoci až do poslednej sekundy nebudeš vedieť, aká rola to je. 🙂 A na náhrobku budeš mať napísané “nikto to neposr*l tak kvalitne ako ja” 😛 .

      Liked by 2 people

      • …v zásade súhlasím, nakoniec veď sa aj akceptujem a ani zo seba nemám mindráky. Iba neviem ako byť hrdý – čo sa mi podarilo, beriem ako samozrejmosť ( že však ma na to vesmír vybavil ). Skôr mávam pocit, že v tejto konfigurácii som mohol dosiahnúť aj viac – nie, že by som tým trpel, len neviem byť hrdý. Ale sú veci na ktoré hrdý nie som a na ktorých by som predsa len aspoň trochu popracoval ( tým nemyslím imidž, PR a pod. 🙂 )

        Like

      • Byť hrdý neznamená dávať niečo najavo, ale byť zakotvený sám v sebe. Ak si, si hrdý. Nikto ti nebude brnkať do nosa. 🙂 To predsa stačí, nie? Počkaj… ako to bolo v tej rozprávke? “Před nikým se neponižuj, nad nikoho se nepovyšuj…” To je podľa mňa hrdosť. 🙂

        Liked by 3 people

      • nie, nemozem suhlasit. byt na seba hrdy je nieco ine ako nechciet na sebe nic vylepsovat. Byt na seba hrdy je na tejto skale od nechciet vylepsovat este o dost velky kus dalej tym smerom 🙂

        Like

      • 😀 No keď nemôžeš súhlasiť, tak nesúhlas. 😉 Ale potom miesto “niečo iné ako” skús napísať, ako to vnímaš ty, pretože inak sa niet o čom baviť. 🙂 Daj svoju definíciu. Možno zmeníme (poniektorí) názor.

        Like

      • ved vravim. nechcem na sebe nic menit, je spokojnost ale bez nadsenia. som na seba hrdy je neobycajna spokojnost s nadsenim. Nie len ze nic by si nemenila, ale je to este lepsie ako by ta uspokojilo.

        Like

      • Myslím, že rozumiem, odkiaľ sa berie to nadšenie. Možno je dané skúsenosťami, ktoré máš z battlov – a že hlavne tam cítiš hrdosť. Ale vezmi si takého farmára, ktorý je hrdý na seba, pretože dobre zasial, pretože mu vtáky nevyzobali zrno… Tam je to bez nadšenia. Moja nesúťaživá realita je bez nadšenia. Tvoja súťaživá realita je s nadšením. Keby som sa ja pohybovala v súťaživej realite (možno sa do nej dostanem znova), asi by to bolo tiež s nadšením. 🙂

        Like

      • nemusi to byt o sutazivosti. farmar moze byt hrdy, lebo pocasie bolo otrasne, nastupili skodcovia, ale on napriek tomu vymyslel nieco take ze ma super urodu. Nuz je hrdy. Nic proti obycajnej spokojnosti bez nadsenia. jednoducho to vyjadrenie som na seba hrdy ma iny naboj a podla mna oznacuje iny pocit ako nic by som na sebe nemenil. ved to aj ty pouzivas, ked sa ti nieco podari, nie? keby som napriklad barsaj poskladala z kariet domcek ktory nebude mat obycajne (max) tri ale povedzme 9 poschodi, tak poviem ze som na seba hrda a nie nic by som na sebe nemenila 🙂

        Liked by 1 person

      • a este jedna vec, ty sama si automaticky vstupila pri tom opise do sutazivej reality : “nik to nepo…ral tak kvalitne ako ja”…do tohto battlu by si teda bola ochotna vstupit? Preco ale potom do ineho netreba? Pritom byt najhorsi vobec nie je jednoduche, vzhladom na Gaussovu krivku, je rovnako pravdepodobne, ze aj tam ta lahko niekto tromfne, presne tak ako na opacnom pole 😀

        Like

      • 🙂 Nehovorím, že nevstupujem do battlov. Hovorím, že momentálne v nijakom nie som. To neznačí, že som nebola a nebudem… ale že keď v nijakom nie si, veci strácajú svoju intenzitu prežívania, ale nie samotné prežívanie. 🙂

