Ako si čítam Kennetha Smitha, dostala som sa konečne cez jednu partiu, kde som hodne spracovávala a celá som sa vytešovala, že teraz sa bude chvíľku len čítať. Hehe. 😕 Tůdle.
Otvorila som knižku a hneď prvá veta ma dostala. Smith píše: “It is accepted by many quantum physicists that physical particles are an effect of wave structures, and that the particles and objects of the physical universe arise from nonphysical energy. Indeed, atoms themselves are waveforms, not particles.” Po slovensky v mojom (ne)pochopení:
Mnohí kvantoví fyzikovia vychádzajú z toho, že fyzické (fyzikálne?) čiastočky sú výsledkom vlnových štruktúr, a že čiastočky a objekty fyzického sveta sú produktom nefyzickej energie. V skutočnosti samotné atómy nie sú čiastočky, ale vlny.
Tu som narazila na kognitívnu disonanciu, pretože to, čo som doteraz čítala, u mňa vyvolalo celkom iný obraz. Doteraz som to brala tak, ako že niečo je a nie je to ani čiastočka ani vlna alebo je to oboje súčasne. A či to vidíme ako vlnu alebo čiastočku závisí výlučne od toho, čo očakávame, že uvidíme (niečo ako “efekt pozorovateľa skresľuje výsledok pozorovania”). Takto mi to dávalo zmysel, ale Smith tvrdí čosi podstatne odlišné – že základná existencia je vlna a fyzické čiastočky sú len dočasným produktom vlny. Aj to mi dáva zmysel, ale moje pôvodné vnímanie je odlišné od jeho vnímania a nemám rada, keď niečomu nerozumiem, pretože potom o tom nemôžem múdro pojednávať. 😦
Smith tam má aj odvolávku na zdroj (u tej vety o atóme, s ktorou mám najmenší problém). Išla som sa pozrieť a bola to odvolávka na mailovú korešpondenciu s nejakým Milo Wolffom. Kým si nenaštudujem, čo zač je tento pán, nebudem vedieť, nakoľko relevantná je korešpondencia s ním. 😕
Keďže ja sama nie som fyzik a pravdepodobne nexistuje kanál, akým do mojej blondínkovskej hlavy dostať fyzikálne porozumenie vecí tohto a hocijakého iného sveta, pýtam sa vás: ak ste fyzikovia, máte niekoho takého v rodine alebo medzi známymi a pozná zákonitosti kvantovej fyziky, nenechali by ste si vysvetliť, ako to s tými čiastočkami a vlnami vlastne je? A nenapísali to do komentárov?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
mna v tom trocha zorientovalo toto video 🙂 sice v anglictine, ale podane podla mna velmi jednoducho
Páči sa miPáči sa mi
Díky, video poznám a je vynikajúce, ale nerieši moju dilemu… 😕 To je jak s tou kurou a vajcom. Čo bolo prvé? Vlna alebo čiastočka alebo niečo celkom iné?
Páči sa miPáči sa mi
Ja niesom fyzik, ale podla mna bola najprv ciastocka ktora nerobila nic a az ked sa rozhodla vlnit tak sa zacali diat veci… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
potom je este zaujimava seria dokumentov What the bleep do we know? ktora sa tymito vecami zaobera z hladiska fyziky. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ja sa asi k tomu dokazem ciastocne vyjadrit z pohladu kvantovomechanickeho modelu atomu
ked sa zostavoval model atomu, postupne sa vyvijali rozne predstavy o nom. vedci narazili na problem, ked slo o elektron
spraval sa ako castica a zaroven ako ziarenie. castica z toho dovodu, ze ma svoju hmotnost a da sa odizolovat z atomu, ma svoj naboj a urcitu drahu, v ktorej obieha okolo jadra. na druhej strane, spraval sa ako ziarenie, pretoze nech uz sa snazili spravit cokolvek, nedala sa vypocitat jeho presna poloha v elektrone (a ak ma nejaku obeznu drahu, tak presna poloha sa musi dat urcit). takisto, za pomoci fotonov (ktore su tiez povazovane za castice a zaroven ziarenie – foton je vlastne urcita davka slnecneho ziarenia a mne to pripomina take tie ziarive ciastocky prany, ktore pri istom cviku dokazete vysledovat vo vzduchu) dokazu elektrony docasne zvysit svoju energiu, “preskocit” na vyssie polozenu drahu v atome a potom sa napriklad vratit spat na svoju povodnu hladinu a tento navrat je spojeny s vyziarenim urcitej davky energie.
