Rekapitulácia: 1. Energetické telo a ego

Rekapitulácia sa dá len ťažko definovať. Máme do činenia s procesom, ktorý presahuje ľudskú racionalitu. Nedá sa vydefinovať niečo také premenlivé ako rekapitulácia. A tak je možné, že ako budeme postupovať cez knižku Victora Sáncheza, budem definície rekapitulácie postupne upravovať. Ešte to neviem; zatiaľ som len na strane 22 🙂 .

Termín “rekapitulácia” zaviedol Castaneda niekedy v roku 1982, ak sa správne pamätám.  Sánchez, ktorý je k domorodcom ako antropológ nesmierne blízko, to niekde nazýva teočihua. Rekapitulácia je v princípe niečo, čo naše energetické telo robí automaticky – proces, ktorým sa lieči zo škôd, ku ktorým došlo pri negatívnych energetických výmenách.

No a než ideme na rekapituláciu (stalking) a definície a poučky, vrátime sa k tomu, že…

…sme viac ako naše telo

Podľa prežívajúcich Toltékov sme všetci deti Slnka, čo znamená, že sme energetické polia. Podľa tohto videnia všetko, čo sa deje s bytosťami tohto vesmíru, je vo vzťahu k úrovni ich energie a k typu energetických výmen, ktoré majú s bytosťami okolo seba. Ani ľudia nie sú výnimka.

Keď hovoríme o energetickom tele, hovoríme o čomsi odlišnom od ega, tej predstavy o nás, ktorú máme usídlenú v hlave. Energetické telo je aj iné ako naše fyzické telo. Je väčšie, čiže zahŕňa aj tie časti z nás, ktoré obvykle nevidíme: auru, pocity a snové telo (dreaming body). A v konečnom dôsledku je energetické telo to, čo cíti, čo sa spája s tým, čo je “tam vonku”. V tomto sa silne odlišuje od ega, ktoré je v princípe napojené len samo na seba.

Energetické telo je obrovská záhada. Nevieme určiť, kde začína a kde končí. Možno žijeme časť jeho nekonečných možností, ale nedokážeme ho vyčerpať. A práve vďaka nášmu energetickému telu sme aj my sami záhadou uprostred ostatných záhad tohto sveta: nemáme dno.

Ak chceme pochopiť rekapituláciu, potrebujeme si rozobrať energetické telo. Rekapituláciu totiž robí energetické telo (vrátane fyzického tela a všetkého toho ostatného). Všetky ľudské interakcie sú výmeny energie: pozitívne výmeny, negatívne výmeny, neutrálne výmeny – ale výmeny. Tieto výmeny majú dôsledky. To, čo sme dnes, je vlastne výsledok našich minulých výmen. Energetické výmeny sa odtlačili do nášho energetického tela a následkom týchto odtlačkov sme, kto sme, žijeme, ako žijeme a vidíme svet taký, aký ho vidíme.

Prvá definícia

Takže poďme na prvú definíciu rekapitulácie – a potom si ju pekne rozoberieme:

Rekapitulácia je prirodzený proces energetického zotavenia nášho energetického tela z minulých poškodení. Tento akt robí naše energetické telo. Akt samotný pozostáva z fyzického pripomenutia si a znovuprežitia významných situácií v našom živote, aby sme ich mohli vyhojiť a obnoviť energetickú rovnováhu a celistvosť, ktorú sme mali, keď sme sa narodili.

Dobre. Rekapitulácia je teda proces sebaliečenia, ktorý naše telo už pozná? Tí, kto o rekapitulácii počujú prvýkrát v živote (a o energetických telách a podobných kvákovinách jakbysmet), teraz asi zdvíhajú obočie. Ako môže telo poznať niečo, o čom my sami nemáme predstavu? Nuž, naša myseľ možno nevie, ako sa liečiť svojpomocne, ale naše energetické telo to vie veľmi dobre.

Ako je to možné? Jednoducho tak, že väčšinu času žijeme v svojej hlave (=egu) a nie sme vo vedomom kontakte s naším energetickým telom. Takto sami blokujeme veľa našich samoliečiacich procesov – napríklad rekapituláciu.

Ego kontra energetické telo

Keď sa sústavne zdržiavame v egu, ani si neuvedomujeme, že sme podstatne viac ako len ego. V podstate vlastne naše ego vôbec nie sme… sme polia energie. Kým ego je len ilúzia, naša predstava o nás samých, energetické telo je niečo oveľa, oveľa reálnejšie. Náš osud podmieňuje to, čo sa udeje nášmu energetickému telu, nie tie nekonečné bláboly nášho ega o sebe a o veciach vo vzťahu k sebe, ktorým hovoríme vnútorný monológ!

