Nič netrvá večne

Jedna z vlastností ľudského vnímania je, že sa zahlbuje do situácií. Ponorí sa do nich a stráca perspektívu. Ak je situácia dobrá, je to príjemné: bahníme si v nej, vaľkáme sa v dobrom pocite a dobíjame si baterky. V tomto stave sme schopní úžasných vecí ako odpustenie starých krívd, akceptovanie nejakého príkoria bez toho, aby na nás zanechalo jazvu, či neutralizovanie starých tráum. Prebytok pozitivity, ktorý vnorením sa do situácie získavame, dokáže napraviť diery v našej energetickej obálke. Čítať ďalej

Reklamy

Ruža a ľudské oko

Včera bolo MDŽ a ja som celkom nečakane dostala ružičku. Nádhernú, veľkú, bohatú, so stopkou rovnou ako vojak. Doniesla som si ju domov, dala som ju do vodičky a ovoňala som ju.

Ruža nevoňala.

Tak odvčera chodím po dome a špekulujem, že aký nápad to je, dávať ruže, čo nevoňajú… Nie som alergik, takže neviem, či taká ruža nie je určená pre alergikov, ale myšlienky sa mi rozbehli, až dnes ráno som si čosi uvedomila… Čítať ďalej

Prvý a druhý kruh sily

V kapitole Tajomstvá svietivých bytostí sa nachádza pekná pasáž o našom vnímaní. Nadväzuje na úryvok, ktorý som už kedysi spracovala. Pre Castanedu mohla byť nová, pre “ostrieľaného ezoterika” našej doby sú to “povinné cviky”, ale napriek tomu pekne napísané… Takže sem s nimi:

“Sme svietivé bytosti. Sme vnímajúci. Sme vedomie; nie sme objekty; nemáme pevnú podobu. Sme bezhraniční. Svet objektov a pevnosti len spríjemňuje náš pobyt na Zemi. Je to len opis, vytvorený na to, aby nám pomohol. My, alebo lepšie náš ROZUM, zabúdame, že ten opis je len opis, a takto uväzňujeme kompletných seba v začarovanom kruhu, z ktorého sa za života len zriedkakedy vymaníme.”

“Sme vnímajúci,” pokračoval. “Svet, ktorý vnímame, je však len ilúzia. Bol vytvorený opisom, ktorým sme boli kŕmení od okamihu nášho narodenia.

My, svietivé bytosti, sa rodíme s dvoma kruhmi sily, ale len jeden z nich používame na vytváranie sveta. Ten kruh, na ktorý sa napojíme veľmi skoro po narodení, je ROZUM, a jeho spoločníkom a sprievodcom je HOVORENIE (v starom texte: “rozprávanie”). Tieto dva medzi sebou zostavujú a udržiavajú svet.

Takže v podstate ten svet, ktorý náš ROZUM chce udržiavať, je svet vytvorený opisom a jeho dogmatickými, neporušiteľnými pravidlami, ktoré sa ROZUM naučí akceptovať a brániť.

Tajomstvo svietivých bytostí je, že majú ešte jeden, nevyužívaný  kruh sily, VôĽU. Tajný ťah bosoráka je ten istý, čo používajú aj bežní ľudia. Obaja majú opis; obyčajný človek ho udržiava ROZUMOM, bosorák svoj opis udržiava VôĽOU. Oba opisy majú svoje pravidlá a tieto pravidlá sú vnímateľné, ale výhodou bosoráka je, že VôĽA je obsiahlejšia ako ROZUM.”

Čítať ďalej

A zasa skauti: temný les, Zia a energetické svety

Predvčerom (vzhľadom na deň, kedy to píšem) som vošla do temného lesa 🙂 . Neurobila som to svojvoľne; vyliezla som na čistinku a zavolala som si Otca. Vysvetlila som mu, v akej dileme som – Gabrielovi som sľúbila, že tam nepôjdem, ale potom som si uvedomila, že som sa na les nepozerala z mojej bubliny a tak som videla fyzický, ale nie energetický obraz. Mala som chuť tam čo len strčiť hlavu a pozrieť sa z bubliny, ako tá energia vyzerá. Lenže Gabrielovi som sľúbila, že nepôjdem. Čítať ďalej

Druhá pozornosť

Priznávam, ja si “fakty” veľmi nepamätám a viac ma zaujímajú súvislosti. Preto si z Castanedových kníh pamätám len tie príbehy, ktoré boli pre mňa relevantné v čase čítania – ako sa veci vyvíjali, čo kto urobil a k čomu to viedlo a čo sa dalo urobiť inak. Toto je štýl, akým sa učím.