z mojho uhla pohladu – prvotna je energia ako vlna, ktora sa da interpretovat ako castica. vsetko ma zaklad vlny, rovnako ako vsetko ma zaklad castice
fyzici predpokladaju, ze pri Velkom tresku, ktorym vznikol nas vesmir, sa najprv uvolnila obrovska energia, ktora sa neskor formovala do ciastociek. prestala byt uplne spojita a namiesto toho sa “rozdelila” do kvant, cize oddelenych usekov povodneho jedineho velmi hmotneho (v zmysle husteho) bodu
takze ano, fyzicke ciastocky su v podstate docasne (v ciernych dierach, kde je extremna hustota stlaceneho materialu a neunika odtial ani svetlo, sa podla mojho nazoru asi znovu tie ciastocky vracaju do formy vlnenia… ci? hm…)
a este jednu mudrost pridam 🙂 Einstein to zhrnul do svojej znamej rovnice E = mc2. hovori to o vzajomnej zamenitelnosti energie a hmoty, pricom klucova je rychlost daneho objektu. cim rychlejsie sa nejaky hmotny objekt pohybuje, tym viac energie ma
a teraz mi napadlo, ako som v jednom channeli vydebatovala to, ze my ludia (vo fyzickom tele) sme spomalene energie. co by mi v tomto davalo zmysel, pretoze pri Velkom tresku pociatocna rychlost energie, ktora sa uvolnila, musela byt velmi rychla; cim dalej ale energia putovala, tym viac sa spomalovala a tak sa sformovali prve hmotne castice
tak asi tak 🙂
Páči sa miPáči sa mi
s velkym treskom mam stale jeden problem, bol to zaciatok alebo nasledok ?… mne to vychadza na nasledok a tym padom muselo byt nieco pred nim. 🙂 my ludia sme obcas poriadne spomalene energie… 🙂 fakt je ten, ze vsetko je vibracia, hovori o tom aj teoria strun ktorej teda nerozumiem lebo kazdy ju inak interpetuje…. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj, tu je to celkom zrozumitelne pisane – ze si mozes vybrat ako pozorovatel 🙂 :http://web.natur.cuni.cz/~repko/vesmir/index.htm#kap1.4b
Vlna alebo častica?
Zvláštnou charakteristikou elektrónov, ako aj ďalších atomických entít je, že za istých experimentálnych podmienok sa správajú ako častice a za iných ako vlny. V roku 1906 Joseph John Thomson (1856‒1940) dostal Nobelovu cenu za experimentálny dôkaz, že elektrón je elementárnou časticou a paradoxne o tridsať rokov neskôr dostal jeho syn Nobelovu cenu za experimentálny dôkaz, že elektrón je vlnou.
Nebol by to problém, keby išlo len o akési dvojaké videnie celku. Pri pohľade z rôznych uhlov sa mnohé veci zdajú byť rôzne a rozličné pohľady sa navzájom dopĺňajú. V tomto prípade si však mnohé charakteristiky protirečia. Napríklad vlna je kontinuálna a môže sa pohybovať vo veľkom priestore. Častica je ohraničená, lokalizovaná a viazaná k malému miestu. Vlna sa dá deliť mnohými spôsobmi tak, že niektorá jej časť ide jedným smerom a iná druhým smerom. Pohyb častice je obmedzený do jedného smeru. Dve vlny môžu cez seba preniknúť, prípadne zlúčiť sa bez zmeny. Dve častice do seba narazia.
Mnohí fyzici si s týmito paradoxmi poradia tak, že elektrón (alebo nejakú inú kvantovú entitu) nechápu ako časticu, ani ako vlnu, ale ako niečo iné, čo samo osebe nepoznáme a čo preukazuje vlastnosti závislé od podmienok. Toto je Bohrov princíp komplementarity. Jeho dôsledkom je, že o skutočnom kvantovom svete nevieme nič. Dôležité je uvedomiť si, že napriek uvedenému paradoxu vo fyzike, v matematike neexistujú nijaké protirečenia a fyzici sa zhodli na jednotnom matematickom formalizovaní kvantovej mechaniky. To, čo na začiatku chýbalo, bol zjednocujúci mentálny obraz na úrovni atómov, ktorý by vysvetlil, prečo sú matematické rovnice správne.
