Žiť v reálnom čase

Zasa prichádzam s pasážou z Lujana Matusa. A ako všetky iné pasáže, 1. nie je jednoduchá na preklad a 2. nie je jednoduchá na pochopenie, ale 3. stojí za to rozpitvať si ju. 🙂

To prvé som vyriešila tým, že som ten preklad nevzala až tak doslovne a niekedy som išla na úroveň prenosu myšlienky pri výmene slov a celých slovných spojení. Tí, kto neviete, čo hovorím, nie ste prekladatelia. Tí, čo tušíte, čo hovorím, viete, že riziko posunu je veľké – ale ako sa poznám, som lepšie napojená na myšlienky Lujana Matusa ako na jeho slová… 🙂

Hlavný problém s ľudským vedomím spočíva v tom, že nemáme priamy prístup k svojim zážitkom a udalostiam z minulosti. Keď Zakai [=don Juan] hovoril, že viem viac, ako si uvedomujem, mal na mysli to, že moje telo vyhodnocovalo okolnosti priamo a bezprostredne. Keď som s touto priamosťou a bezprostrednosťou vstupoval do iných situácií, väčšina ľudí sa cítila dotknutá priamosťou, ktorú si reálny čas vyžaduje. Musíme si pripomenúť, že “cítiť sa dotknutý” je emocionálna reakcia a že tieň [=Parazit] sa do nášho vedomia dostáva cez emócie. Tieto emocionálne reakcie sa snažili odviesť moje vedomie od priameho a bezprostredného vyhodnocovania reality tým, že do hry vnášali iné prvky, naviazané na emocionálnu interpretáciu a nie na to, čo sa v skutočnosti odohralo. To znamená, že skutočný prístup k udalostiam nemôže prebehnúť a že skutočnú pravdu nedosiahneme bez boja. Tento boj pre mňa a v týchto okolnostiach predstavuje boj o moju pravdu a osobnú silu. Ak sme ako ľudstvo sústavne vnorené do hlbokých samoúčelných starostí a nie do priameho kontaktu s pravdou a skutočnou podstatou okolností, ako planéta sa nevyhojíme.

Reálny čas znamená žiť v tu a teraz: žiť v prítomnosti a tak úprimne v danom okamihu, že necítime, ako to zraňuje.

Ak v svojom žijúcom výtvore [=svojej interpretácii sveta] narazím na čokoľvek okrem priamosti, okamžite som v pozore a sledujem, čo sa deje, a v tejto ostražitosti okamžite mám priamy prístup k okolnostiam.

No a to, čo si ja z toho vyberám:

Náš problém je, že všetko, čo zažívame, potrebujeme pretlmočiť z pocitov, vnemov a intuitívnych zábleskov do slov. No a slová a jazyk ako nástroj poznávania je ošemetná vec – má totiž len obmedzené možnosti. Keď zahryznete do broskyne, dostanete v jednom okamihu nesmiernu spústu informácií: veľkosť broskyne, pocit z jej šupky, teplo od vyhriateho slnka, sladkosť, mäkkosť, vôňu, šťavnatosť, váhu, príjemnosť v ruke a na perách… a tak ďalej. Všetko toto keby ste chceli vyjadriť, popíšete pol strany v zošite. A to je len jeden zlomok sekundy…

Takže všetko, čo vkladáme do slov, nie je bezprostredná realita, ale len náš opis reality, naša interpretácia. Ruizovci tomu hovoria “náš príbeh”:

Keď sa snažíme opísať pravdu slovami, skresľujeme ju a už to nie je pravda – je to náš príbeh. Ten príbeh môže byť pravdivý pre nás, ale to ešte neznamená, že je pravdivý pre hocikoho iného.

Keď sa napriek tomu pokúsime o priamy prístup k realite, potrebujeme svoje vnímanie, ale i našu reč a konanie zbaviť všetkej emocionality a interpretačného “zašumenia”. Veľmi často sa stávame nepríjemnými pre prostredie, pretože ich tlačíme k veľmi presnému používaniu slov a berieme im šancu cítiť sa dôležitými, pretože sa nezaujímame o ich postoj k danej veci, o to, ako vec vidia oni. Tým vlastne porušujeme nepísanú dohodu tejto planéty, že je dôležité vychádzať s inými ľuďmi a robiť ústupky len preto, aby sa necítili v našej spoločnosti zle. Je to, ako keby sme nemali právo na vlastný názor, ak sa ten názor niekomu nehodí. A teraz nehovorím len o svete emócií či spirituality, ale aj o “vedeckom svete” – interpretácie vládnu v každom z nich! Žiaľ, pre väčšinu ľudstva sú interpretácie dôležitejšie ako samotná pravda. A najhoršie na tom je, že si to často ani neuvedomujú; a ak si to aj uvedomujú, nevedia tomu čeliť, pretože jediný poznávací nástroj, ktorý máme, je náš nepresný a zašumený jazyk

Takže ak začneme k realite pristupovať nejako inak než ľudia okolo nás (napríklad už len tým, že začneme nekompromisne používať precízny slovník), začneme sa odlišovať a ostatní sa budú snažiť vrátiť nás späť “do košiara”, pretože len tak sme predvídateľní a vypočitateľní. Ak sa im to nepodarí, ich tlak vzrastie, pretože ich už začíname ohrozovať v ich pocite bezpečia. A tak začnú okolo nás vytvárať emocionálne drámy, ktoré sú zamerané len na to jedno – dostať nás späť pod ich kontrolu. Budú sa snažiť donútiť nás riešiť celkom nepodstatné žabomyšie problémy, len aby sme sa neodchyľovali od toho, čo oni považujú za zlatú strednú cestu. Ak sa im necháme vtiahnuť do ich drám, strácame osobnú silu.

