Keď hovoríme o súcite, obvykle máme na mysli prístup k ľuďom, čo mali menej šťastia ako my. Pretože máme dobré zdravie, stabilný príjem, dobré vzdelanie a lepšie príležitosti, mali by sme súcitiť s inými ľuďmi, ktorí nemajú nič z toho. Ale keď sa snažíme zlepšiť svoju súcitnosť a pomáhať iným, narazíme na poznanie, že súcitné činy zahŕňajú nielen prácu s inými, ale aj prácu na nás samotných, hovorí Pema Chödrön, budhistická učiteľka a spisovateľka (When Things Fall Apart, kap. 13).
Ja mám so slovom “súcit” tak trochu problém – najčastejšie sa s ním stretávam vo forme povzdychu “chúďatko” a na pozadí pritom beží myšlienka “chválabohu, že ja som z toho vonku”, alebo sa s ním stretávam v podobe “mám s tebou súcit, pretože som lepší/lepšia ako ty“. Preto všade, kde len môžem, nahrádzam súcit slovom tolerancia, ktoré sa mi zdá menej pokrytecké. Ale keďže Chödrönová hovorí o súcite (compassion), budem sa snažiť o ňom dnes hovoriť aj ja. Neberte ma za slovo. 😛 Čítať ďalej →