Fascinácia pohromami, sprisahaniami a “koncami sveta”

V predstave hroziacej kataklyzmy typu “koniec sveta” je pre nás istá desivá príťažlivosť.

Niektorým ľuďom viera v blížiacu sa/hroziacu katastrofu umožňuje cítiť sa ako súčasť niečoho väčšieho než len obyčajný život. Väčšina z nás v sebe nosí neuhasiteľnú túžbu po tajuplnosti a úžasnosti. Túžime po transcendentálnom alebo nečakanom zážitku, kde sa staneme súčasťou velebnosti, nádhery a sily vesmíru. Čítať ďalej

Reklamy

Smiech alebo plač?

Prenášam sem z Boslaalu:

“Môj smiech, ako všetko, čo robím, je reálny,” povedal, “ale je to tiež kontrolované šialenstvo, pretože je neužitočný; nič nemení a ja to napriek tomu robím.”

“Ale ako to chápem ja, don Juan, váš smiech nie je neužitočný. Robí vás šťastným.” Čítať ďalej

Presun do iných svetov a čierny svet

Keď som dokončovala knižku The Fire from Within, dostavila sa nádherná súhra náhod. Bola som okolo strany 290 a súčasne som sa vybrala na nový výlet do “temného lesa“, ako som si to nazvala. A ráno po výlete som znova čítala. Pasáž, kde don Juan rozpráva o “čiernom svete” (black world).

Celá kniha je venovaná záveru Carlosovho učenia u dona Juana tesne pred tým, ako don Juan a jeho skupina zhoreli “ohňom znútra” (fire from within). Táto metafora znamená, že vysvietili všetky emanácie, ktoré v svojej svetelnej obálke mali, odrazu – a tým osamostatnili svoje vnímanie od svojho tela. Niekde inde v knihe to opisuje tak, že hoci potom už sú nefyzickí, ešte stále si do určitej miery zachovávajú pocit “ja”. Čítať ďalej

Robíme to celé zle?

Už som asi v polovici ďalšej knihy od Castanedu. Tentokrát mi energia vybrala The Fire from Within, Oheň znútra. Ráno som sa dostala k pasáži o tom, ako narábame s naším vnímaním, a ako som to čítala, prepadol ma podivný pocit: nerobíme to my v ezoterike celé zle?

Carlos tam popisuje, akým spôsobom sa deje naše vnímanie. Že “tam vonku” existuje čosi ako “Orol” (ktorému ja hovorím Otec) a tento Orol vydáva zo seba “emanácie” (čomu ja hovorím energie a mám tým na mysli “operačný systém” a.k.a. anjelov). Z týchto emanácií sa vytvárajú zakapsľovaním individuálne vedomia Čítať ďalej

Nič netrvá večne

Jedna z vlastností ľudského vnímania je, že sa zahlbuje do situácií. Ponorí sa do nich a stráca perspektívu. Ak je situácia dobrá, je to príjemné: bahníme si v nej, vaľkáme sa v dobrom pocite a dobíjame si baterky. V tomto stave sme schopní úžasných vecí ako odpustenie starých krívd, akceptovanie nejakého príkoria bez toho, aby na nás zanechalo jazvu, či neutralizovanie starých tráum. Prebytok pozitivity, ktorý vnorením sa do situácie získavame, dokáže napraviť diery v našej energetickej obálke. Čítať ďalej

Ruža a ľudské oko

Včera bolo MDŽ a ja som celkom nečakane dostala ružičku. Nádhernú, veľkú, bohatú, so stopkou rovnou ako vojak. Doniesla som si ju domov, dala som ju do vodičky a ovoňala som ju.

Ruža nevoňala.

Tak odvčera chodím po dome a špekulujem, že aký nápad to je, dávať ruže, čo nevoňajú… Nie som alergik, takže neviem, či taká ruža nie je určená pre alergikov, ale myšlienky sa mi rozbehli, až dnes ráno som si čosi uvedomila… Čítať ďalej

Druhá pozornosť

Priznávam, ja si “fakty” veľmi nepamätám a viac ma zaujímajú súvislosti. Preto si z Castanedových kníh pamätám len tie príbehy, ktoré boli pre mňa relevantné v čase čítania – ako sa veci vyvíjali, čo kto urobil a k čomu to viedlo a čo sa dalo urobiť inak. Toto je štýl, akým sa učím.

Teraz, ako som sa pustila čítať znova The Art od Dreaming, tak je na začiatku hodne “teórie”. Samozrejme, že som ju už dávno zabudla. Samozrejme, že ju mienim čoskoro zabudnúť znova… ak sa ma netýka. Čítať ďalej

“Aká si?”

Zavolala som si Castanedu. Už pred spaním som si čítala jeho knihu a v riadkoch, ktoré som prečítala už x-krát, som znova pre seba nachádzala niečo nové. Napríklad som sa zastavila na tomto a hodne som si to musela premieľať v hlavinke:

Ak oddelíš sociálnu časť vnímania, budeš vnímať podstatu všetkého. Všetko, čo vnímame, je energia, ale pretože nedokážeme Čítať ďalej

Nedôsledné myslenie

Tu je čosi, s čím bojujem, že si ani nepamätám, ako dlho… Vyvrcholilo to pred pár dňami, kedy sa jedna kočka dostala do tejto situácie, pomenovala to a urobila z toho tému:

“Väčšina z nás nemyslí dôsledne, ale len útržkovito; to, čo myslíme na jednej rovine, protirečí tomu, čo myslíme na inej rovine. Na istej rovine niečo cítime, na inej to popierame, takže aj naše každodenné správanie je rovnako protirečivé, roztrieštené a je zdrojom konfliktov, utrpenia a zmätku.” — Jiddu Krishnamurti Čítať ďalej

Čo nám je súdené, to si udržíme

Sprievodný citát som našla na fejsbúku a pôvodne som začala komentovať tam, ale toto je vec, ktorá si zaslúži viac pozornosti ako len pár okamihov na fejsbúku…

Tak po prvé: je to zasa jedna z tých “právd”, ktoré každý omieľa a málokto si uvedomuje ich absurdnosť. A mňa to zakaždým dohreje – hlavne preto, že sa tým až pričasto riadim sama 😕 … Zlozvyk, ktorý ešte nemám celkom ošetrený.

Ako zistíte, či vám niečo bolo súdené? Tak, že vám to zostane? A ak nezostane, tak to “nebolo pre vás”? Čítať ďalej