Predstavte si, že ste šli na výlet do zoo. Vychutnávate si to – až do okamihu, kedy vidíte tigra vo veľmi malej klietke. To vo vás vybudí myšlienky o tom, aké by to bolo, po celý zvyšok života žiť takto stiesnene… Už samotné pomyslenie na to vás desí. Ale, popravde, hranice vašej zóny komfortu vytvárajú presne takúto tesnú klietku. Neobmedzuje vaše telo, ale obmedzuje vaše vedomie.

V tejto klietke zotrvávate, pretože sa bojíte. Vašu zónu komfortu dobre poznáte; za jej hranicami je neznáme teritórium. Predstavte si tú najparanoidnejšiu osobu, akú ste kedy stretli. Po celý čas si myslí, že sa ju snaží niekto dostať. Ak by ste jej ponúkli tú tesnú tigriu klietku, s radosťou by ju prijala – nepozerala by sa na ňu ako na obmedzenie, ale ako na ochranu.

Keď sa spirituálne preberiete, uvedomíte si, že ste chytení v klietke. Stále narážate na hranice vlastnej zóny komfortu. Zistíte, že sa bojíte ľuďom povedať, čo si skutočne myslíte. Zistíte, že si príliš uvedomujete a skúmate seba samých na to, aby ste slobodne dávali navonok, čo je vo vás. Zistíte, že musíte zostať hore nad všetkým, aby ste sa cítili v poriadku.

Prečo? Bezdôvodne. Tie obmedzenia ste si stanovili vy sami. Ak sa nedržíte vo vymedzenom teritóriu, cítite strach, cítite bolesť a cítite ohrozenie. Tiger zistí, kde sú hranice jeho klietky, len čo narazí na mreže. Vy zistíte, kde sú hranice tej vašej, v okamihu, kedy psychika začne vzdorovať.

Kedysi, keď ste chceli udržať psa na dvore, potrebovali ste dvor oplotiť. Dnes to už nemusíte robiť – stačí do zeme zakopať drôty a psovi nasadiť špeciálny obojok. Pustíte ho von, pes sa vyteší a povie si: „Fajn! Som voľný! Doteraz som bol za plotom, teraz si môžem ísť, kam sa mi zachce!“ A samozrejme sa okamžite rozbehne tam, kam predtým nesmel… a pich! obojok ho zabolí. Pes odskočí a začne štekať. Ako sa priblížil k hranici vymedzenej zakopaným drôtom, poslal mu obojok slabý elektrický šok. Bolelo to. Bolo to dostatočne nepríjemné na to, aby mal strach, kedykoľvek sa priblíži k hranici. Vidíte: klietka nemusí vyzerať ako klietka. Môže to byť klietka tvorená strachom a nepohodou. Ak sa priblížite k jej hraniciam, začnete sa cítiť neisto a v nepohode. To sú mreže vašej klietky. A kým zostanete v nej, nemáte sa ako dozvedieť, čo leží mimo nej. Hranice vašej klietky zodpovedajú za to, že váš svet vyzerá konečný a dočasný. Nekonečné a večné je priamo za hranicami vašej klietky.

Vlastne… žiadna klietka by tam nemala byť. Duša je večná. Môže expandovať, kam sa jej zachce. Môže zažiť, čo len chce. Ale to môže nastať len vtedy, ak ste ochotní čeliť realite bez mentálnych obmedzení. Ak ešte stále máte bariéry (a viete, čo sú zač, pretože na ne denne narážate), musíte byť ochotní posunúť sa za ne.

Počas dňa často narážate na mreže svojej klietky. Keď na ne narazíte, buď sa stiahnete, alebo sa snažíte vynútiť, aby sa veci zmenili a vy ste sa znova cítili v pohode. V skutočnosti používate silu svojej mysle na to, aby ste zostali v klietke. Vo dne v noci snováte plány, ako zostať zajatcom svojej klietky.

Vráťme sa k nášmu psovi. Bol zvyknutý slobodne sa túlať a teraz je z toho celý zlý a smutný. Bojí sa krajov vymedzeného teritória. Ale čo ak je to veľmi odvážny pes, rozhodnutý dostať sa na slobodu? Potom pôjde až na hranicu, keď už obojok začne vibrovať, ale necúvne. S každým ďalším krokom vpred si viac a viac zvyká na to silové pole. Ak nepoľaví, dostane sa cezeň von. Neexistuje možnosť, že by sa nedostal… Je to len umelá hranica, cez ktorú môže prejsť, ak sa naučí odolávať vlastnej nepohode. Len potrebuje byť ochotný, pripravený a schopný znášať nepohodu.

Vaša klietka sa v ničom neodlišuje. Keď sa priblížite k jej hraniciam, pociťujete neistotu, žiarlivosť, strach alebo zraniteľnosť. Stiahnete sa a ak ste ako väčšina ľudí, prestanete sa snažiť. Spiritualita začína rozhodnutím, že sa nenecháte zastaviť alebo odradiť. Spiritualita je odhodlanie prekonať hranice svojej klietky nezávisle od toho, čo to bude stáť. Je to nekonečná cesta pozostávajúca z toho, že v každom okamihu prekračujete svoje vlastné obmedzenia – po celý zvyšok života. Spirituálne bytosti sa cítia, ako keby sa v každom okamihu zapierali do obmedzení a tlačili sa cez ne.

Nakoniec zistíte, že prekračovanie vlastných psychologických obmedzení vás nedokáže poraniť. Kedysi ste sa stiahli zakaždým, keď to začalo byť nepohodlné. Teraz sa uvoľníte a pretlačíte sa cez ten bod. Netreba viac. Proste len vycítiť prekážku, relaxovať, uvoľniť vnútro a potom sa cez ňu prepasírovať na druhú stranu.

Až jedného dňa, kedy to už nebudete očakávať, zistíte, že za touto prekážkou už nestojí žiadna iná.