Našla som prezdieľané u niekoho na fejsbúku, takže skutočný zdroj nepoznám (a ani netreba; múdre je múdre 😉 ). Volá sa to ČTYŘI ZÁKONY ŠAMANA.

První zákon říká:
“Člověk, který vstoupí do našeho života, je ten správný.”
Jinými slovy, nikdo do našeho života nepřichází náhodou, všichni lidé kolem nás, kteří s námi komunikují, jsou tu z nějakého důvodu, aby nás přiměli učit se a posouvat se v každé situaci.

Rozumiem tomuto pohľadu a je z istej úrovne pohľadu oprávnený, ale pozor – keď si to opakujeme takto, čo zo seba robíme? Obeť. Prijímateľa “osudu”, ktorému niekto strká do cesty nejakých ľudí, aby ho niečo učili.

Pravda je inde: keď je žiak pripravený, učiteľ sa nájde. Beháme po svete s balíkom samonastolených obmedzení. Tieto vznikli v čase, kedy nám chýbala energia na to, aby sme sa ich zbavili, a slúžili nášmu prežitiu v danom okamihu. Ale odvtedy sme dostatočne papali, spinkali a získali sme spústu skúseností, ktoré sme ako deti kedysi nemali – a ak tej energie je dosť, naše podvedomie vystrčí na svetlo božie nejaké naše obmedzenie, aby ho nemuselo aj naďalej v tom sklade harabúrd oprašovať. Podvedomie šetrí svoju energiu, lebo naša osobná energia už postačuje na to, aby sme sa obmedzenia zbavili. Žiak je pripravený.

A potom žiak behá po svete s optikou nastavenou na ten typ situácie, ktorého sa chce spracovaním zbaviť a uvoľniť si tak viac osobnej energie a dosahovať viac zo svojich snov. No a čo hľadáme, to nájdeme. Mali sme problém presadiť sa? Odrazu si zosilnene všímame všelijakých bulov, čo nás potláčajú, a bojujeme s nimi dovtedy, kým sa nepresadíme. A pretože nás “presadiť sa” tým pádom prestalo zaujímať, prestávame si bulov všímať.

Tých bulov nám nikto neposlal. Jednoducho sme cítili potrebu zbaviť sa obmedzenia a tak sme z prvého vhodného kandidáta takého bula vyrobili, aby sme si vybudovali protibulovský sval. Žiak bol pripravený, prvého vhodného kandidáta použil ako svojho “učiteľa” a dnes ho už nepotrebuje. Bodka. 🙂

Druhý zákon říká:
“Co se stane, je jediná věc, která se mohla stát.”
Nic, ale nic, absolutně nic, co se nám v životě děje, nemohlo být jinak. Ani ten nejnepatrnější detail. Neexistuje žádné: “kdybych udělal takovou věc, stala by se taková jiná…”. Ani náhodou. To, co se stalo, byla jediná věc, která se mohla stát, a muselo to tak být, abychom se z toho poučili a šli dál. Každá ze situací, které se nám v životě přihodí, je dokonalá, i když se naše mysl a naše ego brání a nechtějí to přijmout.

Podpisujem. Často sa prichytávam, keď hovorím: “toto sa nemalo stať”. Lenže, keby sa to nemalo stať, tak sa to nestane… Z energetického pohľadu sa veci dejú, keď sú vhodne nastavené podmienky. Ak podmienky boli vhodne nastavené, tak sa daná vec udiala. Nie je to výpoveď o nás alebo o tej veci – je to výpoveď o tom, aké podmienky sa zrovna poskladali. Toto Univerzum je Univerzum umožnenia. Ak taká možnosť existuje, môže sa stať. Nemôže sa stať len niečo, čo je protichodné so zákonmi Univerza. Tými, ktoré poznáme, i tými, ktoré ešte nepoznáme. 🙂

Čo sa však deje, keď vzdycháme “toto sa nemalo stať”? Hovoríme, že my sme si to predstavovali inak. Máme právo predstavovať si čokoľvek. Nemáme právo očakávať, že naša predstava bude pre Univerzum záväzná. Ak sú podmienky nastavené inak, naše predstavy sa nenaplnia.

Stále sa okolo toho točíme… Podmienky. To je jediná vec, ktorou môžeme manipulovať. Ak vychádzame zo zlých podmienok a dúfame v zázrak, zázrak sa neudeje. Alebo – a to je oveľa horší prípad – zázrak sa udeje, ale podmienka “ja” nebola schopná ho vyvolať cielene a tak ho nedokáže využiť. (Viem o čom hovorím. Been there. 😕 )

Takže je rozumné prijať, že veci sú presne také, ako im to podmienky umožnili. Nezavzdušňovať sa nad tým, aké sú, ale začať babrať podmienky – a babrať ich tak dlho, kým sa situácia nezmení viac smerom k našej potrebe. (Tá potreba ešte stále nemusí byť rozumná, ale je absolútne legitímna, pretože… prečo? Lebo keby nebola legitímna, nemali by ste ju. Máte právo mať akúkoľvek potrebu. Len nečakajte, že ju bude napĺňať niekto iný, pretože ten niekto iný nemusí mať potrebu napĺňať vaše potreby. 😉 )

Třetí zákon říká:
“Kdykoli to začne, je ten správný čas.”
Všechno začíná ve správný čas, ani předtím, ani potom. Když jsme připraveni na to, že něco nového v našem životě začne, tak to začne.

