Z herca pozorovateľom: stalkovanie

1896729_690675150992354_54781275_nV skupine študentov Carlosa Castanedu som sa dnes vytešila z konverzácie. Niekto sa tam ozval, že by potreboval ľudskými slovami a polopatisticky vysvetliť, čo to ten stalking vlastne je. Pamätám si, ako som k tomu dlho iterovala ja sama a teraz tam kočka Lydia Desai hodila definíciu, že si ju hneď prenášam sem 🙂 :

V prvej pozornosti (=naša denná realita) by stalking znamenal sledovať sa objektívne ako nezúčastnený pozorovateľ… odhaliť svoje silné a slabé stránky a neutralizovať ich, aby si získal mal prístup k svojim reakciám na situácie a ľudí v tvojom živote a získal maximum z každej situácie miesto toho, aby si v nej bol obeť alebo páchateľ/Sudca (sebaľútosť a sebadôležitosť). Čítať ďalej

Ilúzia o strachu a zle

Smer, ktorým upriamime našu pozornosť, je naša najbližšia realita.

Pokračujem spracovávaním channelingov Stevea Rothera so Skupinou z knihy Re-member. Minule som spracovala o vzostupe planéty, dnes prichádza na rad naše vnútro a vnímanie:

Mnohí z vás v Hre zbadajú nedostatok svetla a hneď mu dajú život a moc tým, že ho pomenujú “temnota”. Táto temnota si ani nezasluhuje to slovo, pretože to nie je nič, čo by bolo treba opisovať. Je to neprítomnosť niečoho. Je to ilúzia vytvorená polaritou Hry, ale ako súčasť je potrebná. Bez protikladu by ste nevedeli zadefinovať to, čo nazývate “svetlo”. Zaujímavé na tom je však, že ste natoľko mocní, že ľahko vytvoríte to, čo nazývate “zlo”. Hovoríme vám, že to je len odraz vašich vlastných strachov, ktorý z toho robí zlo. Čítať ďalej

Vzostup treba zažívať, nie hovoriť o ňom

“Aj keď učenie dona Juana je teraz prístupné v písanej podobe, tiché poznanie, na ktorom sa toto učenie zakladá, zostáva úplne za hranicou možností písaného slova. Toltékovia nástoja na tom, že čokoľvek skutočne “duchovné” musí byť nadobudnuté ako osobná skúsenosť, nie len ako intelektuálna predstava, o ktorej sa píše či hovorí.

/…/Aj keď ľudským bytostiam je od narodenia vštepované, že dokážu čokoľvek postihnúť pomocou slov, bojovníci intuitívne cítia hlavný nedostatok slov: vedú nás k tomu, že sa cítime osvietení vtedy, keď nie sme!” — Tomas

Prečo potrebujeme ritualizované praktiky – neobmedzujú nás?

V poslednom čase sme sa tu viackrát otreli o tému originality prístupu, rozporu medzi sledovaním vlastnej cesty a napriek tomu čítaniu a sledovaniu učení niekoho, kto tu bol pred nami, chlievikovania a rušenia chlievikov súčasne. Každá vec má svoj čas. Už dva týždne trčím na tej istej stránke z Lujana Matusa a nie a nie sa pohnúť ďalej. Vždy vezmem nejaké dve vetičky a postavím si na nich svoj nejaký sense-making, pričom sa mi stalo, že som sa vrátila už aj o stránku dopredu… 😕 Proste bolo treba niečo spracovať.

A tak aj pred chvíľkou. Otvorila som knihu, očami som hľadala, kde som prestala čítať – a oko sa zastavilo na inej vete, ktorú som čítala už niekoľkokrát, ale až dnes zarezonovala. Jeden zo študentov sa pýta Lujana Matusa, či ich neučí zdanlivý rozpor: učí ich ritualizované techniky ako kontrolovaný úlet a rekapituláciu a podobné toltécke techniky a pritom ich súčasne učí “odučiť” sa vovychovávaným spôsobom nazerania na svet. Čítať ďalej

Aké dôležité je byť nagualom?

