Začmudené zrkadlo

Postupne sa rozbieha projekt Päť dohôd, kde skupinovo stalkujeme päť Ruizových dohôd, ktoré nám pomáhajú dostať sa zo zajatia Parazita:

  1. buď bezchybný so svojím slovom
  2. nič neber osobne
  3. nerob predpoklady (“neinterpretuj” 😛 )
  4. dávaj vždy svojich 100%
  5. všetko ber so zdravou nedôverou.

Mali sme začať až vo februári, ale vlastne sme už začali pred pár dňami – rozpravou o tom, čo to je vina (výsledky spracujem a prinesiem 😛 ). Keď som sa pripravovala na projekt, chcela som čítať Ruiza, ale nejako mám teraz nečítacie obdobie, a tak som si z webu stiahla audio Štyroch dohôd a počúvam si aspoň to. (Číta to môj obľúbený Peter Coyote. 🙂 ) Takto som sa dostala k vstupnej časti. Veľmi sa mi zapáčila – je to príbeh a súčasne zasadenie celého toltéckeho učenia do širšieho kontextu ezoteriky ako takej. Hneď som sa celá vytešila, pretože mám aj PDFko v češtine, že ho vezmem a nakopčím aj sem… Ovšem to by som nebola ja, keby som nemala nejaké výhrady! 😕 Preklad je len preklad. (Napríklad prekladateľ z novu urobí spln a myslí si, že potom echt dobre vidno hviezdy, keď je celá nočná obloha presvetlená mesiacom. 😕 ) A tak som sa nakoniec rozhodla, že si tú námahu dám a predsa len to hodím z angličtiny priamo do slovenčiny – s mojím vnímaním toltéctva.

Úryvok sa nazýva Začadené zrkadlo, ale mne sa z hľadiska celkovej výpovede viac hodí “začmudený”, tak sa ho budem držať. A ide sa na vec:

Pred tisíc rokmi žil v meste uprostred kopcov človek ako ty a ja. Učil sa za šamana, osvojoval si poznanie svojich predkov, ale nesúhlasil s úplne všetkým, čo sa učil. V srdci cítil, že musí existovať ešte niečo viac.

Jednej noci, ako spal v jaskyni, sa mu prisnilo, že vidí svoje vlastné telo spať. Vyšiel z jaskyne; bol práve nov. Obloha bola jasná a tak bolo vidno milióny hviezd. Vtom sa v jeho vnútre niečo stalo, niečo, čo navždy zmenilo jeho život.  Pozrel na svoje ruky, cítil svoje telo a počul svoj vlastný hlas hovoriť: “Som tvorený svetlom, som tvorený hviezdami”.

Pozrel znova na oblohu a uvedomil si, že to nie hviezdy vydávajú svetlo, ale že sú ním samy tvorené.  “Všetko je tvorené svetlom,” povedal, “a medzipriestor nie je prázdny.”

A vedel, že všetko, čo existuje, je jedna živá bytosť a že svetlo je poslom života, pretože je živé a obsahuje všetky informácie.

Vtedy si uvedomil, že hoci je tvorený hviezdami, nie je hviezdy. “Som medzi hviezdami,” pomyslel si. A tak nazval hviezdy tonalom a svetlo medzi hviezdami nagualom a vedel, že to, čo medzi týmito dvoma vytvára harmóniu a priestor, je Život alebo Úmysel. Bez Života by nebol tonal ani nagual. Život je sila absolútneho, zvrchovaného; Tvorcu, čo všetko vytvára.

A tak objavil toto: Všetko, čo existuje, je prejavom tej jednej živej bytosti, ktorej hovoríme Boh. Všetko je Boh. A dospel k záveru, že ľudské vnímanie je len svetlo vnímajúce svetlo. Takisto videl, že hmota je zrkadlo – všetko je zrkadlo, ktoré odráža svetlo a vytvára z tohto svetla obrazy – a že svet ilúzie, Sen, je len čmud, čo nám bráni vidieť to, čo v skutočnosti sme.

“Skutočné my je čistá láska, čisté svetlo,” povedal.

Toto poznanie mu zmenilo život. Keď už vedel, čo v skutočnosti je, pozrel okolo seba na iných ľudí a na zvyšok prírody a to, čo videl, ho naplnilo úžasom. Videl sám seba vo všetkom – v každom človeku, v každom zvierati, v každom strome, vo vode, v daždi, v oblakoch, v zemi. A videl, že Život zmiešava tonal a nagual rôznymi spôsobmi, aby vytvoril miliardy prejavov Života.

