Môj osobný zverinec: návšteva po vyše roku

Kedysi som pre seba objavila metódu osobného totemu a urobila som si ho. Bolo to celkom zábavné a len čo som to spravila, začala som míľovými krokmi napredovať – mala som kohosi, kto ma mohol posúvať ďalej a ďalej: moje zvieratká.

Potom prišla próza a ja som na zverinec viac-menej kašľala, ale po roku som ho bola pozrieť znova. Zistila som posuny, ktoré hovorili o tom, ako sa mením vnútorne.

No a potom zas prešlo niečo vyše roka (=takmer dva 😀 ) a tak som sa začiatkom januára znova zavenovala svojmu vnútru. Z denníka (on je to skôr “nočník”, pretože ho obvykle píšem pred polnocou 😛 ):

Dnes som už bola poobede celá nanič a začínala ma bolieť hlava, tak som sa rozhodla, že pôjdem robiť čakrovú meditáciu. Už je to aj tri roky (alebo dvaapol roka), čo som s tým začala a bola som zvedavá, či sa niečo zmenilo – a čo. 🙂

Tak prvý poznatok: energetický tubus mám absolútne priechodný. Len čo začal hrať úvod, cítila som energiu od Bublajúcich žriediel až po korunu. Bez bariéry, bez zahrčkania. Jednoducho slabý a stabilný prietok, príjemný a nenásilný.

Prišla prvá čakra. Bola som zvedavá, čo tam bude. V minulosti som tam mala slona na stepi. Tentokrát mi hudba znela skôr temne, ale nakoniec som zistila, že stojím v nejakom tmavom lese na jeho okraji a pozerám na step pred sebou – šíru planinu až po horizont, zaliatu slnkom a trochu vyprahnutú. Odrazu som vedľa seba vpravo zacítila pohyb a tam stál môj slon… 🙂 Objala som mu nohu a potom chobot a on so mnou zišiel nadol do stepi, pričom ma niesol v chobote a chvíľku na kli, ale potom zasa v chobote. Zastavili sme sa u nejakého stromu, najprv chobotom odtrhával figy či čo a dával mi ich na jedenie, potom som ja trhala preňho a dávala jemu. Potom si ma vysadil na chrbát a odrazu som zistila, že sme v obrovskom stáde slonov. Nemala som pocit, že by som bola niečo iné – patrila som medzi nich a oni ma tak aj brali. Pustili sme sa ísť stepou, mala som pocit, akoby sa kopce pod našimi nohami rozdrobovali, potom sme už išli po vzduchu nahor do oblakov, do neba, potom do medziplanetárneho priestoru, stále tým istým tempom, pomalým, komótnym a nezadržateľným… Obrovská slonia lavína kráčala vesmírom a ja som sa viezla na chrbte môjho slona. 🙂

Sakrálna čakra. V tej som doteraz mala hravého vodného fénixa. Teraz dlho trvalo, než sa niečo začalo diať. Najprv som len bola v jaskyni pri vchode a vonku lialo ako z konvy a ja som pozorovala stružky vody, ako tečú od jaskyne nadol do údolia… Bol to dažďový prales a hoci pršalo, nebolo chladno. Pri vchode do jaskyne horel ohník. Vytiahla som z neho jeden konár ako fakľu a išla som dozadu do jaskyne.

Chvíľku som mala pocit, že idem cez nejaký energetický portál (vízia oka), ale potom som sa ocitla v tých jaskynných chodbách, suchých a ligotavých od drahých kameňov. Ešte stále som bola sama, ale mala som pocit, že tam so mnou niečo je – niečo, čo nevidím. Potom som vyšla do údolíčka s jazierkom, ako to bolo v minulosti. A tam už nad vodou bol vodný fénix, ale tentokrát obrovský. Vtiahol ma do vody a plávali sme, potom ma vytiahol z vody, držala som sa ho za nohu a vyleteli sme nahor, potom sme sa vrátili do vody a bol strašne zlatý – menej hravý, ale stále okolo mňa skladal tie svoje krídla, akoby ma chránil. 🙂

Potom som šla na solárny plexus. Tam sa to menilo najviac a väčšinu hudby som mala len fyzický pocit a nijaký vizuálny vnem. V jednom okamihu som videla svoj palec na pravej nohe, ako sa z neho lúpu prúžky kože. Takže ma napadlo, že tie moje kožné problémy nejako súvisia so solárom.

