Celý náš život je obraz toho, nakoľko si veríme

Všetko v našom prostredí nám hovorí, na čo si môžeme trúfať, ako sa vnímame, ako nás budú vnímať iní, na čo máme a čo už je mimo nášho dosahu.

Vidíme to každodenne – a to aj vtedy, ak sa poriadne nedívame.

Tak upravme náš priestor a naše sebavnímanie sa tiež zmení. 🙂

Reklamy

Facka

Ako sa prerušilo moje spojenie s anjelmi, poklesla mi energia pod bod únosnosti. Už dovtedy som bola nesmierne unavená a bežala som viac-menej v režime 2+2, teda 2 hodiny hore, 2 hodiny ležať/spať a zasa 2 hodiny hore a pod. Obvykle som okolo druhej taká odpísaná, že dostanem zimnicu a trasiem sa až dovtedy, kým si nepospím. Keď som musela fungovať dva plné dni po sebe, spamätávala som sa z toho celý ďalší týždeň. A po prerušení napojenia sa k tomu pridala ľahostajnosť a depresia. Už som mala problém namotivovať sa vstať z postele a byť hore aspoň tie 2 hodiny.

Bolo mi to jedno. Zostala som ľahostajná. Duševne som si zbalila kufre a čakala na odvoz. (Neviem, prečo používam minulý čas, ale nuž veď čo. 😉 ) Čítať ďalej

Prečo neprejdeme stenou (a kedy prejdeme)

Aby vysvetlil kontrolu druhej pozornosti, prišiel don Juan s kategóriou vôle. Povedal, že vôľu možno opísať ako maximálnu kontrolu nad svietivosťou tela ako energetického poľa; alebo ju možno opísať ako stupeň dokonalosti alebo stav, ktorý sa vynára v živote bojovníka v určitom čase. Cítime ju ako silu vyžarujúcu zo strednej časti tela prichádzajúcu po okamihu toho najdokonalejšieho ticha, okamihu absolútnej hrôzy alebo hlbokého smútku; nie po okamihu šťastia, pretože šťastie je príliš rušivé a neumožňuje bojovníkovi koncentráciu potrebnú na využitie svetelnosti tela a jej premenu na ticho. Čítať ďalej

Tradícia Quetzalcoatla

Keď som na fejsbúku zazrela tento obrázok, okamžite ma zastavil. Chvíľku trvalo, než sa vynorila asociácia: pripomenul mi to miesto, kam sme sa spolu s Carlosom kedysi vybrali a ktoré sme nedoskúmali do konca – svet bublín. Neviem, čo presne na tom obrázku vytvorilo prepojenie, ale niečo tam je a bolo od prvého pohľadu naň.

Našla som ho na ktorejsi castanedovskej skupine a ten, čo ho tam zavesil, k nemu napísal: Čítať ďalej

Presun do iných svetov a čierny svet

Keď som dokončovala knižku The Fire from Within, dostavila sa nádherná súhra náhod. Bola som okolo strany 290 a súčasne som sa vybrala na nový výlet do “temného lesa“, ako som si to nazvala. A ráno po výlete som znova čítala. Pasáž, kde don Juan rozpráva o “čiernom svete” (black world).

Celá kniha je venovaná záveru Carlosovho učenia u dona Juana tesne pred tým, ako don Juan a jeho skupina zhoreli “ohňom znútra” (fire from within). Táto metafora znamená, že vysvietili všetky emanácie, ktoré v svojej svetelnej obálke mali, odrazu – a tým osamostatnili svoje vnímanie od svojho tela. Niekde inde v knihe to opisuje tak, že hoci potom už sú nefyzickí, ešte stále si do určitej miery zachovávajú pocit “ja”. Čítať ďalej

Osloboď sa od potreby súdiť seba i iných

Ako sme vyštartovali s Anielom projekt Anielov kameň týždňa, začali mi chodiť upozornenia, že “anjel sa píše s j”. Od ľudí, ktorí si zabudli všimnúť, že Aniel sa píše s veľkým A a teda asi to bude meno, nie slovo z bežného slovníka… Niektoré upozornenia boli vecné, iné nie až tak: napr. “odkedy sa anjel píše s i?” nie je ani tak otázka, ako výrok “pozri, o čo som lepšia, pretože som na tebe našla chybu!” Tak ma to dohrialo i dala som verejnosti malý kurz gramatiky. 😉 Čítať ďalej