Len tí, ktorí sa rozvíjajú, nájdu mier v duši. — Eva Pierrakosová

Každý vie, že je dôležité byť slušným, správne konajúcim človekom. Nedopúšťať sa takzvaných “hriechov”, dávať lásku, dôverovať a byť láskavý k iným. To však nestačí. Vedieť toto a dokázať skutočne podľa toho aj žiť sú dve rôzne šálky kávy. Človek sa dokáže ovládnuť a nedopustiť sa zločinu, ale nedokáže sa donútiť cítiť, že nechce nikomu ublížiť. Môže sa chovať láskavo k ostatným, ale nemôže sa donútiť cítiť láskavosť. Takisto sa nedokáže donútiť cítiť lásku alebo vieru v Boha. Emócie jednoducho nie sú závislé na našom konaní či našich myšlienkach. Ak chcete zmeniť svoje pocity, potrebujete prejsť pomalým procesom sebaspoznávania a sebaprijatia.

Možno si napríklad uvedomujete, že vám chýba dôvera. Ale nijako vám nepomôže nútiť sa dôverovať ani hovoriť si “musím dôverovať” – nedostane vás to ani o krôčik bližšie k dôvere, skôr naopak. Na povrchu si to môžete navrávať, ale to z dôvery či lásky neurobí reálny pocit.

Ak chcete rásť, potrebujete si uvedomiť jedno – nedokážete na sebe nič zmeniť, pokiaľ neviete, čo v sebe skutočne nosíte.

Jeden zo spirituálnych zákonov sa volá “zákon čelenia životu”. To značí čeliť sám sebe v tej podobe, v akej ste, so všetkými svojimi nedokonalosťami. Ak nebudete čeliť sami sebe, nebudete sa rozvíjať. Dokonca aj to, čo na povrchu môže vyzerať ako výrazná kladná stránka, môže byť produktom nejakého pomýleného vnútorného poryvu pod povrchom. Na človeku nie je nič, čo by patrilo výlučne Vyššiemu Ja alebo výlučne Nižšiemu Ja, pretože v ľudskej psychike sa oboje sústavne mieša.

Aj Nižšie Ja chce rásť a napredovať – ale z iných dôvodov, z akých chce rásť a napredovať Vyššie Ja. Nižšie Ja je veľmi nevyspelé, nevyzreté a ignorantské – jeho povahou sú omyly a skreslenia. Chce byť dokonalé, aby sa mohlo cítiť uveličene a aby ho obdivovali. Nižšie Ja chce mať veci jednoduché a pohodlné, nekomplikované a jasné. Čierne a biele.

To je aj dôvod, prečo vám Nižšie Ja bráni v tom, aby ste sa na seba úprimne pozreli. Vnímať vlastnú nedokonalosť je nepríjemné. Okrem toho, keby ste ju navnímali, potrebujete s tým začať niečo robiť – a to je tiež nepríjemné a namáhavé. Nižšie Ja nemá rado námahu a snaženie; Nižšie Ja je lenivé. Radšej múdro pojedná, než aby pohlo prstom.

Dokonalosť však možno dosiahnuť len tým, že sa prelúskate cez všetky svoje nedokonalosti, nie že sa im budete vyhýbať či zatvárať pred nimi oči.

Cesta je dlhá a obdobia, ktoré vás testujú, nepominú tak rýchlo, ako by ste si priali. Veľká škoda sa narobí, keď sa ľuďom nahovorí, že stačí dodržiavať isté pravidlá či metafyzické učenia a ich problémy pominú, alebo že ak na chvíľu problémy pominú, bude to príznak, že ste uspeli. /…/

Vaše vonkajšie a vnútorné problémy sa zmiernia a postupne stratia, ale až po dlhom čase, po tom, ako ste najprv dokonale pochopili, ako je vaše vnútro poskladané, a po tom, ako dokážete presmerovať svoje vnútorné poryvy. Len tak rozpustíte svoje predstavy, ktoré priamo zodpovedajú za vaše konflikty.

