Umožnenie

Včera som mala na seminári s Michaelom Beckwithom dosť mocný aha-okamih… Idem sa oň podeliť.

Kto ma čítate už dlhšie, viete, že budhizmus veľmi nemusím. Nejako mi niečo na ňom nesedí (čo môže byť buď chyba budhizmu alebo signál, že tam práve mám ja nejakú svoju “rozvojovú potrebu” 😛 ). A najmenej mi sedí tá budhisticko-newageistická koncepcia “vzdávania sa” (surrender). Všeličo som už dostala dole gágorom – ale toto nie. 🙂 Čítať ďalej

Kritika nič nerieši

Keď na sebe nemáme radi nejaké správanie či prejav, najčastejšie  na to reagujeme posudzovaním/hodnotením: “Toto sa nemalo stať.” alebo “To bolo nesprávne.” alebo “Toto už viac nechcem.” alebo “Tohto sa musím zbaviť.”  Aj pri učení keď urobíme chybu, reagujeme podobnými vyjadreniami. Ale predstavujú takéto obranné reflexy vhodnú reakciu? Dokážeme nimi odstrániť problém? Asi nie… iba čo začneme byť navyše frustrovaní, lebo sa evidentne deje niečo, čo nám je proti srsti. Čítať ďalej

Orol, Otec a bosorácka parta

Minule mi na kurze prišla nejaká otázka, o ktorej som si povedala, že to je tak “ľudské”, že nemá význam pýtať sa Gabriela. A spomenula som si, že som už dávno nehovorila s Carlosom.

Lenže otázku som si nezapísala a už pár dní si neviem spomenúť, o čom bola. Tak som sa včera aj tak vybrala na svoju lúčku a zavolala Carlosa. Povedala som si, že možno sa počas rozhovoru s ním vynorí. Čítať ďalej

Keď nás stres požiera zaživa

Možno si poviete, že “prečo stres?” Možno sa považujete za pohoďáka, ktorý sa nestresuje. Ale ruku na srdce – nemáte oblasti, ktoré vám celkom nevyhovujú? Kde by ste si priali niečo zmeniť? A čo to je? Je to napätie medzi “je” a “malo by byť” – inými slovami… stres. 🙂

Takže nikto z nás nie je nepriestrelný voči stresu. Možno ho necítime, neoznačujeme ho ako “stres”, ale to ešte neznamená, že  ho nemáme – len že sme sa naučili nevenovať mu pozornosť. A tak nás stres nenápadne, deň po dni, zabíja. Čítať ďalej

Mentalita Obete

Mentalitu Obete si tu oklebecujeme už hodnú chvíľu. Na prvý pohľad sa k nej nikto veľmi nehlásime… O to desivejšie bolo pre mňa zistiť,  že ja, čo som si celý život postavila na tom,  že “nie som žiadna obeť”, presne do rutín Obete znova a znova spadám… To preto, že sú také nenápadné. Že ich nevnímame ako “obeťovanie”.

Dnes (čo je pre vás včera) som u Robina Sharmu počula veľmi pekné zhrnutie toho, čo mentalita Obete je – a tak ho sem pridávam. Čítať ďalej

Vnútorne mŕtvy?

“Niektorí ľudia ťa nedokážu milovať tak, ako potrebuješ, pretože sú emocionálne a spirituálne zamrazení. Odťahujú sa od náklonnosti, alebo sa jej vyhýbajú. Z ich očí nikdy nezažiješ hlboký pohľad – jedine povrchné zablysknutie. Dotknú sa tvojej ruky svojou rukou, ale nikdy nie svojím  srdcom. Poslúžia tvojmu telu, ale nie tvojej duši. Vedia sa s tebou spojiť na základe vzájomného úžitku, ale nie na základe vášne. Ak potrebuješ koláč alebo otvoriť zaváraninu, sú dokonalí. Ak potrebuješ pochopenie alebo zmúdrenie, si odkázaný sám na seba. Čítať ďalej