Pozoruj, ako idú, a spoznáš, kedy prichádzajú

969934_403427279763744_1277318793_nOtec taoizmu, Lao-Ce, povedal:

“Príjemné sú odmeny pre veľkorysých, veľké sú trápenia pre zatrpknutých. Tí, ktorí poskytujú málo, ale očakávajú veľa, hromadia v sebe trpkosť a priťahujú k sebe problémy. Pozoruj, ako idú, a spoznáš, kedy prichádzajú.”

(Fine are the rewards of the generous, profound the calamities of the bitter. Those who give little but expect much accumulate bitterness and cannot but have trouble. Observe how they go, and you know how they come.)

🙂 Trochu som manipulovala so slovami, aby som do toho dostala to, čo v tom cítim ja – a nemusí to byť nutne to, čo Lao-Ce chcel vyjadriť… Ale všimla som si, že ľudia, ktorých status prevyšuje ich schopnosti (inými slovami, cítia sa ako niečo viac, než za čo ich považuje okolie), bývajú vnútorne nešťastní. Poskytujú okoliu menej, ako si myslia (o tom, koľko poskytujú, totiž rozhoduje okolie a nie oni), ale očakávajú, že sa okolie k nim bude správať tak, ako by prináležalo vzhľadom na ich obrovský (=ich vlastný názor) prínos. No a keďže okolie to vidí inak, okolie sa zaspráva tak, ako to okolie vidí, nie ako to vidí daný nedocenený človek…

Neviem, možno mám vec nedomyslenú, ale zatiaľ mi to vyzerá tak, že na vstupe je komplex menejcennosti premenený na supernedobytné ego, ktoré svet potrebuje urobiť nejakým, aby v ňom bolo plnohodnotné. No a na výstupe týchto pokusov prichádza posilnenejší komplex menejcennosti, keďže okolie obvykle začne nad pokusom zdvíhať obočie a uprace dotyčného do správnej škatuľky.

Ak to nie je zakotvené v pocite vlastnej skutočnej hodnoty, tak potom máme aspoň jedno oko vždy uprené na okolie a pýtame sa, ako nás vidí a ako nás hodnotí. Tam, kde nás hodnotí horšie, máme tendenciu kŕčovito vystupňovať tlak, aby sme získali to hodnotenie, po ktorom túžime. A ak sa nám to nedarí, prehlásime okolie za “hlúpe a primitívne”, ktoré nás “nevie doceniť”.

To je to “pozeraj, ako idú”. Pohybujú sa životom s očami uprenými na to, čo o nich iní hovoria a či ich hodnotia “správne” a čo si kto o nich myslí? Potom sú kŕčovití, majú očakávania a boja sa, že sa očakávania nenaplnia. Čo od nich možno čakať? Len stále väčší kŕč a tlak. Pocit nepohody v ich prítomnosti. Pocit posudzovania a odsudzovania – možno nie nás, ak napĺňame očakávania, ale budeme pravdepodobne často svedkom posudzovania iných, čo “nevyhovujú”; ak prestaneme vyhovovať my, tak sa to ani nedozvieme, len nám to prídu povedať zas iní, ktorí budú svedkami toho, akí sme posudzovaní my. 😛

“Veľkorysý” v tomto význame u mňa znamená “tolerantný”. OK, si nejaký – a čo? Mne nevyhovuješ, ale to nič nehovorí o tebe, len o tom, že ja pre teba nie som vhodný kamarát. 🙂 V prítomnosti takéhoto človeka mávame pocit, že sme na celkom inej vlnovej dĺžke, ale ten kŕč a tlak sa nedostavuje. On nás nepotrebuje zmeniť, pretože vie žiť aj v svete, v ktorom existujú ľudia ako my. Nenabúravame jeho sebahodnotu tým, že sa nesprávame podľa jeho očakávaní, pretože prestal byť “majiteľom zemeguľe” a stal sa súčasťou systému, ktorý je taký rôznorodý, že ho vždy nanovo dokáže prekvapiť.

Predstavujem si, že sa stretnú dve malé deti – biele a čokoládový černoško. Biele dieťa ešte nevidelo černoška, ale už papalo čokoládku. Tak príde k černoškovi, oblizne ho (alebo pohryzie 😉 ) a keď zistí, že to nechutí, práve sa naučilo, že niektorí ľudia vyzerajú ako z čokolády, ale nie sú z čokolády. No dobre; berie na vedomie a začne zisťovať, či sa s tým nechutiacim čokoládovníkom nedá aspoň zahrať. 🙂

Žiadny kŕč, žiadne donucovanie, žiadne vyčleňovanie – pretože sa obaja chceme hrať. Dieťa dokáže to, čo sa dospelý musí prácne učiť – miesto toho rozdeľujúceho začať hľadať to spoločné.