Ale ako zistíme, že sa nechávame vtiahnuť do ich drám, zinscenovaných na to, aby nás vrátili späť do “svojho” košiara? Tým, že začneme reagovať emotívne alebo začneme reagovať na emócie v danej situácii. Tým, že nekriticky prevezmeme interpretáciu niekoho iného a nesnažíme sa o našu vlastnú. To je, ako keby sme sa vzdávali dobrovoľne našej pravdy. Vytvorí to v nás pocit prehry – a pocit prehry je emocionálna reakcia, prejav nášho Parazita, hávede jednej ohavnej… 🙂

Jediný spôsob, ako sa tomu vyhnúť, je žiť v tu a teraz, v každom jednom okamihu, s plným vedomím a plnou vážnosťou. Vyhnúť sa špekulovaniu o budúcnosti a predpokladaniu úmyslov za slovami a skutkami. Naša myseľ nevytvorí dokonalý obraz reality – skreslí ho a ochudobní. Len si pripomeňme tú broskyňu a množstvo informácií, ktoré stratíme, ak povieme “bola vynikajúca!”

Takže nám nezostáva nič iné než naučiť sa rozpoznávať fakty od interpretácií, skutočnosť od “nášho príbehu”. A ako?

Mám jedno také “rýchle pravidlo”: ak hovoríš A, povedal by A každý jeden človek na tejto planéte, keby sa mal k tomuto vyjadriť? Povedal by som A aj ja?

Ak vyjde, že nie, tak ide o niečí príbeh, nie o fakt alebo dokonca realitu. A hľadáme ďalej.

Reklamy

9 thoughts on “Žiť v reálnom čase

    • 🙂 Keď som sa pozerala, čo na ňom ti tak pomohlo, tak musím priznať, že pri tomto článku som asi fungovala v druhej pozornosti (=ako kanál), pretože 1. vôbec neviem, čo som v ňom popísala a 2. je to nový pohľad ešte aj pre mňa. Jediné, čo spoznávam, sú posledné dva odstavce. 🙂

      Myslím, že si ho idem prečítať. 😆

      Like

      • hm, tak to si ho choď prečítať, lebo je skvelý … díkes, ozaj, aj mne to dalo to čo som dnes potrebovala počuť, či čítať, … čo konkrétne? ….. no toto … Tieto emocionálne reakcie sa snažili odviesť moje vedomie od priameho a bezprostredného vyhodnocovania reality tým, že do hry vnášali iné prvky, naviazané na emocionálnu interpretáciu a nie na to, čo sa v skutočnosti odohralo. To znamená, že skutočný prístup k udalostiam nemôže prebehnúť a že skutočnú pravdu nedosiahneme bez boja. Tento boj pre mňa a v týchto okolnostiach predstavuje boj o moju pravdu a osobnú silu. ………

        Like

  1. “… tým, že nekriticky prevezmeme interpretáciu niekoho iného a nesnažíme sa o našu vlastnú. To je, ako keby sme sa vzdávali dobrovoľne našej pravdy.”

    Toto je presne to, ako chápem výrazy “byť na niekom závislý”, alebo “patriť niekomu”

    Like

  2. to mi niečo pripomína. 😀
    – Kúrite? 😉
    – Nie, nefajčím. 🙂
    – Ale ja som sa pýtala, či topíte?
    – Áno, topím. 😀

    Like

  3. Reálny čas znamená žiť v tu a teraz: žiť v prítomnosti a tak úprimne v danom okamihu,

    že necítime, ako to zraňuje.

    🙂 Heli, ĎAKUJEM za odpoveď 😉

    Like

  4. a práve preto sa hovorí, že život je cesta..pohyb…ak si uvedomíme, že čas je sila oddeľujúca jednotlivé príbehy a že sa nehýbe, tak sa zákonite hýbeme my sami.. hm 😕 😀 ..stačí sa zastaviť a uvidíme večnosť hi hi 😀 ale žiť tu a teraz …to je problém hlavne pre myseľ ..potrebuje pohyb ..a ak ju zastavíme, tak prídu zázraky 😀

    Like

  5. pravda pravdúca … niekedy ( dosť často 🙂 ) je to s tým krotením parazita dosť namáhavé… no keď si uvedomíš že tu a teraz je jediné čo máš tak sa naozaj oplatí tú potvoru parazita ignorovať tak ako sa len dá a on potom zistí že má po srande !!! veď preto si stále v tých ťažších momentoch hovorím že prax robí majstra 😀
    alebo keď potrebujem posuniem jednoducho situáciu do diaľky a odstúpim vzad aby som získala odstup ( no nie vždy sa mi to darí ) 🙂 no veď zázraky sa udejú iba vtedy keď nich uveríme 🙂

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.