V týchto pár okamihoch pochopil všetko. Bol veľmi rozcítený a jeho srdce bolo naplnené mierom. Ledva sa vedel dočkať, až svojim ľuďom povie, čo zistil. Ale nemal slová na to, aby to vyjadril. Snažil sa povedať to ostatným, ale nedokázali ho pochopiť. Videli, že sa zmenil, že niečo nádherné vyžaruje z jeho očí a jeho hlasu. Zistili, že už nikoho a nič neposudzuje. Už viac nebol ako oni.

Výborne chápal každého, ale nikto nedokázal pochopiť jeho. Verili, že je vtelením Boha a on, keď to počul, sa usmial a povedal: “To je pravda. Ja som Boh. Ale ty si tiež Boh. Ty a ja sme jedno. Sme obrazy zo svetla. Sme Boh.” Ale ľudia mu ani tak nerozumeli.

Zistil, že pre zvyšných ľudí je zrkadlom; zrkadlom, v ktorom videl sám seba. “Každý je zrkadlom,” povedal. Videl seba v každom človeku, ale nikto nevidel jeho v sebe samom. A vtedy pochopil, že všetci snívajú, ale nevedome, bez toho, aby vedeli, čo v skutočnosti sú. Nemohli ho vidieť v sebe samých, pretože medzi zrkadlami bola clona z čmudu. A túto clonu z čmudu tvorili interpretácie obrazov svetla – Sen ľudstva (Vigilová používa “Sen Planéty“).

Vtedy vedel, že čoskoro zabudne všetko, čo práve zistil. On si chcel pamätať všetky svoje vízie a tak sám seba nazval Začmudeným zrkadlom, aby si naveky pamätal, že hmota je zrkadlo a čmud medzi zrkadlami nám bráni spoznať svoju podstatu. Povedal: “Som Začmudené zrkadlo, pretože pozerám na seba vo vás všetkých, ale nespoznávame sa, pretože medzi nami stojí čmud. Tento čmud je Sen a tým zrkadlom si ty, čo ho snívaš.”

Toľko môj preklad pasáže o začmudených zrkadlách. Páči sa mi hlavne preto, lebo ak je zrkadlo začmudené, tak ho len stačí očistiť – a potom človek uvidí seba v každom inom človeku a Boha vo všetkých a vo všetkom… 🙂

Ide sa stalkovať. 🙂 Ide sa vidieť Boha vo všetkých a vo všetkom. 🙂 Ide sa vetrať čmud spomedzi zrkadiel.

A v tejto súvislosti ma napadá ešte jedno: Ruiz používa síce “začmudené zrkadlo“, ale myslím, že miesto “zrkadlo” vlastne hovorí “odraz”. Všetci sme len nejaký odraz, reflexia svetla na niečom hmotnom. Dotklo sa nás svetlo a na našej existencii sa lomí a produkuje zdanie jedinca. Žiaľ,  nepohybujeme sa v čistom prostredí, ale v prostredí začmudenom predpokladmi, predsudkami, sebadôležitosťou, strachom a bezmocnosťou. A keďže si kvôli tomu čmudu nevidíme ďalej od nosa, nevidíme odraz toho istého svetla na tvárach tých ostatných… Vidíme len jeho lomenie v kúdoloch čmudu a karikatúry, ktoré ten čmud pred našimi očami produkuje.

A tak vám poviem – keď sa tak obzerám okolo seba, musím priznať, že toho čmudu je tam hodne – alebo že niečo nesedí na teórii, že sme všetci odraz toho istého svetla! 😆 (=Myslím, že mám čo stalkovať.)

Reklamy

29 thoughts on “Začmudené zrkadlo

  1. Tak zhodou okolností som ja včera čítala v lucídnom snení od Gata o prechod cez zrkadla. Tu však nie sú zrkadlá odrazom nás, ale prechodom do iného sveta, či dimenzií.

    Sen planéty je veľmi odklonený od pôvodného sna…. Zrkadlá sú začmudené …Nevidieť v nich žiaden odraz…. Sú tmavé od dymu, vychádzajúceho z plameňov nenávisti….

