Začíname od seba navonok

“Ak ťa rozčuľuje, že iní ľudia nezdieľajú alebo nepodporujú to, čo považuješ za pravdu, tak potom spochybňuj svoje vnímanie pravdy, nie to ich.” — Guy Finley

(If it ever upsets you that others don’t support or won’t confirm what you believe is true, then it is your grasp of what is Real that should be questioned, not theirs.)

Tento citát mi prišiel včera newsletterom a nasmeroval ma k tomuto článku, čo sú vlastne odpovede Guya Finleyho na otázky čitateľov: Čítať ďalej

Byť človekom #1: Dostaneš telo… akceptácia

Takže začíname náš nový stalkovací projekt “vrabčiak” 😉 – Pravidlá “byť človekom“. Dnes začínam prvým pravidlom. Volá sa “Dostaneš telo” a podtitulok hovorí: Môžeš ho milovať alebo nenávidieť, ale kým si na Zemi, budeš s ním musieť vydržať. 🙂

Je to o tom, že pri narodení do tohto života dostávame každý jeden z nás telo. Toto telo je niečo ako “schránka” pre naše nádeje a očakávania, sny a obavy, myšlienky a presvedčenia. Obsahuje všetko, čo z nás robí nás – jedinečnú ľudskú bytosť. A hoci celý život strávime spolu, vždy zostaneme dve samostatné entity – my a naše telo.

Zmyslom nášho tela je robiť nám nárazník voči svetu “tam vonku”, umožniť nám žiť v hmote a činiť s hmotou. Navyše pre nás slúži aj ako učiteľ – umožní nám naučiť sa niektoré úžasné lekcie života, bude nám po celú dobu našej pozemskej existencie radiť, viesť nás, usmerňovať a sprevádzať nás v našej osobnej evolúcii. Čítať ďalej

Tým, čo hovorím, utváram svoj svet

“Som polovička mojej správy. Iní ľudia tvoria tú druhú polovičku. Ja som zodpovedný za to, čo hovorím ja, ale nie som zodpovedný za to, čo si z mojich slov poskladajú. Iní ľudia sú zodpovední za to, čo pochopia oni. To oni dávajú zmysel každému slovu, ktoré počujú.”– don Miguel Ruiz

(I am one half of my message. Other people are the other half. I am responsible for what I say, but I am not responsible for what people understand. Other people are responsible for what they understand. They are the ones who give meaning to every word they hear.)

Čítať ďalej

Paradox čisto v našej hlave

Mailom každú chvíľku niečo prifrčí a minule ma niekto obšťastnil Paradoxnými desatoro. Tak ma dohriali, že som sa šla okamžite pozrieť na web, čo to je zač. Zistila som, že ide o názvy kapitol z knižky Kenta M. Keitha Paradoxné prikázania.  A štýl, akým sú nazvané, i vývody autora článku, čo som na webe našla (“veľkí ľudia s veľkými myšlienkami ohrozujú malých ľudí nízkej mysle”) ma vnútorne bolia. Mám problém s vyjadreniami, ktoré silne polarizujú svet, stavajú nás proti iným a robia z nás Obeť v zmysle: “niekto, kto sa musí obetovať, a preto je lepší ako ostatní, ktorí sa neobetujú”. Už v minulosti som sa s týmto videním sveta potýkala a zatiaľ sa na tom nič nezmenilo – budí vo mne silnú neľúbosť. Čítať ďalej

Zamilovať sa ešte neznamená vytvoriť vzťah…

V Poradni sa 24.9.2008 objavil tento článok, ktorý priniesla GabyBaby a je to “výcuc” z knihy Anatomie lásky od Guy Corneaua:

Zamilovat se ještě neznamená vytvořit vztah

Viděli jsme, že neznalost vlastních vnitřních zranění vede nevyhnutělne k opakování stále stejných chyb. Ty však současně nabízejí řadu příležitostí, abychom si uvědomili skutečný stav a udělali něco pro svůj vývoj. Aby bylo naši soužití funkční, musíme překonat určitá klišé. To nám umožní změřit rozsah našeho úkolu a zaujmout postoje, které usnadní jeho uskutečnění.

Na počátku vzájemného vztahu stojí láska. Vášnivá láska vytryskne do prázdneho prostoru a les fantazie vzplane spalujícimi touhami. Pak za jedinou noc vidíme před sebou možnosti, jak uskutečnit všechno, v co jsme kvůli našim nedostatkům jen tajně doufali. Náhle jsme se proměnili, jsme o tolik otevřenější, o tolik blíže k životu. Ten druhý je podmínkou sine qua non, že si tuto otevřenost udržíme. Nesmíme ho už ztratit. Už nemůže odejít. Musíme kontrolovat jeho odchody a příchody. Sotva spatřená radost se zvolna vytrácí… Čítať ďalej

“Negatívne kritériá” v našom živote

Minulý týždeň som zasa mala taký ten “božský vhľad”. (V minulosti ich už bolo zopár, ale dostal ma hlavne tento. 🙂 ) Už istý čas sledujem, že sa v mojom živote hemžia ľudia, o ktorých nestojím. Nemajú pre mňa výpovednú hodnotu a podľa toltéckeho vzoru som ich zastrčila do chlievika “nezáleží na nich” ( 😛 hehe, už “zastrčila do chlievika” popiera samotný toltécky vzor… no, zdá sa, že k bezchybnosti mám ešte poďalej). Takže: “nezáleží na nich”, ale napriek tomu v mojom živote zostali a periodicky sa vynárajú. A čo je horšie – neubúda ich, skôr naopak.

Dosť ma to zneisťovalo. Mám snáď niečo nevysporiadané, na čo ma upozorňujú? Skúmam, skúmam, no nenachádzam. Chápem, čo robia a prečo to robia a chápem, že kedysi som presne s týmito vecami bojovala (napr. kodependencia, túžba byť obľúbený a podobne), ale nejako pre mňa tieto veci už nie sú až také zujímavé, aby sa mi furt musel nejaký kodependenťák alebo egoman pliesť pod nohy… Pýtala som sa anjelov, čo mám ešte nevysporiadané, že sa ich neviem zbaviť, ale anjeli mi stále svorne tvrdia, že nič. Čítať ďalej

Odvaha čeliť pravde

Ak nemáš odvahu mýliť sa, keď sa mýliš, si blázon. — Lujan Matus

(If you don’t have the courage to be wrong when you are wrong then you are a fool.)

Pre mňa je táto myšlienka vyjadrením našej schopnosti poznávať realitu objektívne, mimo našich emocionálnych skreslení. Ešte stále to nebude celkom bez filtrov, pretože tie už sú dané obmedzením našich zmyslov a našej rodnej syntaxe, ale ak sa nám podarí vypnúť naše emocionálne filtre a preosiať naše mentálne modely do tej miery, aby obsahovali len overené alebo vysoko pravdepodobné postrehy, dostávame šancu dostať sa trochu bližšie tomu, čo je “realita”. Čítať ďalej