Porozumenie plodí akceptáciu. “Pozoruj, ako idú, a spoznáš, kedy prichádzajú” vo mne vybudilo obraz pre “sleduj, čo nimi hýbe, a keď tomu porozumieš, dokážeš odhaliť, kedy s nimi máš do činenia”. Pozoruj, ako sa správajú k svetu a iným okrem teba a vieš, ako sa budú k tebe správať jedného dňa. Človek je zvyklostné zviera. To, čo robí, má potenciál robiť. Dnes to robí Janovi, zajtra môžeš byť na rade ty – len čo sa pokúsiš prekročiť hranice chlievika, v ktorom si dnes zastrčený. Čo to pre nás znamená? Že v kontakte s týmto človekom sa musíme prestať rozvíjať, pretože pre naše zmeny nemá toleranciu a interpretuje ich ako svoje vlastné ohrozenie. 🙂

Ja som dnes už len rada, že sa čoraz častejšie nachádzam na strane “veľkorysosti” a nie “zatrpknutosti”. Ale ešte si pamätám tú cestu – a nebola príjemná. 🙂

Reklamy

13 thoughts on “Pozoruj, ako idú, a spoznáš, kedy prichádzajú

  1. Zaspať počas cesty a prepnúť na autopilota je také nutkavé. Hrebeň, po ktorom človek kráča vpred sa zvažuje na obidve strany do údolí. V jednom údolí sú všetci namosúrení hľadači potešenia, v druhom nadšenci,, rojkovia, empatický optimisti. Každý padáme do jednej z roklín, raz za čas. Je to také prirodzené. Potešenie a zármutok sú predsa dve strany jednej mince. Je také ťažké kráčať po hrebeni…

    Like

    • To je pravda, ale každý človek má hrebeň inak široký. Niekto ho má veľmi úzky, takže je pre neho jednoduchšie skĺznuť do jednej zo strán. Ale… človek si sám vyberá, po ako širokom hrebeni prechádza. 😉

      Like

  2. čo dodať, pekný monológ. 😉
    Z toho druhého uhla pohľadu vidím to tak, že keď niečo (odmeny, trápenia) neočakávame, tak nás to nemôže prekvapiť, a môžeme sa stretnúť so zatrpknutosťou, aj veľkorysosťou svojou i iných , a s nami to ani nepohne, pretože spočívame vo vlastnom strede. Lao-Ce sa vyjadril k očakávaniam veľkorysých a zatrpknutých, mám takú otázku: Ako sa vyjadril Lao-Ce pri tých, ktorí neočakávajú?

    Like

      • Našla som jeden citát, možno nie celkom k tomuto – ale práve k tomuto 😛 :

        “Do you have the patience to wait until your mud settles and the water is clear? Can you remain unmoving until the right action arises by itself?”

        Like

      • Tak táto múdrosť, je ťažká výzva, asi je to vyšší level. 😀 Tam až nie som.
        No nevezmi zmrzlinu, keď ti ju ponúkajú a vonku je nad 40 stupňov, tak tú trpezlivosť, by som určite odložila a určite by som sa natiahla po tej zmrzline. 🙂

        Like

      • ak to spravne chapem, tak to neni o tom ze v takomto pripade by si si zmrzlinu nemala vziat. Chpem to tak, ze by si nemala hystercit a stresovat, ze je teplo a tebe nikto nenuka zmrzku. Ale v klude cakat kym ti ju dakto ponukne. No, neviem neviem. Poznam blizku osobu, co nechodila 2 mesiace do skoly a trpezlivo cakala, ze hadam skolu zrusia kym sa to prevali. Ale tato action akosi nenastala a tento druh trpezlivosti priviedol tuto osobu akurat tak do pekneho pruseru 😉

        Like

      • a vzapati odpoved od univerza: moj ostrazity sused mi zvoni: prosim vas mozte si ten kobercek na balkone potiahnut dnu, lebo nebezpecne trci (asi 10 cm) von, aby nam nepadol na tie paradajky….toto ja uznavam, v tomto ja mam medzery, tomuto ja hovorim predvidavost 😀

        Like

      • Ked tak nad tym premyslam, je asi velmi tazke definovat, co znamena action arises by itself. Ktoru akciu mozno a ktoru nemozno takto zadefinovat. Je akcia mojho suseda ked mi zazvonil a poziadal o posunutie koberca tymto oznacitelna alebo nie? Ak jeho motivacia zachranit paradajky bola dostatocne silna, a vsimol si ze paradajky su ohrozene, dalo by sa povedat ze to spontanne vyvolalo akciu na zachranu paradajok? Ja myslim ze urcite, viem si predstavit kolko usilia by ho to stalo, keby sa mal ovladnut, nutkanie na tuto akciu potlacit a len sa divat ci kobercek spadne alebo nespadne…asi by to bolo viac energie ako samotna akcia.

        Like

      • pekné a pravdivé, a navyše je presne k téme
        jednoducho a skrátka
        Buď Činný
        v nečinnosti.
        🙂

        Like

      • jo, jo …. 🙂
        asi jo …..
        je to vytrhnuté z kontextu,
        vytrhnúť z celku a potom rozoberať, to sa vždy oplatí 😉 ….

        no tak či onak, chcem iné, všetko najlepšie k Tvojmu sviatku Studienka Prekrásna ( viem že je po, ale nestíhala som skôr a teraz je príližitosť ) … 🙂

        Krásny a slnečný a pohodový deň želám 🙂 tebe a všetkým …. 🙂

        Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.