Niekedy mám pocit, že sa hodím o zem. Keď si spomínam na roky, čo sme sa neurologička a ja snažili zistiť príčinu mojich migrén… Dnes som dostala mail, v ktorom sa sľubovalo, že doktor zistí príčinu mojej chronickej bolesti. Síce som mu neverila (ako by sa to dalo cez program?), ale šla som a urobila som si ho. Bolo to odhadom tak 5-6 otázok. A výsledok: to, k čomu sme sa s neurologičkou dopracovali aj my.

Cerebrálna vazo-konstrikcia spúšťaná nedostatkom serotonínu.

Ako si počúvam popis diagnózy ďalej, zisťujem, že je to nejakým spôsobom spojené so zápalmi. A vraj je aj dobré, že mám cerebrálnu vazo-konstrikciu. Je síce ťažké ju zmierniť, ale ak sa to podarí, zmiznú aj iné typy bolestí. A vraj sa to podarí, ak si začneme sledovať stravu. (Pri otázke na stravu som sa musela trochu nútiť k odpovedi, lebo z ponúkaných možností – ako aj inak 😕 – mi nesadla ani jedna.)

Je tam jeden zádrhel. Ľudia väčšinou liečia bolesť (prejav), ale málokedy sa zapodievajú koreňom bolesti (príčina). A to rozhasí telesný systém ešte viac, takže po liečbe migrény sa niekedy stane, že sa migréna ešte zosilní alebo sa presťahuje do iných oblastí tela…

(Tu si spomínam, ako mi raz bolo zle, vracala a hnačkovala som, potila som sa ako kôň a lieky proti hnačne a na žalúdok nezabrali… až kým som si nevšimla, že som svetlo- a zvukoplachá. To sa mi spojilo s migrénou a hoci ma hlava vôbec nebolela, dala som si prášok proti migréne – a do pol hodiny som bola OK.)

Cyklus chronických bolestí je popísaný tu a odvíja sa od nejakého poranenia, ktoré sa “vyliečilo”, ale zápal nezmizol. Svaly a šľachy zostávajú citlivé a vďaka tomu bolesť pretrváva (zažívam momentálne s členkom):

Bolesť vyšle mozgu signál, že “bolí”, a mozog vyšle telu signál, že má danú oblasť zapáliť. Zápal ešte zvýši bolesť, svaly sa stiahnu. Tým sa zníži prietok krvi, receptory bolesti sa stávajú ešte precitlivelejšie, posielajú do mozgu neodôvodnené signály bolesti (ako dobre toto poznám!), človek zo strachu z bolesti začne obmedzovať isté pohyby, zníži sa jeho pohyblivosť a svaly reagujú podráždene aj na menšie záťaže, vzniká bolesť bolesť, človek sa ešte viac obmedzí… atď.

A čo je na tom najhoršie: opakovaním sa bolesť zväčšuje. Hromadí sa v mieste, ktoré bolí.

Ale teraz späť k migrénam, ktoré sa nesústreďujú v svaloch, ale v hlave.

Migrénové bolesti vznikajú tým, že niekde sa vyšle signál do mozgu, že treba stiahnuť cievy. Tak sa cievy v istom mieste stiahnu a krv, ktorá sa dostala do hlavy, odrazu nemôže odtekať v tom množstve, v akom pritiekla – začína sa v mozgu hromadiť, cievy sa nútene rozširujú a tlačia do okolitej hmoty.

Cyklus chronickej bolesti funguje aj tu – dostaneme nejaký mikrozápalv časti mozgu, senzory bolesti sa senzibilizujú, začnú vysielať signál bolesti a tým sa zápal prehĺbi.

Jedno, čo migrému odlišuje od ostatných chronických bolestí, je serotonín. Serotonín ovplyvňuje bolesti v hlave oveľa silnejšie ako bolesti v iných častiach tela.

5 faktov o serotoníne:

1. Serotonín pomáha cievam udržať si pružnosť a “nezaseknúť” sa v jednom z extrémnych stavov – stiahnutí alebo rozšírení.
2. Sumatriptan, najúčinnejší prostriedok proti migréne, napodobňuje pôsobenie serotonínu.
3. Takmer všetci pacienti s migrénou prejavujú zníženú schopnosť udržať serotonín v svojich krvných doštičkách.
4. Migrénam takmer vždy predchádza pokles hladiny serotonínu v krvi.
5. Nízka úroveň serotonínu je spoľahlivý indikátor pre vznik migrén.

A pretože serotonínový nedostatok je tiež cyklus, treba ho prelomiť aspoň na tak dlho, aby si telo uvedomilo, že nepotrebuje stupňovať zápal v danom mieste. (My s neurologičkou sme to skúšali pomocou Seroxatu.)

Treba zvýšiť prísun serotonínu. (Nezaberie vždy. V jednej knihe o svojpomoci pri depresii – tiež nedostatok serotonínu v mozgu – som sa dočítala, že existujú dva typy serotonínovej deficiencie: 1. mozog neprodukuje dostatok serotonínu, 2. mozog produkuje dostatok serotonínu, ale geneticky nemá vytvorený dostatok receptorov pre serotonín a tak ho nevie využiť. Vtedy som šla s touto teóriou za neurologičkou a vytestovali sme to na mne – môj mozog má dostatok receptorov, len serotonín lieta. Keby to bolo naopak, asi by mi nebola vedela pomôcť.)

Problém je, že lieky, ktoré pomáhajú na migrénu (NSAIDs), majú protizápalové účinky a vedľajší účinok ako závislosti (Vicodin, OxyContin), poškodzovanie kĺbov, vredy, zhoršenie artritídy poškodzovaním pečene a pod.

4 tipy na zmiernenie bolesti (tip 4 je najdôležitejší):

1. Zmierniť zápal úpravou jedálneho lístka. Odstrániť alebo silno zredukovať predovšetkým obilniny, ale aj kávu, čaj, alkohol, čokoládu, šalátové dresingy, omáčky a dipy, všetky typy balenej potravy a dokonca niektoré lieky.
2. Zvýšiť hladinu serotonínu. (Tu je autor dosť skúpy na slovo, ale v tej knihe, čo som čítala, sa spomínalo, že väčšie množstvo banánov odrazu zvýši hladinu serotonínu; používam to, keď ma chytá depka.) Autor odporúča meditáciu.
3. Dať si do poriadku trávenie. Väčšina serotonínu sa produkuje v črevách, ale náš životný štýl poškodzuje mikroflóru, ktorá za jeho produkciu zodpovedá. Na vine sú predovšetkým antibiotiká, a to aj tie v strave (napr. mäse). Ďalšie príčiny sú prílišné sladenie, umelé sladidlá, stres, nedostatok spánku.
4. Kyslík. A na to nebude stačiť len dýchanie, pretože kyslík sa potrebuje dostať do každej bunky tela. Existujú vraj produkty ako “okysličená voda”, kde nie je podstatná tá voda a neobsahujú ani nijaký kyslík, ale keď sa dostanú do žalúdka, nútia žalúdočné šťavy začať uvoľňovať svoj vlastný kyslík a tento kyslík prechádza cez žalúdočnú stenu do krvi. Hovorí sa tomu “acid release”, slvensky nepoznám, ale niečo ako “uvoľňovanie kyselinou”.

A potom nasleduje reklama na produkt, ktorý toto robí, a volá sa NutriO2 🙂 .

Zdrojový text

Uložiť