    Like

  2. dakujem heli za upozornenie ohladom prekladu 🙂 stiahla som si tu cesku verziu…a teraz si budem ukladat do wordu tvoje preklady, neviem anglinu:-( …ze by som sa zacala ucit???:-) to je asi na dlhsie..tak budem predsa len ukladat tvoje:-)

    Like

  3. Pozdvihni svoje oči k Vesmíru. Pozdvihni svoje oči k Svetlu. Hovor slovami Prebývajúceho, chválospevom, ktorý privoláva Svetlo. Spievaj pieseň slobody. Spievaj pieseň Duše. Vytvor vysokú vibráciu, ktorá ťa učiní Jedným s Celkom. Úplne splyň s Vesmírom. Vyrastaj do Jednoty so Svetlom. Buď kanálom poriadku, cestou Zákona pre svet.
    Tvoje Svetlo, ó človeče, je veľkým Svetlom, žiariacim cez tieň tela. Slobodný musíš povstať z temnoty, predtým, ako budeš v Jednote so Svetlom.
    Tiene temnoty ťa obklopujú. Život ťa napĺňa svojím tokom. Ale vedz, ó človeče, musíš povstať a vyjsť von zo svojho tela ďaleko k úrovniam, ktoré ťa obklopujú a predsa sú tiež s tebou v Jednote. 😀

    Pozri sa okolo seba, ó človeče. Uzri svoje vlastné odrazené svetlo. Áno, dokonca v temnote okolo teba, tvoje vlastné Svetlo preteká cez závoj.

    Like

  4. Podľa mňa záleží na tom, ako sa pozeráme na ten odraz v zrkadle. Buď vidíme iba ten povrch odrazu v zrkadle (ilúzia), alebo vidíme to, čo vyžaruje z vnútra z odrazu v zrkadle (skutočnosť). Zrkadlo mi je na nič, pretože stále mi vytvára ilúziu povrchového Ja a nie môjho skutočného Ja. 😛

    Like

  5. Ešte taký malý dodatok:
    Vidieť Boha v každom a vo všetkom, je tiež ilúzia. Môžem povedať iba to, že pochádzame z jedného, ale všetci sme odlišní, dokonca aj naše Svetlo je odlišné od všetkého čo je. 😀 Je to iba o prijatí takého, aké je, bez posudzovania, bez stotožňovania…

    Like

      • Tak dobre. Vidieť Boha vo všetkých a vo všetkom, je vidieť vo všetkých a vo všetkom stále to rovnaké a stotožňovať sa so všetkým čo je – existuje. Nemôžem vidieť seba v tebe a hovoriť si, že sme rovnaké, pretože už si vytváram predstavu, projekciu o tom, aká si. V skutočnosti si odo mňa odlišná, ale si jedinečná svojou dokonalosťou. Môžem iba prijať a spoznávať tvoju jedinečnosť dokonalosť, takú, aká si, ale stále nie si mnou, ani nikým iným, aj keď pochádzame z rovnakého zdroja.
        Vidieť Boha vo všetkých a vo všetkom, je to o chcení, túžba po niečom, kde môže nastať sklamanie, pretože očakávam, že sa uvidím vo všetkom čo je = ďalšia ilúzia, Sen, čmud pred zrkadlom. 😀
        Podstatou toho všetkého sme MY, takí, akí sme.

        Like

      • 😀 ty si stále rovnaká ? .. 😀

        napr. tvoj prejav voči mne je iný ako voči helar … a teda? .. tak či onak, stále si to ty … a každá z nás si v sebe nesie kusok teba, kúsok tvojho odkazu … je toto ilúzia? 😉 😀

        to, že chceš zmeniť našu podstatu, predstavou o nás je už o inom, toto Je ilúzia … 🙂

        Like

      • 😀 áno, som stále rovnaká. 😀 Dokonca, aj môj prejav je rovnaký k tebe, aj k Helar. Vytvorila si si ďalšiu ilúziu o mne v tom, že mám rozdielne prejavy k iným. 😀 Aj ten kúsok mňa je ilúziou, pretože to nie som celá ja a z toho kúsku si môžeš vytvárať ďalšiu ilúziu o mne. 😀

        Teraz mám pocit, že som ilúzia v ilúzii. 😕 😆 Nakoniec zistím, že ten čmud pred zrkadlom som ja, projekciou niekoho alebo niečoho na uskutočnenie ZÁMERU.