        Už vtedy, keď som písala tú vetu, čo spomínaš, som si uvedomovala túto jeho slabinu, ale nedokázala som dať pocit, ktorý mám, do iného obrazu. Proste som vymenila rozum za snahu byť zábavná. Možno som mala napísať “tak toto som pos*al skutočne kvalitne”, to by asi bolo bez toho prvku súťaživosti. Hej, mala som to napísať takto. Keby som bola o päť minút dlhšie rozmýšľala, tak to napíšem takto. 🙂

        A momentálne sa vo mne zvihla hnusná vlna nevraživosti 😉 a mám chuť napísať ti “a nehovor mi, že byť najhorší nie je jednoduché – ten pocit poznám dokonale…” Reakcia celkom mimo toho, čo vravíš ty, ale zdanlivo presne k tomu. 🙂 Stalkujeme. 🙂

        Like

      • stalkujme. je nehovorim o pocite byt najhorsi. Ja hovorim obsadit realne prve miesto odzadu. (este k tomu na svete). Pri vsetkej snahe a zamere toto vykonat, by to bolo rovnako malo pravdepodobne ako obsadenie tej prvej priecky odpredu. Najhorsi a aj najlepsi moze byt len jedne. Existuje rovnako mala pravdepodobnost ze sa to podari mne.

        Like

      • 🙂 Toto predsa dávno viem… Píšuci zareagoval a divák ho upozornil na to, že reaguje na niečo celkom iné. To bolo to moje “stalkujeme”. Netýkalo sa teba, ale mňa. 🙂 Nemôžem za to, že som rozštiepená osobnosť a vždy zo mňa reagujú dvaja. 🙂

        Like

      • dobre tak si chvilu postalkujem ja. Byt najhorsi, byt najlepsi znamena byt vynimocny. Byt nahovno je pre mna taky nie sice prijemny, ale aj tak dost bezny pocit, ktory pride a ktory odide. Pripisat k tomu nahovno este aj bojovnik sa mi zda trochu snahou o vynimocnost. Nie bezny, priemerny clovek, ktory sa raz citi nahovno ale druhy raz ako vitaz. Toto je nahvono bojovnik, pre ktoreho nahovno pocit dostava akysi zvlastny punc. Vedome ponaranie sa do pocitu byt nahovno je pre mna snaha uniknut priemernosti, obycajnosti. Rozmyslam ci sa da ponorit do pocitu “nic zvlastne”, asi ovela lahsie sa da ponorit do pocitu “nahovno”.

        Like

      • 🙂 OK. Mne to prišlo také… oslobodzujúce, jak sa všetci snažia byť takými a onakými bojovníkmi a tento si vymyslel výraz nah*vno bojovník, aby legalizoval stavy, kedy sa necítiš až tak osvietene – a ktoré v bežnej ezoterike nie sú prípustné, pretože sú výpoveďou o tom, aký babrák si. 😉

        Mám ešte jedno dobré video k tomuto, tak ho urýchlene spracujem a postnem, pretože to vyzerá byť ako téma. 🙂 A mám aj jeden obrázok k tomuto, idem ho pohľadať a dám ho do najbližšieho komentára. 🙂

        Like

      • moze byt. je v tom sloboda. nemusis sa snazit byt lepsi. Ale pre mna aj nesloboda, musis sa akosi dokladne, vedome ponorit, aby si mohol byt tym inym ako vsetci.

        Like

      • Prečo “byť iným ako všetci”? O tom sa tam nehovorí… Aspoň ja som to nevnímala. Vnímala som: keď si nah*vno, ponor sa do toho a buď nah*vno a ono to prejde. To je len obmena budhistického “sit with it”, vysedieť to. On Jeff Foster je totiž budhista a možno preto to tam vidím.

        Like

      • iny ako ostatni, to som automaticky reagovala na tvoj koment, konkretne tuto vetu “oslobodzujúce, jak sa všetci snažia byť takými a onakými bojovníkmi a tento si vymyslel výraz nah*vno bojovník”. Teraz som si znovu precitala povodny clanok a citam to tam tiez. Ved vyzyva bratov a sestry k revolucii, to podla mna znamena, bude ini ako ostatni, zmente vsetko co bolo doteraz na ine. Nie?

