Porozumenie – to, čo zotiera hranice “ja”

V poslednom čase som mala niečo ako “pád späť” do starého správania a bola som zaskočená, že k tomu ešte došlo. Nebolo to príjemné zistenie, ale našťastie, už som sa naučila brať situácie ako situácie a nie ako výpoveď o sebe. Keď som dnes náhodou vzala do ruky Pemu Chödrön, otvorila som knihu práve na pasáži o tom, ako si pestovať súcit a porozumenie pre seba i pre zvyšok sveta. Nech sme sebaosvietenejší, niekedy sa aj tak cítime “mimo”, nepatrične, odstavene a osamelo – a vtedy je ťažké zachovať si postoj bojovníka. (Berie ma, ako budhisti bojujú, ale keď inak nedajú… 🙂 ) Lenže práve vtedy potrebujeme najviac silné vlastnosti nášho ducha: jasnosť, porozumenie, dôveru a otvorenosť. Čítať ďalej

Reklamy

Ľudská lenivosť

Neviem, ako vy, ale ja som bola odjakživa lenivá až strach. Keď som teda u Pemy Chödrönovej našla kapitolu o lenivosti, hneď som sa do nej pustila. 😛 Dozvedela som sa toto:

Lenivosť je bežná ľudská vlastnosť. (To mi odľahlo!) Nanešťastie, podkopáva našu bdelosť a berie nám sebadôveru a silu.

Existujú tri druhy lenivosti: orientácie na pohodičku, strata chute niečo podnikať a postoj “šmafu” (v nodovodobejšej slovenčine “je mi to u *** 😳 ). Čítať ďalej

Tonglen

Zasa som si vytiahla jednu z kníh Pemy Chödrön, tentokrát The Places That Scare You (Miesta, čo nás desia). Keď som Chödrönovú čítala naposledy, tak som sa vlastne oboznamovala s budhizmom. Vtedy mi Gabriel parádne navrčal, pretože mi radil nečítať to a keď som sa neskôr pokúsila niektoré budhistické postoje dostať do svojho života, dobre som si natĺkla držku a on to s celkom nearchanjelskou škodoradosťou výdatne a dôkladne komentoval. 😕 Tak keď som teraz siahla po knižke, pre istotu som sa šla pýtať, či môžem. Prekvapilo ma, že nenamietal. Ale stačilo pol hodiny čítania a pochopila som, prečo nenamietal – budhizmus mi už ani náhodou nehrozí. Možno ako učenie je fajn, ale to, čo čítam v Chödrönovej, mi znie ako kázania našich kamarátov krišnistov – pomenovávanie bez vysvetlenia a ak je nejaký pokus o ilustráciu, tak je plytký až strach. Pokúsim sa to ako-tak spracovať, pretože by bola hanba natrafiť na knižku, z ktorej sa nedokážem vôbec nič naučiť. 😦

No, a keď už som sa tak pekne posťažovala 😉 , idem na tému, ktorú sa chystám už pár rokov spracovať a nejako som sa k tomu nedošišmala – tonglen. Čítať ďalej

“Myseľ je všetkým. Staneš sa tým, čo myslíš” (The mind is everything. What you think you become.)

Význam a podstatu budhizmu ukrytého hlboko v japonskej duši som pochopila najlepšie ostatný týždeň v diskusiách s kamarátom Japoncom Y.O., ktorý komentuje na sociálnej sieti katastrofu v Japonsku zažívanú na vlastnej koži. Je obdivuhodné, ako ostáva vedome pokojný, akosi uzmierený so situáciou a vôbec nie v pozícii obete, na rozdiel od “bežného” Európana, ktorého by podľa mňa podobná hrôza rozložila na súčiastky. Je kľudný a nezúčastnený, ale nie ľahostajný k tomu, čo sa okolo neho deje a ostatných povzbudzuje, aby nepodliehali panickým reakciám.

Myslím, že do veľkej miery je to spôsobené tým, čo majú Japonci, izolovaný, na pohľad tvrdý a hrdý národ, zašifrované vo svojej DNA. Dôležitá časť ich vnútornej šifry je aj forma budhizmu – zen budhizmus – ktorý v minulosti nevedomky nasali s materským mliekom. Čítať ďalej

Život je najväčší žart vesmíru!

GabyBaby mi dnes poslala tento citát od Tulku Lama Lobsanga:

Všetci máme nejaké problémy, aj keď problém nikto nechce. Sú len dva spôsoby, ako sa dá s problémami vyrovnať: alebo sa zmeníte, alebo sa nezmeníte:

Ak zmenu nechcete, problém zostáva.

Ak je zmena možná, urobte ju. Ak zmena nie je možná, potom musíte problém akceptovať a keď ho akceptujete, problém prestáva existovať… Čítať ďalej

Kde pre anjelov končí budhizmus?

Posledných pár dní som bola vystavená vysokému stresu. Postupne sa to prejavilo aj na mojich “schopnostiach” – celkom som stratila schopnosť vidieť a vizualizovať a začal byť problém dostať sa na moje silové miesto alebo hocijakým iným spôsobom vyliezť z tela. (Čo hovorím… “začal byť problém”… nie, ono to je problém! 😕 )

Vyvrcholilo to v poslednú februárovú noc. Večer som sľúbila Gabrielovi, že sa pokúsim počas spánku prísť a pokecáme. Keď som si ľahla, skúšala som to asi trikrát – podarilo sa mi dostať len na moje silové miesto, ale vždy ma čosi rozptýlilo alebo som jednoducho zaspalaČítať ďalej

Rozširujeme svoj okruh súcitu

Keď hovoríme o súcite, obvykle máme na mysli prístup k ľuďom, čo mali menej šťastia ako my. Pretože máme dobré zdravie, stabilný príjem, dobré vzdelanie a lepšie príležitosti, mali by sme súcitiť s inými ľuďmi, ktorí nemajú nič z toho. Ale keď sa snažíme zlepšiť svoju súcitnosť a pomáhať iným, narazíme na poznanie, že súcitné činy zahŕňajú nielen prácu s inými, ale aj prácu na nás samotných, hovorí Pema Chödrön, budhistická učiteľka a spisovateľka (When Things Fall Apart, kap. 13).

Ja mám so slovom “súcit” tak trochu problém – najčastejšie sa s ním stretávam vo forme povzdychu “chúďatko” a na pozadí pritom beží myšlienka “chválabohu, že ja som z toho vonku”, alebo sa s ním stretávam v podobe “mám s tebou súcit, pretože som lepší/lepšia ako ty“. Preto všade, kde len môžem, nahrádzam súcit slovom tolerancia, ktoré sa mi zdá menej pokrytecké. Ale keďže Chödrönová hovorí o súcite (compassion), budem sa snažiť o ňom dnes hovoriť aj ja. Neberte ma za slovo. 😛 Čítať ďalej

Ako zdolať duchovnú cestu? (zenová báseň)

Keď som sa naposledy kutrala vecami na stránke Alarzach, našla som túto zenovú báseň. Nesmierne mi sadla a tak ju “zobnem” aj sem. Alarzach (čiže Jirka Ciahotný 🙂 ) o tom píše, že ide o “jeden z nejstarších a nejlepších návodů k zdolání duchovní cesty” – a mne to tiež príde tak 😛 … Hodne mi to pripomína môj rodný taoizmus.

A pre tých, ktorí teraz znechutene fučia, že “zasa nejaká filozofia!”, malá rada – preskočte báseň a pozrite si môj “výcuc pre netrpezlivcov” 😀 . Snažila som sa dať tam len to, čo nám bezprostredne pomôže napredovať, ak si to osvojíme! Čítať ďalej