“Hľadať slobodu je jediná hnacia sila, akú poznám. Slobodu odletieť do nekonečnosti tam vonku. Slobodu rozpustiť sa; vzlietnuť; byť ako plamienok sviečky, ktorý, hoci je konfrontovaný so svetlom miliardy hviezd, zostáva neotrasený, pretože sa nikdy netváril ako niečo viac než len sviečka.”
Záver kapitoly 4. Čítanie ťažko predbieha spracovanie.
Aké hlboké je bahno?
Závisí od toho, koho sa spýtaš…
Každý si tým istým prechádzame rozdielne.
Toto keby sa ľudia naučili, museli by sa učiť oveľa menej bosoráckych a janeviemakých techník.
Koniec porovnávania.
Koniec posudzovania (a odsudzovania, vyvyšovania a ponižovania).
Koniec egocentrizmu.
Proste len čisté porozumenie. Pre seba, pre iných, pre svet a jeho ťahy.
Jedna z nových Noticiek od Univerza veľmi oslovuje moje vlastné presvedčenia:
Ach, áno, čo sa týka tvojich starých spirituálnych dohôd, ktoré predurčovali, ako bude vyzerať každá oblasť života, čo práve vedieš… Nuž, len ti chcem pripomenúť, že sa znova definujú s každým úsvitom a priebežne sa upravujú podľa toho, ako sa odvíja každý deň.
Čo len znova dokladá, že nič nie je predurčené, že si skutočne neobmedzovaná bytosť a že za najbližším rohom môže čakať skutočne čokoľvek – ak sa tak rozhodneš.
Tvoje Univerzum
Písala mi kámoška. Chcela, aby som jej urobila šamanskú cestu, pretože ona sa k tomu nejako nevie dopracovať… V poslednom čase aj ja zažívam všelijaké senzácie a nie všetko mi chodí tak, ako pôvodne, takže sa aj viac pozorujem. No a minule som si obnovila jedno staro-nové zistenie, ktoré sa v prípade šamanských ciest zíde…
Hovorí sa mu “svätý pohľad”. To je, keď obrátite oči k Nebesám, ako modliaci sa na svätých obrázkoch.
Takže môj “rýchly návod” na vybudovanie si schopnosti robiť šamanské cesty sami: Čítať ďalej
Sprievodný citát som našla na fejsbúku a pôvodne som začala komentovať tam, ale toto je vec, ktorá si zaslúži viac pozornosti ako len pár okamihov na fejsbúku…
Tak po prvé: je to zasa jedna z tých “právd”, ktoré každý omieľa a málokto si uvedomuje ich absurdnosť. A mňa to zakaždým dohreje – hlavne preto, že sa tým až pričasto riadim sama 😕 … Zlozvyk, ktorý ešte nemám celkom ošetrený.
Ako zistíte, či vám niečo bolo súdené? Tak, že vám to zostane? A ak nezostane, tak to “nebolo pre vás”? Čítať ďalej
Otázka: Prepáčte, ale ešte ste nepovedali, kto bol váš Majster.
Krishnamurti: A záleží na tom? /…/ Vždy sa vypytujeme, kto je Majster, kto je vzdelanec, kto je umelec, čo namaľoval ten obraz. Nikdy sa nesnažíme objaviť pre seba obsah obrazu nezávisle od osoby maliara. Len keď viete, kto je autor, poviete, že je báseň pekná. To je snobizmus, obyčajné papagájovanie názoru, a ničí to vaše vlastné vnútorné vnímanie reality danej veci… Ak sa vám nejaký obraz páči a napĺňa vás dobrým pocitom, je pre vás naozaj zaujímavé, kto ho namaľoval? Ak sa sústredíte na nájdenie zmyslu, pravdy v obraze, potom vám obraz sprostredkuje svoj význam.
Existuje neviditeľná pasca, ktorá nám znemožňuje odstrániť čokoľvek, čo stojí v ceste tomu, aby sme sa mali dobre a zažívali hojnosť. Udržiava nás v negatívnom vnútornom monológu, ktorý obmedzuje to, čo považujeme za možné.
A všetko to začína pokriveným vnímaním. Čítať ďalej
Vytiahla som ďalšiu z nečítaných starých kníh – znova od Evy Pierrakos a Donovana Thesengu. Táto sa volá Fear No Evil (čiže Neboj sa zla).
Začínam úryvkami z úvodu, ktorý napísal Donovan Thesenga.
Keď na zlo nazeráme ako na v podstate božský tok energie, momentálne skreslený špecifickými pokrivenými predstavami, myšlienkami a nedokonalosťami, potom nebudeme odmietať jeho podstatu. — Eva Pierrakos
Aj napriek tomu, že projekt Rok pre seba už oficiálne skončil, pokračujeme. A z času na čas sa vynorí pekná téma, ktorá stojí za diskusiu. Tak napríklad táto o pomste, odplate, nastolení rovnováhy, nastavení druhého líca, akceptácii a stanovovaní si zdravých medzí… Stojí za rozdiskutovanie, takže poďme na to:
Je jedno, aké dobré srdce máte – nakoniec budete musieť začať správať sa k ľuďom tak, ako sa správajú oni k vám… Čítať ďalej