Zasa: “že niečo nové v našom živote začne, tak to začne”. Kto to začne? My a nikto iný.

Spomeňte si na podmienky. Ak vám dnes nevyhovujú, musíte ich začať babrať tak, aby vám vyhovovali viac. Takže čokoľvek vyštartujete, vyštartujete vtedy, keď je potreba dostatočne silná. Vec sa nejako vyvíja a vy sa možno dozviete, že vaše zručnosti neboli dosť silné. Vec nevyjde. No a? Tak babrete podmienky ďalej tým, že zlepšíte svoje zručnosti. Potom začnete znova a znova to nevyjde, pretože vám niekto z vášho bezprostredného okolia vrazí nôž do chrbta. Práve ste sa dozvedeli, že potrebujete upraviť podmienku “okolie”. Idete a hľadáte si ľudí, čo snívajú podobný sen. A skúsite znova.

Tentokrát vidíte, ako vec už-už vychádza – ale na poslednú chvíľu sa zastaví. Toto je najsmutnejší zážitok, aký poznám. Veľa ľudí ho premení na presvedčenie “ja som babrák a dobré veci sa dejú len iným”. Ale pripomeňme si: ide o podmienky a ich nastavenie. Zručnosti už máme, prostredie nám sadlo, takže čo v podmienkach nebolo v poriadku? Zostávame už len my… Niekde v sebe nosíme presvedčenie, ktoré nám neumožňuje siahnuť po tom, čo chceme. Naše zručnosti na to už stačia, inak by sme sa nedostali na dosah k cieľu. Naše prostredie už vyhovuje, inak by sme sa nedostali na dosah k cieľu. Ten posledný centimetrík je v našej hlave a v tom, čo si hovoríme. Takže čo? Potrebujeme zmeniť to, čo si o svete, sebe a situáciách rozprávame. Dobré veci sa nedejú “menším babrákom”, ale sa dejú ľuďom, ktorí si dôverujú natoľko, že sa postarajú, aby sa udiali.

A čtvrtý a poslední zákon říká:
“Když něco končí, tak to končí.”
Přesně takhle. Pokud něco v našem životě skončilo, je to pro naši evoluci, proto je lepší to opustit, jít dál a postoupit již obohaceni touto zkušeností.

V tomto jednom mám tak trochu “kognitívnu disonanciu” 😉 . Nič nekončí a nič nezačína. Veci sa vyvíjajú postupne a aby sa mohli stať, muselo do seba zapadnúť množstvo parametrov… Nijaký blesk nie je “z čistého neba” – to len my sme ho nepredpokladali.

To, čo začalo ako náš život, sa pripravovalo po všetky tie generácie pred nami. Všetky tie generácie sú zapísané v našej DNK/DNA (komu to ako sedí lepšie) a z epigenetiky vieme, že aj mnohé traumy, čo sme sami nezažili, sú pevne zakódované v našej DNK/DNA (komu… atď. 😉 ).

A rovnako nič nekončí. Na to som došla pri rakovine. “Vyhrala” som nad rakovinou. Ale vyhrala som skutočne? Nie… pravda je taká, že rakovina ma zabila. Nezabila moje telo, ale zabila tú verziu osoby, ktorou som bola dovtedy – spolu s jej nádejami, snami a predstavami o budúcnosti. Nemôžete rok sedieť na zbalenom kufri a dúfať, že vás to nezmení.

Takže všetko, čo pre nás zdanlivo “končí”, už dávno zanechalo energetický odtlačok v našej energii a pôjde to s nami ďalej. Je to desivá predstava, ak ide o nášho ex, ktorého sme sa ledva-ledva dokázali zbaviť, ale hrejivá predstava, ak si spomeniete na tých, čo tu už dnes s vami nie sú. Nie sú? Sú. Sú natrvalo odtlačení do vašej energie a niekedy, keď vám z ničoho nič príde ich meno, tak práve sa ten odtlačok vo vás aktivoval a dá sa s ním hovoriť a channelovať.

Kto sa chcete viac dozvedieť o zhmotňovaní a ako to potrebuje vyzerať v našej hlave, aby sa nám začalo dariť, môžete si zakúpiť prístup k zhmotňovaciemu semináru Divotvorná mechanika zhmotňovania. 🙂 Nemusíte. Ak je žiak pripravený,… atď. 🙂