V jednom z minulých článkov som spomínala, že som sa pustila pracovať s kyvadlom a písmenkovou tabuľkou. A keď sa mi to začalo dariť, chytila ma zvedavosť a dostala som chuť experimentovať. Ďalšie logické kroky mohli byť dva – automatické písanie (ktoré je oveľa rýchlejšie ako práca s kyvadlom) a špiritistická doštička, tzv. ouija (“vídža”).
Skúsila som oboje. Automatické písanie bol pre mňa svojím spôsobom tvrdý oriešok; nakoniec som šla do Brna na tréning, ktorý ma však neposunul ani o kúsok ďalej. Mohla som sedieť nad papierom celé hodiny (teda: 5 a dokonca až 10 minút 😛 ) a nič… Už som myslela, že to vzdám, keď sa moji “anjeli” rozhodli, že budem písať knihu o nich a že mi budú diktovať, čo tam mám dať. Na moje pindy typu “a to celé s pomocou kyvadla 😦 ?” našťastie usúdili, že pri mojej trpezlivosti by to pre nich mohla byť tak trochu fuška. Preto ma radšej vyhnali k počítaču a začali mi diktovať priamo do počítača. Keď vezmem ceruzu a papier, ešte stále skončím s nepopísaným hárkom, ale cez počítač to medzičasom ide celkom dobre – len musím kontrolovať kyvadlom, koľko z toho som bola ja a koľko oni!
Druhá cesta sa mi zdala trochu bláznivá, pretože mi pripomínala špiritistické seansy a vyvolávanie duchov. Ale so zvedavosťou je to ako s lavínou – keď ju raz spustíte, už sa nezastaví… Tak som si zohnala ouiju. Keďže som samotár, zháňala som takú, kde sa písalo, že je vhodná aj pre jedného človeka. Ouija prišla, rozložila som ju na koberci, vzala klzák a… nič. Hodnú chvíľu som tam sedela a snažila sa sústrediť, ale nakoniec som ju znechutene zabalila a odložila k iným nepoužiteľným veciam.
A potom prišla GabyBaby a tiež si kúpila ouiju. Čítať ďalej →