        Like

  2. Hrdosť a radosť zo samého seba, z výsledku, ku ktorému som sa prepracoval (z h*vna), môže byť niekedy celkom fuška, ale je to veľmi chutná fuška a ak je tá radosť a hrdosť úprimná, má výnimočnú a jedinečnú príchuť – vyžarovanie – kvalitu.
    Je to možno niečo, ako keď v biblii píšu “…a boh stvoril svet a videl, že je to dobré”, alebo tak nejak a ja si to predstavujem tak, že sa vznášam na “obláčiku” a pozorujem to majstrovské dielo, čo som práve vytvoril a tak si od srdca vzdychnem a aj slzička šťastia mi možno vypadne z oka a poviem si….”waaaau, toto je fakt dobré!”.

    Like

    • …radosť to áno, aj uspokojenie, to pociťujem a je to pekné a príjemné, ale toto akosi nemám spojené s pojmom hrdosť, s tým sa mi spája také to bitie sa do pŕs, akože : ” Vidíte , to ja som dokázal ( toto hovno napr. )…a to mi je cudzie. Hrdosť je niečo , čo akoby tajne kalkuluje s tým pomníčkom a oslavným epitafom. Apropos ten všemohúci si predsa tiež nepotrebuje niečo dokazovať, či ?

      Like

      • Vidíš, tu sa dostávame k tomu, že každý má individuálny obsah jednotlivých pojmov… a potom mi prichodí ako rozumné spýtať sa, ako “hrdosť” definoval ten, čo ti robil ten numerologický rozbor, aby si celkom presne vedel, čo ti to vlastne chýba… 🙂

        Like

      • hehe, to bitie do pŕs a potreba mať obdiv diváka, je v mojom slovníku skôr pýcha, ale veď sú to len slová a každý máme svoj jedinečný slovník, ktorý nemá nikto iný 🙂

        Like

      • V mojom slovníku je hrdosť, radosť z kvality sveta/života, ktorú tvorím. Môže to byť výtvor duševný, alebo fyzický. Je pravda, že som sa ale niekde stretol s pohľadom, že hrdosť je len 1 z tvárí pýchy a teda potrebou ega.
        Je ale možné, že to hebrejské slovo, 4i pocit, ktorý si Judith priraďuje k č. 61 (či ktoré to bolo) má viacero vhodných prekladov v slovenčine a hrdosť je iba 1 z nich 😉

        Like

      • …súhlasím, že to je z veľkej časti otázka názvoslovia.Ako som už povedal, ak sa mi niečo podarí, registrujem radosť, uspokojenie príp. aj vďačnosť za to, že to dopadlo dobre, ale slovo hrdosť ide akosi mimo mňa – a keď už, tak skôr ho vnímam nepríjemne až negatívne. Pamätám sa , keď mal syn po promócii, ktosi mi povedal : “Si hrdý otec, že máš syna doktora, …”, a mne to prišlo ako úplný nezmysel – to akože sa mám teraz pýšiť jeho úspechom ? Veď ja som za neho na skúšky nechodil. Samozrejme, že som mal radosť z jeho úspechu, rovnako ako som prežíval smútok, starosti, obavy , keď mu karta nešla, ale pre slovo hrdosť ako by som nemal rozpoznávacie nástroje, ako by so mnou nebolo vôbec kompatibilné

        …s tým všemohúcim to beriem ako slovnologickú hračku. Keď už raz som všemohúci ( t.j. naozaj môžem všetko ) , dá sa ešte urobiť niečo, čo je viac než všetko , čo už som ?? Čím by som tak ešte mohol sám seba prekvapiť ?? Tak , čo si to idem sebe , či komu dokazovať ?? Snáď len, že by všemohúci začal pochybovať o vlastnej všemohúcnosti, prípadne ešte kríza stredného veku by sa pod to mohla podpísať. Ale ako vyzerá kríza stredného veku v prostredí, kde čas je len ilúziou, si fakt neviem predstaviť :)))

        Liked by 2 people

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s