Až pred koncom som odrazu videla také tie takmer kolmé zvetrané skaliská v pralese, pokryté zeleňou, a po tých strmých stenách sa šplhali kamzíky, skackali si a obhrýzali mlsiny, na ktoré dosiahli. Vyliezli až na vrchol a pozerali do diaľky, kde vychádzalo alebo zapadalo slnko. Boli hravé, veselé a ťažký terén pre ne nepredstavoval nijakú prekážku. Brali to ako zábavu. 🙂

Srdcová čakra bola tentokrát totálne spletitá. Bola v nej tma, tmavý les, príjemný a dýchajúci za mňa, a v ňom niečo ladné, mäkké, čierne… Kedysi to bol panter. Tentokrát som mala videnie krídel, obrovských, mäkkých, hebkých, lenivo a pomaly sa hýbucich. Potom to bol chvíľku pružný čierny panter s ligotavými žltými očami a ružovou papuľkou, potom zasa tie čierne krídla… Neviem, čo tam je, ale mení sa to. Je tomu dobre, je to lenivé a hravé a robí veci bez námahy. Z lesa prebleskuje slnkom zaliaty svet za ním, ale my sme zostali v tieni a bolo tam fajn, teplúčko a voňavo. 🙂

Hrdelná čakra bola kedysi obývaná medvedicou. Mala som pocit, že tentokrát to bude iné, ale po chvíli som zasa videla medvediu papuľku a huňatý kožuch… Strašne som ju babrala, robilo mi to dobre. Vyšli sme z jaskyne na plošinku nad horami a po celý čas som sa pravou rukou držala medvedice – nie tuho, len tak zľahka, ale ten kontakt mi robil strašne dobre. Ani jedna z nás nehovorila. Odrazu len medvedica skočila do údolia a začala sa vznášať ponad kopce. Letela som vedľa nej a ruku som stále mala na jej huňatom chrbte. Pootočili sme sa a sledovali sme údolia pod sebou. Bol to ihličnatý porast, cez ktorý zľahka dul vietor. Videla som, ako sa stromy pohybujú, počula som ich šum, možno aj potok v údolí… Stála som mimo, nad všetkým tým svetom. Bolo to také pokojné, nadpozemské…

Tretie oko. Kedysi obývané drakom. Teraz som tam dlho nič nevidela, len niečo ako záblesk žltého hadieho pohľadu. Bola noc, jaskyňa nad údolím, taká kamenistá. Odrazu som zbadala obrovský dračí pazúr na zemi. Prišla som k nemu, pohladkala som ho, skúšala som, aký ostrý je (bol ostrý 🙂 ) a potom som sa pritúlila k dračej nohe tak, ako kedysi k Efnielovi – oboma rukami som ju tuho objala. Drak sa na mňa tak veselo pozrel, tak nejako sprisahanecky, spriaznene či ako… Sedeli sme a pozerali sme na mesiac, zatiahnutá obloha sa odrazu začala pretŕhať a videli sme čoraz viac z mesiaca a ďaleko ponad nočný svet, kopce a údolia…

Posledná bola korunná čakra. Tam som už mala labuť aj anjela aj svetelný stĺp. Tentokrát tam bolo hlavne svetlo, nejaká presvetlená hmla alebo oblaky, nejaké jazierko, potom som pozerala pomedzi zakvitnuté ružové sakury a počula som vrabce, ale nakoniec som zbadala ten svetelný stĺp, z ktorého sa odrazu vynorili dve krídla a dlhý krk obrovskej energetickej labute a premenili sa na anjela. Jo, a keď som do tejto čakry vstupovala, tak som mimovoľne povedala “Gabriel.” 🙂

Takže takto to vyzerá s mojím osobným totemom po dvaapol roku. Aha – a po skončení meditácie mi ruky slabo svetielkovali.

3 thoughts on “Môj osobný zverinec: návšteva po vyše roku

  1. Ja som zatiaľ v svojich čakrách zverstvo neobjavila. V mojich svetoch stretám orla, delfíny, kone, veveričku a par krát srnky. Raz keď som si čistila čakry vizuálnym spôsobom , tak som prechádzala srdcovou čakrou. Vyšla som úplne na konci kde boli úplne tenučké zelenkavé vlákna , ktoré sa tiahli postupne do stratenia. Potom som sa objavila na svojom silovom mieste ,oči som mala zelené a dokonca som aj na zelenkavo nejaký čas videla. 😆

    Páči sa mi

  2. aj ja mám krásny totem.sú vňom aj hroch a žirafa aj medveďa mám a aj labuť…mimochodom k tým labutiam…v poslednom čase teda trvá to už niaku dobu ich vidím všade..akoby ku mne prehovárali a keď nie labuť tak aspoň krásne biele pierka 🙂
    myslím že kráčam správne 🙂

    Páči sa mi

  3. minule som sa znovu venovala celovej cakre,pretoze prvy krat ked som tam videla len tvar stareny ktora sa menila na dievcatko a zase naopak.vobec sa mi nepodarilo nadviazat kontakt,ani nic.tak som chcela vediet co tam bude.a nasla som tigroleva.malo to pasiky jak tiger a hrivu jak lev,ja som ho oslovovala tiger.tentokrat sme komunikovali a celkovo mam dojem ze s tigrolevom je fajn.hovorila som to mojmu muzovi a on mi na to povedal vraj takeho tigroleva videl naozaj, este ako decko v NDR v ZOO.vraj tam vyklonovali takuto haluz.zvlastne nie?aj to ze preco prave tigrolev,aj to ze on ho fakt videl a este aj to ze preco som tam zasa mala daco dvojite…neviiim….

    Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s