Výsledkom straty zjednocujúceho obrazu základnej častice je vnesenie subjektívnosti do fyziky. Na kvantovej úrovni si môže bádateľ vybrať, či chce, aby atómy reagovali ako vlny alebo častice. Nemožno teda povedať, či objekty pozorovania majú vlastnosti vlny alebo vlastnosti častice nezávisle od pozorovateľa. Takto sa rozpadá klasický pojem objektivity, keď sa oddeľoval objekt od pozorovateľa.
Niektorí idú ešte ďalej, keď hovoria, že akt pozorovania je zároveň aktom tvorenia. Pozorovateľ vytvára to, čo pozoruje. Fritjof Capra hovorí: „Elektrón nemá objektívne vlastnosti nezávislé od mojej mysle.“21 Capra ide vo svojej interpretácií kvantovej mechaniky až tak ďaleko, že ju prepája s mystickým svetom východných náboženstiev, v ktorom je materiálny svet výtvorom vedomia.
____________________
____________________
Páči sa miPáči sa mi
No, aj ja som si medzičasom urobila “domácu úlohu”, vyhrabala som si stránku Mila Wolffa (http://www.quantummatter.com/) a tam sa doslovne píše:
Fakt je, že Schoedingerom a jeho mačkami som sa doposiaľ odmietala zaoberať, ale ako to vyzerá, vesmír je vytvorený vlnami v prázdnom priestore (hergot, a odkiaľ sa tam vzal ten “priestor” a keď je prázdny, aký tvar má, že nie je obsiahnutý v nejakom kontajneri – alebo kde sú inak jeho hranice?! 👿 ) a všetka hmota a jej “polia” sú len vonkajší prejav vlny – jeden z možných, ako to chápem.
Celkovo mi to zapadá aj do môjho vnímania vzniku života podľa toltékov – tam, kde sa dve alebo viac “vlákien”/”vĺn” prekríži, sa “zapne” potenciál a vyprodukuje niečo (napr. život, hmotu, čokoládovú tortu a podobne). Ak to prestanem nazývať vlnou a nazvem to potenciálom, viem s tým žiť, pretože “vlna” je potom len jeden z prejavov potenciálu. Ale… ten priestor… to neviem prehltnúť! Ako vyzerá ne-priestor?
Tak neviem… Matematické modely sú OK, ale vždy je to len istá účelovo zovšeobecnená reprezentácia časti celku. Hovorí moja blondínkovská hlava. A vracia sa k teórii “potenciálu”. 😕
Páči sa miPáči sa mi
Sme subjektívni už len tým, že pozeráme na častice z hmotného sveta. Podľa mňa je to tak, že ako aj svetlo má časticovo-vlnovú povahu, tak aj všetky iné častice majú túto povahu. Akurát u fotónov a elektrónov to je asi najevidentnejšie. Oni sa stále hádajú že či je to to, alebo ono. Z toho si nič nerob. Ja som si to vyložil tak, že hmota je skorej vlna ako častica. Teda častica je iba dosledok vlny (vibrácie) v nejakom kontinuu. Inak povedané vibrácie sú všade,ale častice iba tu u nás 🙂
Je to prejav vibrácie v priestore.
Tenshi predtým príspevok písal, že s časticami sa nedá veľa robiť, ale vlny sa dajú skladať hociakámi spôsobmi. Ale ak sa na to pozeráš z hľadiska originality každej jednej frekvencie, tak nikdy nemôžeš zameniť jednu za druhú, alebo ich zlúčiť. Lebo vibrácia je prejavom prítomnosti energie v ďaľších dimenziách a keď zmeníš vibráciu, zmeníš aj to, čo ju predstavuje. Ak to prevediem do hmotného sveta, tak ak by som zmenil kmitanie základných častíc elektrónu, elektrón by sa stal inou časticou ( podľa teórie superstrún). V nehmotnom svete vládnu iba frekvencie žiadna hmota, no nie? Ale celkovo je kvantová teória veľmi záludná a nepoznaná aj keď má už pekných pár rôčkov. Platí tu tzv. Heisenbergov princíp neurčitosti, taká poistka vesmíru aby nebol predpovedateľný. Vesmír je skutočne brilantne vymyslený niet pochýb 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Zdravím,
otázka vlny a častice ako jedného celku ma už dlho zaujímala. Z môjho pohľadu na vec to vidím takto.