Teraz, ako som sa pustila čítať znova The Art od Dreaming, tak je na začiatku hodne “teórie”. Samozrejme, že som ju už dávno zabudla. Samozrejme, že ju mienim čoskoro zabudnúť znova… ak sa ma netýka. Čítať ďalej

“Aká si?”

Zavolala som si Castanedu. Už pred spaním som si čítala jeho knihu a v riadkoch, ktoré som prečítala už x-krát, som znova pre seba nachádzala niečo nové. Napríklad som sa zastavila na tomto a hodne som si to musela premieľať v hlavinke:

Ak oddelíš sociálnu časť vnímania, budeš vnímať podstatu všetkého. Všetko, čo vnímame, je energia, ale pretože nedokážeme Čítať ďalej

Nedôsledné myslenie

Tu je čosi, s čím bojujem, že si ani nepamätám, ako dlho… Vyvrcholilo to pred pár dňami, kedy sa jedna kočka dostala do tejto situácie, pomenovala to a urobila z toho tému:

“Väčšina z nás nemyslí dôsledne, ale len útržkovito; to, čo myslíme na jednej rovine, protirečí tomu, čo myslíme na inej rovine. Na istej rovine niečo cítime, na inej to popierame, takže aj naše každodenné správanie je rovnako protirečivé, roztrieštené a je zdrojom konfliktov, utrpenia a zmätku.” — Jiddu Krishnamurti Čítať ďalej

Čo nám je súdené, to si udržíme

Sprievodný citát som našla na fejsbúku a pôvodne som začala komentovať tam, ale toto je vec, ktorá si zaslúži viac pozornosti ako len pár okamihov na fejsbúku…

Tak po prvé: je to zasa jedna z tých “právd”, ktoré každý omieľa a málokto si uvedomuje ich absurdnosť. A mňa to zakaždým dohreje – hlavne preto, že sa tým až pričasto riadim sama 😕 … Zlozvyk, ktorý ešte nemám celkom ošetrený.

Ako zistíte, či vám niečo bolo súdené? Tak, že vám to zostane? A ak nezostane, tak to “nebolo pre vás”? Čítať ďalej

Naše dnešné problémy sú produktom zážitkov z detstva

Už sme hovorili o tom, že dieťa si praje byť milované exkluzívne a bez obmedzení. Inými slovami, túžba dieťaťa po takejto láske je nerealistická. A pretože deti len zriedkavo dostávajú “zrelú” lásku a teplo, túžia po nej po celý zvyšok života. Ako dospeláci pôjdu životom a podvedome sa budú dožadovať toho, čo im chýbalo v detstve. Tým sa sami stávajú neschopnými zrelej lásky.

Liekom na to nie je priať si, aby boli veci inak; až keď sa stanete vnímavými voči tejto svojej skresľujúcej túžbe a svoje doterajšie podvedomé priania a predstavy zladíte s možnosťami reality, až vtedy “vyzrejete” a budete schopní užívať si to, čo dostať dokážete, miesto toho, aby ste nástojili na napĺňaní nereálnych predstáv. Čítať ďalej

Za všetkým stojí nedospelá detská láska…

Pierrakosovej prednášky sa čiastočne prekrývajú a istý exkurz do tejto oblasti sme tu už mali, lenže toto bude asi oveľa dokonalejšia “pitvačka” 😛 … Tentokrát ideme na skreslené vnímanie v prvých rokoch života a čo to na nás napácha. Aspoň pre mňa to bola kapitola, kde som musela hodne spracovávať.

Každý človek má do istej miery nelogické prejavy, myšlienky, pocity, ktoré zdanlivo nemajú príčinu. Vedome môžeme pôsobiť logicky a vyrovnane, ale potom nastane nejaká situácia a správame sa ako osol ušatý. Vtedy sa v nás ozýva naše podvedomie. Čítať ďalej