Pre človeka nie je prirodzené zdržiavať sa celý čas v svojom egu a stotožňovať sa s ním. Je to niečo, čomu sme boli naučení: naša kultúra nás vedie k tomu veriť, že sme všetky tie správania, rutiny a opakované neodbytné myšlienky o všetkom vrátane seba samých. Myslíme si, že sme “ja”. Ale ego nie je nič než veľmi precízny popis toho, čo si myslíme, že sme – v súlade s našou osobnou históriou. Vyzerá  veľmi reálne a definitívne, ale to len preto, že po celý život sme sa učili  považovať ho za tú najreálnejšiu vec na svete. Sústavne konáme v súlade s naším egom a tým, že tak konáme, posilňujeme náš dojem, že naše ego je reálne. Tým, že posilňujeme dojem, že naše ego je reálne a že my sme naše ego, posilňujeme naše konanie z nášho ega – a tým uzatvárame začarovaný kruh sebadôležitosti.

Tuto skladám klobúk pred Sánchezom – precízne, ale s oveľa menšou dávkou folklóru popisuje Predátorov a Parazitov, s ktorými sme sa už stretli v minulých článkoch. Táto pasáž by bola pravdepodobne schodná aj pre racionalistu. 😛

Na to, aby sme tento začarovaný kruh prelomili, slúžia rôzne ne-robenia – aktivity oslobodené procesom rekapitulácie. Keď začneme ne-robenie uplatňovať v oblasti nášho osobného ja, odhalí nám nereálnosť nášho ega. Keď prestaneme konať v súlade s našou osobnou históriou a diktátom ega, zistíme, že nie sme naše ego. Po prvýkrát v živote vidíme, aké je byť slobodný.

Do tohto začarovaného kruhu uvrhli ľudstvo západné civilizácie v období starovekého Grécka, kedy sa rozum postavil na výslnie ako najlepší nástroj ľudského pokroku a poznania. Ale staroveké národy a dnešné domorodé národy tejto predstave nepodľahli a preto sa neodtrhli ako my od tichého poznania – poznania nášho energetického tela.

Naša prirodzená dualita

Ak ľudia popierajú všetko mimo oblasti racionálnej mysle, popierajú vlastne polovičku zo seba samých. Domorodí mexickí Toltékovia túto chybu neurobili. Vedeli, že svet je svojou povahou dualitný. Preto ho aj nazývajú Omeyocan, “miesto duality”. A preto každá strana tohto dualitného sveta má u nich svoje vlastné meno: naša racionalita sa volá tonal a ten tajuplný zvyšok sa volá nagual, teda strana tichého poznania.

A tu sa Sánchez neudržal 🙂 a dodáva:

Nehovorím o tých vymyslených Toltékoch, ktorí vraj prišli z Atlantídy alebo z inej galaxie. Hovorím o našich prastarých rodičoch, ktorí kedysi obývali Tulu v strednom Mexiku a ktorí nám zanechali svoju architektúru, svoju poéziu a svoje tradície, aby nám pripomínali cestu našej skutočnej povahy.

Historickí Toltékovia si boli vedomí našej dvojitej prirodzenosti a ich cieľom bolo tieto dve časti človeka zjednotiť do celistvej ľudskej bytosti. Na rozdiel od Aztékov, ktorých militantná filozofia je zastúpená na mexickej zástave v symbole orla požierajúceho hada, Toltékovia mierili k integrovaniu oboch súčastí v obraze letu Quetzalcoatla, opereného hada. V toltéckej predstave Orol nezabíja Hada, ale sa obe zjednotia a zrodí sa nová bytosť, Operený Had. To bol sen starých Toltékov a je to aj sen súčasných toltékov.

Keď už vieme o našej vrodenej dualite, lepšie pochopíme, čo sa stalo príslušníkom západných kultúr. Stratili sme nielen kontakt s našou magickou stránkou, ale dokonca sme na ňu aj zabudli… Stratili sme zdroj našej sily. Zabudli sme na schopnosť samoliečenia, ktorá bola dedičstvom ľudskej rasy ešte v časoch, kedy sme neutekali pred tichým poznaním. Následkom toho sa u nás hromadia choroby. Jedna choroba si vyžiada liečbu a lieky, ktoré používame, vyvolávajú nové a nové zlyhania organizmu… Organizmus sa už nevie postaviť na nohy sám, pretože sme zabudli, ako sa to robí. Žijeme v hlave a hlava to nedokáže. A tak potrebujeme vrátiť si späť do uvedomenia a využívania nášho energetického tela. Presne toto je cieľom rekapitulácie.

Obyčajná pamäť a pamäť tela

Ďalšia časť našej definície  hovorí o tom, že si potrebujeme energeticky pripomenúť a znova prežiť významné udalosti nášho života, aby ich energetické telo dokázalo vyhojiť.

Rekapitulácia zahŕňa pripomenutie si minulých udalostí, ale nejde o bežné pripomínanie, ako si ho robíme v hlave. Normálna, každodenná pamäť sa opiera predovšetkým o myslenie. Pamäť tela sa opiera o pocity, precítenie. Je to proces, v ktorom znovu prežijeme danú situáciu a ideme na nej napraviť to zlé. To neznamená, že ideme meniť minulosť; ideme meniť dopady tejto minulosti na našu prítomnosť a budúcnosť.