        Like

      • mno, vera … 😀 … takže .. chceš povedať že sa správaš ku každému rovnako? … no tak toto ti moja nezhltnem, 😛 … ak by to tak bolo … správala by si sa totižto rovnako ku každému !!!! 😀

        priklad napríklad: … ideš po ulici, stretneš mňa, vystiskame sa, vybozkávame až nám v ušiach zaľahne povieme si pár slovíčok a skončíme ( ako sa poznám ) niekde v šenku 😛 😀

        druhý príklad napríklad 😀 ideš po ulici, vidíš uplne neznámeho človeka, v živote si ho nemvidela a spravíš mu to isté? 😀 😀 😀 ….. 😀 😀 😀 …. 😀 😀 😀 …. 😀 😀 😀

        mno a to čo zanecháš vo mne z tohoto stretnutia a v tom človeku z tohoto stretnutia je to tvoje ja … si to ty, … nejakko takto ja chápala boha … ( hi hi hi … ma napadlo, že tak nejako ako ten druhý priklad napríklad sa mi pozemšťania kukáme na mimozemšťanov 😀 😀 😀 )

        🙂 s čím ale súhlasím je to, že si iluzia v iluzii … 🙂

        Like

  6. Vera,

    podľa mňa vidieť Boha vo všetkom a vo všetkých znamená vidieť to “Svetlo” v každom človeku a každom hmotnom prejave. Znamená to vidieť princíp, nie to, čomu hovoríš “povrch”.

    Takže v tejto jednej veci sme odlišného názoru.

    A pozor na to, ak sa stotožňuješ s “čmudom” – vtedy sa stotožňuješ s tou interpretáciou teba samej, do ktorej ťa nasunul Parazit. 🙂 Dečmudizácia nie je nič iné než zbavenie sa falošných interpretácií, ktoré nie sú naše vlastné, ktoré sa nezakladajú na bezprostrednom zážitku tela, ale na slovách a interpretácii zažitého.

    Neviem, nemám pocit, že by tvoj prejav bol rovnaký… Môj pocit je, že dokonca rôzne tvoje prejavy k helar sú rôzne podľa toho, kde sa práve vnútorne nachádzaš. Osobná vibrácia je premenlivá a ak reaguješ z inej frekvencie, je to na komentári cítiť. 🙂 (Myslím, že si k tomu robila aj nejaký článok na Angeláriu, ta ňe? 😛 )

    Like

    • Helar,

      áno, ibaže moja skúsenosť zmenila slovíčko “Svetlo” na “Sen”. Tích parazitov poznám a nie je ich málo. 😀
      Dečmudizácia prebieha, aj na Zemi, tiež sa Zem zbavuje čmudov. 😛 Kto alebo čo je jej parazitom?
      Pozor na komentáre, pretože never všetkému, čo vidíš, alebo počuješ. Môžeš vycítiť z komentárov nejakú vibráciu z inej frekvencie, ale neznamená to, že to je tak, aj v skutočnosti. 😀 (Môžu to byť, aj tí z Kréty na 6)

      Lilah,

      a prečo nie? Prečo by som sa mala správať k iným odlišne?

      Like

      • áno, prečo nie, … otázke znie, …. správaš sa tak? …

        nech robíme čokoľvek, ľudia sú nám bližší a bližšejší … a u tých bližšejších si nesmieme vytvárať predpoklady … pamätať na to, že ty si ja a ja som ty … je veľmi ťažké …. zvlášť keď jediným prostriedkom určenému na komunikáciu je jazyk, …. jazyk prostredníctvom mozgu pretvára pocity či emócie na slovo, a v ňom, je obrovská moc …. bolo by jednoducho skvelé, aby sme sa vedeli dorozumievať srdciami … všetci … vtedy by sme videli krásu Otca v pravom význame … lebo to čo nosíme v Srdci je to pravé … nie vzletné, múdre okrášlené slová ktorých význam ešte aj tak mení pohľad na veci, situácie, či pocity dľa skúseností a prežitého každého znás osobitne …
        moja radosť je iná ako tvoja, môj smútok je iný ako tvoj, … tak aké pochopenie? … je to len o rešpekte a úcte voči inému ale hlavne VOČI SEBE …

        tak úsmev, prosím, pokojný a šťastný … svet je naozaj nádherná gulička … ( jo, viem že nie gulička 😛 😀 )

        snáď mi rozumieš, … ale ak je môj obraz o tebe správny … obraz, ktorý som si na základe prežitých skúseností s tebou vytvorila, viem že áno … ak nie, … skús mi to vysvetliť, pokúsim sa naladiť na tvoju vlnku … 🙂