Takže skutočný úspech sa skladá z množstva pokusov a omylov, z postupného zlepšovania, kedy príkoria začnú byť zriedkavejšie a menej intenzívne, pretože staré spôsoby reagovania sa prepisujú postupne novými a stávajú sa z nich návyky.

Cena za spirituálny rast je vysoká

Ďalší zo spirituálnych zákonov hovorí, že za všetko sa platí… len pri spiritualite na to často zabúdame. Keď napríklad idete kupovať dom a chcete, aby to bolo niečo úžasne nádherné, ste zmierení s tým, že za to budete musieť vysoliť poriadne prachy. Neočakávate, že za cenu kadibúdky dostanete palác. Na materiálnej rovine sme si tento zákon plne osvojili a rátame s ním. Ale len čo ide o emocionálnu, psychickú či spirituálnu rovinu, okamžite si prajeme palác za cenu kadibúdky – alebo dokonca zadarmo.

Cena za harmóniu, lásku, šťastie a pocit úplnej bezpečnosti sa platí nasledovne: žiadne sebaľutovanie, nezavádzanie seba samého, odtrhnutie sa od diktátu nášho drobného ega, čas, námaha, trpezlivosť, vytrvalosť a odvaha. A hlavne – nečakajte odmenu hneď, len čo s tým vyštartujete. Zato len čo naplníte isté základné podmienky, prestane vás váš život a vaše podmienky deprimovať.

Najťažšia vec pre človeka – a najobmedzujúcejší aspekt nášho života – je to, že nevidíme dôvod pre to, čo sa nám deje. Len na ceste do vlastného vnútra nájdete tento dôvod.

Trojaká robota

Keď sa potrebujeme očistiť od nánosov a obmedzení, potrebujeme na sebe popracovať trojakým spôsobom. Jeden sú naše vonkajšie prejavy, naše správanie – uznanie a akceptácia našich zjavných chýb a nedokonalostí a všetkých ich vonkajších prejavov. Nasleduje fáza (a často sa prekrýva s tou prvou), kedy sa začíname zapodievať tou vrstvou našej osobnosti, ktorá nie je priamo v podvedomí, ale ktorú si obvykle neuvedomujeme, pretože sa cielene vyhýbame pohľadu na ňu. A tretia, rovnako dôležitá vrstva je naše podvedomie.

Predstavte si, že niekde vnútri cítite, že vám chýba dôvera alebo láska. Nedokážete sa donútiť milovať alebo dôverovať, ani keď sa do toho budete sebaviac siliť. Ale možno zistíte, že potrebujete prekonať nedostatok sebadisciplíny, ktorý vám tak sťažuje vytrvalú prácu na sebe. Ak sa povenujete sebadisciplíne, nepracujete priamo na dôvere či láske, ale napriek tomu sa lepšie spoznáte a možno sa vám ukáže, prečo vám láska a dôvera chýbajú.

Očakávajte, že budete musieť so sebou bojovať. Vaše Nižšie Ja bude bojovať proti vášmu Vyššiemu Ja a vaše vedomé ego rozhodne, ktoré z nich zvíťazí. /…/ Nižšie Ja môže vysielať správy ako “ja v to neverím” alebo “to nie je vôbec potrebné” alebo “som unavený, mám dosť” alebo “nemám čas”. Je potrebné, aby ste tieto správy rozpoznali ako to, čo skutočne sú. /…/ Ak budete tento boj očakávať, budete schopní načúvať a prizerať sa a zažiť svoje prvé víťazstvo.

Nezabúdajte: Nižšie Ja je len dočasná vrstva osobnosti a rozhodne to nie je všetko, čo vo vás je. Pod ním je vrstva Vyššieho Ja a aj keď sa Vyššie Ja ešte vďaka spútanosti Nižšieho Ja nedokáže zatiaľ prejaviť, existuje pod všetkými tými nánosmi. Dosiahnete ho jedine tak, že sa tými nánosmi prebrodíte a ponoríte sa hlboko pod ne. V podstate tie stavy, kedy vás na vás šokuje niečo, čo ste o sebe nepredpokladali, sú príznakom prvých pokrokov, pretože bez tohto bolestivého precitnutia nedokážete preraziť nánosmi Nižšieho Ja.