“Keď sa už nespoliehame na to, že nám iní povedia, čo za človeka sme, začne byť naša sebaláska bezvýhradná.” — don José Ruiz
Uvedomovanie si, čo prebieha v našej mysli, nám môže podstatne pomôcť. Ako malý príklad vezmime, že nám niekto urobí kompliment tým, že povie: “Si taký úžasný človek.” Na jednej strane je to nádherný kompliment Čítať ďalej
“Najväčšia príležitosť pre rozvoj tvojej duše v ľudskej podobe je posunúť svoje vnímanie tak, aby si okolo seba vytváral reality, ktoré chceš vnímať.” – Jennifer Longmoreová
Včera som dostala mailom od Sage Lavineovej čosi, čo vo mne nakoplo nábeh porozumenia:
Šťastie je mať vždy niečo, na čo sa môžeš tešiť.
Váu! Ja už som mala s Gabrielom diskusie, že či som šťastná. Ja som mu tvrdila, že hej, on mi to vyvracal. Vravel, že som spokojná, ale nie šťastná – že oboje si nemožno zamieňať. On to vysvetľoval – ako aj inak – cez pocit: šťastie ako pocit vytrženia, spokojnosť ako “pohoda”. Čítať ďalej
Dnes prinášam jednu z tém, čo odozneli v našom Masterminde. Je venovaná tomu, že často beháme po svete s nevedomky uzatvorenými “dohodami s Diablom”, keď v rámci niečoho, čo pre našu dušu nie je až také úžasné, obetujeme niečo iné, čo by pre ňu úžasné bolo – a potom beháme po svete a cítime sa dvakrát zle v svojej koži: Čítať ďalej
Materstvo považujem za kvalitnú duchovnú prax už len preto, že šanca vyhnúť sa vlastnému tieňu je priam nulová. Celé je to jeden obrovský spúšťač a spústu sa o sebe dozviete. To je jedna z tých vecí, ktoré vám predtým ani potom nikto na plné ústa nepovie.
Ustáť neprespané noci a tak je jedna vec. Ustáť to, že vám do toho krepčí tieň a robí bordel, je vec druhá.
Prečo robí bordel? No lebo to tiene robievajú, keď sa tvárite, že ich nevidíte, alebo ich celkom na drzovku vidieť odmietate. Čítať ďalej
Niektorí ľudia môžu sami seba považovať za rozumných, príjemných a “dobrých” ľudí a zaskočí ich, ak natrafia na nejakého “hejtera” – osobu, ktorá na nich nenechá smietku dobrého. Sama k nim patrím a viem, ako veľmi ma mätie, keď narazím na zdanlivo neopodstatnený útok alebo nenávistné šplechy. Keďže nemám veľmi vyvinutý pocit vlastnej hodnoty, útoky na mňa (moje presvedčenie, moje vyjadrenia, moje postoje, moju prácu, moju mentálnu kapacitu či inetgritu) ma vždy uvrhnú do sebaspochybnenia. Ako to? Prečo útočia? Že by som nakoniec predsa len nebola ten “dobrý človek”? Čítať ďalej
Dnes prinášam úryvok z novej kapitolky romány na Pokračovanie Elvíra: Smrť bosorky. Dnešná kapitolka sa volá Ambra a venuje sa téme “Zuza a muži”, čiže “prečo si do života priťahujeme presne to, čo v ňom mať nechceme” 😉 :
„Ešte si príliš uzavretá a sústredená sama na seba. Ale Marek sa ti už dostal pod kožu,“ riekla náhle a ostro na mňa pozrela. „Neviem, či si to uvedomuješ, ale tvoj hlas dostáva inú kvalitu, keď o ňom hovoríš.“
„Nekritizuje ma. Nedáva mi signály, ako nevyhovujem.“ Čítať ďalej
Ak o tebe premýšľam, tak mi patríš. Žiješ vo mne. Si ten, kto verím, že si. Takže keď ťa napadám, napadám vlastne seba. Potrebujem sa zobudiť do kontextu toho, že verím úsudkom, ktoré ma stresujú. Je to pozvánka k hlbokej múdrosti, ktorú každý v sebe nosíme.
(pravdepodobne Byron Katie)
Tiež máte niekedy pocit, akoby sa svet spikol proti vám? Že nech robíte, čo robíte, vždy je to “do kopca a proti vetru”?
To preto, že náš ľudský mozog je stavaný na to, aby nás ochránil pred rizikom poranenia a zániku. Je zameraný na okamžitú snímku stavu, oddelenie momentálne dôležitých informácií od tých Čítať ďalej
“Prílišné zapodievanie sa sebou samým vyvoláva obrovskú únavu. Človek, ktorý to robí, je hluchý a slepý voči všetkému ostatnému. Tá únava spôsobí, že prestane vnímať zázraky okolo seba.” — Carlos Castaneda