Ako čítam Lujana Matusa, dostala som sa k časti, kde kládli jeho žiaci Matusovi otázky ku knižke. Niektoré otázky (a odpovede) ma veľmi nezaujímajú, ale natrafila som na jednu, ktorá je pre mňa priam balzam na dušu… 🙂 Medzi toltékmi, ktorých poznám, je veľmi dôležité, kto je kto, s akým nagualom stojí v kontakte a či s ním chodí na večeru do Chile (ak som teda nepoplietla krajinu)… Kedysi to zaujímalo aj mňa, nie kvôli pocitu vlastnej hodnoty, ale kvôli tomu, že som bola zvedavá, kto má aký diel energie k dispozícii. Potom som si uvedomila, že ani to nie je dôležité, s akým dielom energie sme sa narodili, ale je dôležité, aký diel energie či osobnej sily si dokážeme uvoľniť cez oslobodenie sa od našich prianí, predsudkov, očakávaní a fixácií – a to aj fixácií na “nagualov” a slávne osoby.

Dnes (=minulý týždeň v stredu 😛 ) mi to potvrdilo aj čosi, čo som čítala v Lujanovi Matusovi. Ktorýsi zo žiakov sa ho pýta, či je dôležité poznať svoju vlastnú energetickú konfiguráciu, teda to, či niekto je alebo nie je nagual, a ako sa vlastne taký nagual dozvedá, že je nagualom… Len tým, že mu to povie iný nagual? A ako to ten druhý nagual vie? Čítať ďalej

Tiché poznanie

Všetci toltékovia sa večne vrtia okolo “tichého poznania”. Ja som taký ten definíciovitý typ a kým som nenašla zadefinované, čo to to “tiché poznanie” je, predstavovala som si pod tým kadečo a väčšinou mi to splývalo s koncepciou pamäti tela. Včera prišiel nový citát od Miguela Ruiza a ja som zasa o krôčik bližšie s poznaniu 🙂 :

Pravda je mĺkva. Pravda neprichádza so slovami. Je to niečo, čo jednoducho viem; je to niečo, čo viem pocítiť bez slov a nazýva sa to tiché poznanie. — don Miguel Ruiz

(The truth is silent. The truth doesn’t come with words. It’s something that I just know; it’s something that I can feel without words, and it’s called silent knowledge.) Čítať ďalej

Neľútostnosť bojovníka

Už som spomínala, že mám problém so slovenskými toltékmi, hlavne tými, čo sa hlásia k maresovcom. Tí, ktorých poznám, totiž prejavujú živo tendenciu vykladať si “neľútostnosť bojovníka” (často aj “bezcitnosť”) ako bezohľadné zdieranie ostatných svojimi verbálnymi výlučkami typu “ja som si povedala, ako som cítila, a čo si s tým urobíš ty, to už je tvoj problém.” Vždy je niečo problém niekoho iného. Vždy je niekto menejcenný alebo, keď má svoju hodnotu, tak len preto, že to daný “tolték” schválil… Akosi si neviem spomenúť na jednu jedinú pasáž z Castanedu, kde by sa don Juan bol zachoval podobným spôsobom. Niekedy dosť šokoval svojich žiakov, ale to boli žiaci, ktorí si ho vybrali, a nie náhodní okoloidúci

Takže mi prišlo len vhod, keď som na blogu Female Warrior vyhrabala článok o bezcitnosti bojovníka. Čítať ďalej

Rekapitulácia: 1. Energetické telo a ego

Rekapitulácia sa dá len ťažko definovať. Máme do činenia s procesom, ktorý presahuje ľudskú racionalitu. Nedá sa vydefinovať niečo také premenlivé ako rekapitulácia. A tak je možné, že ako budeme postupovať cez knižku Victora Sáncheza, budem definície rekapitulácie postupne upravovať. Ešte to neviem; zatiaľ som len na strane 22 🙂 .

Termín “rekapitulácia” zaviedol Castaneda niekedy v roku 1982, ak sa správne pamätám.  Sánchez, ktorý je k domorodcom ako antropológ nesmierne blízko, to niekde nazýva teočihua. Rekapitulácia je v princípe niečo, čo naše energetické telo robí automaticky – proces, ktorým sa lieči zo škôd, ku ktorým došlo pri negatívnych energetických výmenách. Čítať ďalej