Obyčajná pamäť a rekapitulácia sú dva natoľko odlišné procesy, že nás u jednej a tej istej situácie často konfrontujú s dvoma celkom odlišnými obrazmi. Preto aj spomienky rekapitulácie nazývame “spomienky nášho druhého ja” alebo “ne-robenie rozpamätávania”.

Obvyklé spomienky sú to, čo sme si o situácii celý život hovorili. Je to interpretácia a vysvetlenie, ktoré sme dávali sami sebe a iným, aby sme zdôvodnili, čo sa nám stalo. A bez toho, aby sme si to uvedomovali, sa tieto vysvetlenia po celý čas menili, aby sa prispôsobili potrebe alebo upevneniu nášho ega. To je totiž funkcia našich obyčajných spomienok – podporovať a zdôvodňovať to, čo sme, z pohľadu ega. A tak kým obyčajné spomienky udržiavajú ego, rekapitulované spomienky odhaľujú naše energetické telo.

Počas procesu rekapitulácie ľudia často odrazu zistia, že to, čomu hovorili “moja minulosť”, je vlastne len mýtus o sebe.

Mýtus o sebe

Naše ego si vytvára “mýtus o sebe” – príbeh, ktorý sme si vedome alebo nevedome vytvorili na to, aby sme zdôvodnili, prečo sme to, čo sme. Preto sme takí upätí na našu vlastnú minulosť. Aj vtedy, keď bola príšerná, v skrytku ju milujeme a nedokážeme sa jej vzdať, pretože vďaka nej vieme, kto sme. Udržiava naše ego nažive.

Keď sa pri telesnej rekapitulácii zapodievame svojím životom, môže sa stať, že odrazu sa z obete stane útočník. Telo totiž neinterpretuje, ale prináša spomienku presne takú, ako sa stala – čo nemusí byť pre ego vždy príjemné! Naše telo totiž nepoužíva spomienky na to, aby z nich vytváralo príbeh. Nepotrebuje rozobrať, interpretovať či fabulovať. Potrebuje spomienku vziať a vynulovať jej dopad na vlastnú energiu. Preto spomienky pri rekapitulácii sú odlišné od našich bežných spomienok – nezakladajú sa na interpretácii ega, čo bolo príjemné a čo nie. Zakladajú sa na tom, čo sme my alebo niekto iný urobili nášmu energetickému telu a či to viedlo k nejakému benefitu, alebo nás to poranilo.

Dôležité je, že ako si pripomenieme danú udalosť, naše energetické telo dokáže preniesť našu pozornosť do minulosti a máme šancu riešiť túto energetickú situácia z iného uhla. A pretože rekapitulácia je prirodzená, len čo vezmeme naše telo späť do minulosti, samo sa už dokáže postarať o ošetrenie situácie. Nedôjde k tomu len vtedy, keď blokujeme jeho činnosť tým, že sa večne držíme v egu a v našej hlave.

A tu si spomínam na Miguela Ruiza a jeden jeho citát… Nebude presný, ale bolo to niečo v tom zmysle, že: Človek je jediný živočíšny druh, ktorý za jednu chybu platí mnohonásobne. Iné živočíšne druhy urobia chybu, zaplatia za ňu (niekedy aj životom) a idú ďalej; nerozoberajú ju, neanalyzujú, nevracajú sa k nej. Neprenasleduje ich po zvyšok ich života. Človeka áno – zakaždým, keď si na udalosť spomenie, prežíva ju znova a znova platí za tú jednu chybu, ktorú kedysi dávno urobil a už za ňu dávno zaplatil… 😕

Reklamy

5 thoughts on “Rekapitulácia: 1. Energetické telo a ego

  1. Dik, pekny clanok.
    Podla mna na vyhojenie netreba prezit znova vsetky situacie, ale staci jedna “daneho druhu” ako zastupitel za vsetky.
    So zmenou pocitu zo situacie (a tym padom jej dopad na pritomnost a buducnost) mam skusenosti pri rieseni situacii v minulych zivotoch – mozem povedat – funguje to ;))))

    Like

  2. Ja mám šuplíkový spôsob ….vypúšťam holubice čierne , biele, šedé podľa druhu emócii. Ale na silnejšie uviaznutie energie je treba hlbšiu rekapituláciu. 😕

    Like

  3. mam dotaz.ked pri rekapitulacii pocit necitim tak ako si ho pamatam ako zistim ci je to jednoducho tak ze pamata si len moje ego a dotycny pocit tam ani nie je,alebo je energia silno uviaznuta a treba hlbsiu rekapitulaciu?a ako mozem prispiet k tomu aby rekapitulacia bola hlbsia?

    Like

    • Musíš ísť postupne od posledných emotívnych prejavou až do minulosti. Urob si nejakú osnovu, zapíš si od dnešného dňa svoje najhlbšie peržitky až spätne do minulosti, na ktoré si pamätáš. A keď začneš od poslednej , tak sa ti ešte nejaké vybavia. Keď to začneš robiť určite si spomenieš. Možno ti niekto ponúkne lepší spôsob. 😆

      Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.