        Like

  7. 😆 😆 Áno lilah, správam sa tak. Len si vyberám možnosť, ako prejavím to správanie. Buď to správanie vyjadrím ku ostatným rovnako, ako k tebe, alebo to správanie k tebe vyjadrím rovnako, ako to vyjadrujem k ostatným. Je to rovnaké, čo som napísala, ale nie je. 😉

    Ok, no more words. 😀

    Like

    • ok, no more words 😀 … ale … ak si vyberáš spôsob akým sa prejavíš svedčí o tom, že si časť svojho Ja odovzdala každému inak a v inej prejavenej vonkajšej forme či intentzite … ale? … tvoju osobnosť a podstatu to nijako nezmení a neobmedzí …

      a to je to, čo som hovorila na začiatku príjemného filozofického debatčáku 😛 … božské Ja je obsiahnuté vo všetkom, len v každom je inak … ale to neznamená, že svetlo Otca nie je vo všetkom … aj keď to nemvidíme … všetko je prosto iba jeden energy drink … 😀

      poslušne hlásim, že už si sadám na ruky 😛 😀 😀

      Like

      • vieš čo to moje he? vlastne znamená? … 😀 …
        ak v mojom rodisku oslovíš niekoho slušne, milo, príjemne a opýtaš sa: ” prosím Vás, mohli by ste mi to zopakovať, nerozumel som Vám”

        preklad tejto dllllllllllllhej vety je: ” heeee? 😯 …

        takže, heeeee? … alebo lepšie povedané, čo všetko znamenajú tí smajloši? ber do úvahy prosím môj vek, dobre? 😉 😀

        Like

      • he? 😛 o co tu ide? co ked iluzia nie je iluziou, ale realitou? hehe kazdy ako to citi, nie? to comu verim, to je realita nie? ak je pre mna iluzia pravdou, tak je to moja pravda, nie?

        ako viete povedat, ze sa vera chova inak k ludom? ved to je len vas predpoklad, ona citi, ze sa chova rovnako. ak ja mam pocit, ze je ku mne milsia ako k martinovi, tak je to moj pocit, ale nie jej. ci? mam sa este vela drtit?

        Like

      • gizem

        hovorím za seba, áno? 🙂 áno, máš pravdu, je to len môj predpoklad … je to ilúzia, ktorú som si na základe vlastnej prežitej skúsenosti s ňou na ňu vytvorila … ale faktom ostáva to, že ona je ona, je jedinečná a sama sebou, ako každý jeden z nás … a tá moja ilúzia o nej? … neskutočne sa mi páči, … prečo? … možno preto, že je MOJA 🙂

        Like

  8. Noc z 13. na 14. mája 2006. Musím podotknúť, že som veľmi spoločenský človek a nevynechám žiadnu príležitosť, ku spevu, alebo hre na gitare. Mali sme takú priateľskú akciu, kde sa veľa pilo, spievalo a tancovalo pri ohni v lese.
    Prepadol ma zvláštny pocit, kedy som potrebovala byť sama v lese. Sedela som na machu, stískala stromy, plakala a bola neskutočne šťastná. Pocity, ktoré keď niekomu popíšeš, sa opýta, čo si si dal. Vedela som, že všetko má svoj zmysel. Cítila som nevýslovnú lásku, ku všetkému živému, aj mŕtvemu. Mala som pocit, že konečne všetkému rozumiem a viem prečo je to tak. Neexistovali priatelia, či nepriatelia, tých čo ľúbim, alebo čo mi ublížili. Boli sme jeden celok. Nedá sa to popísať, človek to asi musí zažiť. Mám na to malú slovnú zásobu.
    Kamaráti ma zvolávali k ohňu s otázkami, či mi niekto ublížil, alebo sa hnevám a ja som im nevedela povedať, čo zažívam. Dalo by sa to prirovnať asi k láske, bez predsudkov. K svetlu. Nad ránom asi o štvrtej som sedela už len s jedným kamarátom pri ohni, keď ma striasli zimomriavky a šla som spať.
    O dve hodiny ráno o šiestej ma zobudil telefon v aute, že mi v nemocnici umrela mama ráno o štvrtej na infarkt.
    Viem, že bola v noci pri mne a dala mi zažiť niečo, čo mi pomohlo na ceste ďalej.
    V tú noc nebol pri mne čmud, ani zahmlené zrkadlá. Škoda, že niečo také sa nedá opísať slovami. Je to skôr o pocitoch, vnímaniach, pochopení.

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.