Tentokrát si idem zapísať poznámky k anatómii našej energie podľa Kennetha Smitha so zapracovaním toltéckeho učenia:

Energetické telo ako útvar má štyri aspekty: tvar (Castaneda a Smith to nazývajú uniformity, teda jednotnosť), kohéziu, teda súdržnosť (u Castanedu a Smitha cohesion), ktorá opisuje, nakoľko sú súdržné všakovaké energie v rámci energetického tela, kotviaci bod (u Castanedu assemblage point a u Smitha focal point), ktorý hovorí, o aký typ kohézie sa jedná, a jadro (u Smitha core), vnútornú oblasť, ktorú Smith popisuje ako “chlad v strede plameňa, naše spojenie s večnosťou (Castaneda a Smith infinity)”.

V energetickom tele sa nachádzajú rôzne úrovne vedomia (awareness). Fyzické telo je jedna zo súčastí energetického tela. Vnímame ho, keď je kohézia ukotvená istým spôsobom. Keď však kohéziu čo len trošku posunieme, môžeme zažiť zmenu nálady alebo prídeme na celkom nové myšlienky. Ak ju posunieme ešte viac, teda ako znovupreskupíme kohéziu, dokážeme zažívať svet z celkom nového zorného uhla (ako napríklad pri mimotelových zážitkoch, teda “vylezení z tela” 😛 ) alebo dokážeme preniknúť do celkom nových dimenzií realitu.

Kohézia je čosi ako kontajner, ktorý drží pokope všetky naše individuálne energie. Jedným z podmieňujúcich faktorov kohézie  je tvar. Všetci ľudia majú podobný tvar a iní tvorovia v rámci svojej skupiny majú tiež podobný tvar. V priebehu času sa tento tvar mení a to je zaujímavý prvok z pohľadu vývoja, pretože zmena tvaru mení kohéziu a tá zas prináša nové vnímanie, nové fyzické črty a nové správanie. Čiže ľudský proces dospievania a starnutia je vlastne súčasne proces zmeny tvaru energetického tela, ktorý nutne vyťahuje na povrch nové a nové aspekty nás samých.

O tom, aký typ nového vnímania vypláva na povrch, rozhoduje pozícia kotviaceho bodu. U intelektuála sa kotviaci bod nachádza na istej pozícii, kým u nerváka alebo niekoho vo vývrtke bude kmitať a nebude schopný sa na dlhšiu dobu zachytiť a vydržať v jednej pozícii.

Toto mi dáva vysvetlenie pre ľahkosť, s akou som vedome začala posúvať svojím kotviacim bodom. Odjakživa som bola nervák a ten môj chudák kotváčik musel už pobehať celú moju obálku, takže mu ani nedošlo, že ho zasa kamsi postrkávam… Ono to vlastne všetko so všetkým súvisí. 🙂

Kotviaci bod chorého človeka sa nachádza inde ako kotviaci bod zdravého človeka. Každá choroba má svoju špecifickú pozíciu kotviaceho bodu. Duševné poruchy majú špecifickú pozíciu kotviaceho bodu. A energetické liečiteľstvo, nezávisle od toho, o aký typ ide, pôsobí tiež vždy rovnako – energia, ktorá je cez liečenie privádzaná do energetického tela, mení tvar a tým aj kohéziu energetického tela, čím sa kotviaci bod posunie.

Šaman je ktosi, kto sa naučil, ako posunúť kotviacim bodom človeka späť do “zdravia” použitím istých špeciálnych postupov, ktoré sa obvykle zakladajú na videní sveta ako pozostávajúceho z energie, hoci pritom používajú skôr slovo “spirit” ako slovo “energia”.

Energetické telo má dve strany – pravú a ľavú. Bioenergetika im hovorí prvé a druhé energetické pole. Psychológia ich pozná ako vedomú a podvedomú stránku vedomia. Každá z nich sa rozvíja iným nástrojom – jedna učením, druhá predstavivosťou – a každá predstavuje jeden aspekt poznania: stabilizáciu a expanziu.

Okolo týchto dvoch energetických polí nášho energetického tela existuje ešte tretia – energia “vonkajšieho prostredia”, ktorá nášmu energetickému telu dáva jeho tvar a substanciu ( 🙂 “hmotu”), tým, že zvonku na naše energetické telo “tlačí” a určovaním jeho tvaru určuje aj pozíciu kotviaceho bodu v ňom. Toto tretie energetické pole sú tzv. emanácie energie vychádzajúce priamo zo Zdroja a vyzerajú ako mocné “balíčky” alebo prúdy vedomia. Súčasne zabezpečujú výmenu energie medzi naším energetickým telom a prostredím.

A konečne sme sa dostali presne k tomu, čomu ja hovorím “anjeli”. 🙂 Smith, ďakujem… zapadlo to do skladačky úplne dokonale. Vedela som, že niekde existuje uhol pohľadu, ktorý bude schopný to zlúčiť. 🙂 Hepi.

V bioenergetike možno toto tretie pole nazvať aj nadvedomím (supraconscious), oblasť obsahujúca obe polia vedomia, ale oveľa, oveľa rozsiahlejšia. Kultivovanie vedomia tohto tretieho poľa odlišuje starých a moderných toltékov a navyše nás postupne odvádza od toltéckych praktík a do oblasti oveľa menej “hmotnej”, do oblasti sebarealizácie (self-actualization) alebo, po ezotericky, “osvietenia”. Takýmto človekom sa stávame, keď sme dokázali prácou s vlastnou energiou aktualizovať plný potenciál našich vrodených schopností.

A toto mi zas pripomína silno Gabrielovu definíciu vzostupu a toltéctva ako jednej z ciest k nim (a zjavne najrýchlejšej pre racionalistov ako ja). 🙂 Veci sa začínajú skladať do celistvého obrazu, v ktorom niet nadbytočných kúskov. 🙂 Revolúcia mysle helar. A týmto zdravím tých slovenských ezoterikov, čo ma s obľubou vyhlasujú za “teoretika” (asi to je jediný spôsob, ako sa dokážu s mojou existenciou zmieriť). Na všetko toto som došla vlastnými experimentmi a úvahami a teraz cez knihy Kennetha Smitha k tomu dostávam “teóriu”…  🙂 Ľudia, taká pyšná som na seba nebola už dávno!

Kým Maslow považuje sebarealizáciu za vrchol svojej pyramídy ľudských potrieb a ľudskéro rozvoja, Jung tomu hovorí individuácia (u mňa prvá kognitívna disonancia tohto dňa; asi je na čase načítať si definíciu individuácie a prestať ju používať podľa toho, ako to “cítim” ja 😕 ). Oboje sa však viaže k tomu istému – stať sa človekom v zmysle toho, ako sme stvorení, nie ako sme zadefinovaní rôznymi ľudskými hodnotami. (Takže nakoniec predsa len nemusím meniť svoju definíciu individuácie. 🙂 ) Výsledkom je kompletný, naplnený a psychologicky “zdravý” človek.

Možno energetické telo ako celok je to, čo filozofi nazývajú “myseľ” a v jeho jadre sídli to, čomu teológovia vravia “duša”. A možno tie dve strany sa vzťahujú aj na pravú a ľavú mozgovú hemisféru, kým tri polia sa viažu na vertikálne delenie mozgu na dinosaurí (reptilian), paleomammálny [starocicavecký, teda asi zadný mozog] a neomammálny [novocicavecký alebo asi predný mozog, menovite čelné mozgové laloky].