Častica je vlna, ale vnímame len jej časť, záleží potom od povahy danej vlny. Daná vlna existuje ako potenciál všetkých možností v n-rozmernom časopriestore (čas+výška,šírka,dĺžka a ďalšie, ktoré nie som schopný vnímať. Dúfam, že len zatiaľ) a kmitá o určitej frekvencii (čo konkrétne je frekvencia viete určite lepšie ako ja) a pretína naše vnímanie časopriestoru čo môže byť žiadna, jedna alebo aj viac častíc (resp. 1 a tá istá častica, ktorá je ale na viacerých miestach (alebo viaceré miesta v častici??) )
Na zjednodušenie mojich rečí som urobil obrázok.
http://imageshack.us/f/194/vlny.png/
V rámci zjednodušenia a určitej predstavy je na obrázku ľudské vnímanie časopriestoru obmedzené len na dva rozmery teda rovinu (ten čierny štvoruholník) a tretí (výška) je rozmer mimo nášho vnímania. Vyzerá to jednoducho ale keď začneme pridávať ďalšie rozmery tak sa objaví celá komplexnosť. Na obrázku sú tri druhy vlnenia, z ktorých v jednom prípade vlna pretína naše vnímanie reality v jednom bode, v druhom vo viacerých bodoch a v treťom nepretína vôbec. Tieto pretnutia sú podľa mňa to čo vnímame ako častice a krásne vidieť ako sa teda môže častica zároveň správať ako vlna, keď zapojíme ďalšie rozmery. Samozrejme je to určite neuveriteľne oklieštená verzia skutočnosti ale možno môže niekomu dopomôcť doplniť chýbajúce časti. Možno som sa vyjadroval blbo alebo ma ťažko pochopiť no ak som len trochu pomohol budem rád.
Páči sa miPáči sa mi
Zdravím 🙂
ja sa do fyziky veľmi nevyznám, no tiež ma táto téma zaujala…začala som čítať knihu Ruce svetla, na ktorú tu nechala link Martina.. tam sa v jednej kapitole píše dosť aj o fyzike a pod názvom – Nad dualizmom Hologram, sa píše:
Fyzikové zjistili, že částice mohou ve stejném čase být i vlněním, jelikož se nejedná o skutečné fyzikální vlny, jako zvuk nebo vlny na vodě, ale spíše o pravděpodobnost vlnění, která nepředstavuje pravděpodobnost věcí, ale spíše pravděpodobnost vzájemného spojení. Je to myšlenkový pojem, který slouží k pochopení problému, ale věda v podstatě konstatuje, že věc jako taková neexistuje. To, co jsme si zvykli nazývat „věcmi“, jsou ve skutečnosti „události“ nebo cesty – dráhy, které by se událostmi mohly stát. Náš starý svět pevných objektů a přesně určených zákonů přírody se přetváří na svět vzájemných spojení, podobných vlnovým modelům. Pojmy jako „elementární částice“, „hmotná substance“ nebo „izolovaný předmět“ ztrácejí význam. Celý vesmír se jeví jako dynamická síť neoddělitelných energetických struktur. Je to celek, ve kterém je vždy podstatným způsobem zahrnut pozorovatel. Z pojetí vesmíru jako energetické sítě vyplývá, že v něm nemohou existovat žádné části, takže ani my nemůžeme být oddělenou částí celku – my jsme Celek.
to je asi trochu iný pohľad na vec, no dúfam že to nieje príliš odveci 😀
všetko je so všetkým spojené a nejako to spolu súvisí, už len prísť na to že ako 🙂 ..aj medzi časticami by mohlo existovať jemné spojenie vzdialených častíc tak, aby systém bol celistvý a formativne pole by sa nedalo prisúdit jednotlivým časticiam, ale len celku.
no nejdem radšej do toho viac vŕtať aby som sa v tom ešte viac nezamotala 🙂
Páči sa miPáči sa mi