Pokazený mozog

Úloha úspešne zlyhala.

Pri upratovaní článkov v projekte Rok pre seba som narazila na niektoré, ktoré boli “mimo poradia”, a teraz ich nemám kam začleniť. Tento článok k nim tiež patrí. Je z januára 2018.

Práve pozerám 8-dielny seriál Broken Brain, kde lekár, riaditeľ Clevelandskej nemocnice, hovorí približne nasledovné: Čítať ďalej

Reklamy

Fascinácia pohromami, sprisahaniami a “koncami sveta”

V predstave hroziacej kataklyzmy typu “koniec sveta” je pre nás istá desivá príťažlivosť.

Niektorým ľuďom viera v blížiacu sa/hroziacu katastrofu umožňuje cítiť sa ako súčasť niečoho väčšieho než len obyčajný život. Väčšina z nás v sebe nosí neuhasiteľnú túžbu po tajuplnosti a úžasnosti. Túžime po transcendentálnom alebo nečakanom zážitku, kde sa staneme súčasťou velebnosti, nádhery a sily vesmíru. Čítať ďalej

Ako vyzerá energetická obálka?

Pretože patrím k tým, ktorí nevidia, vždy som sa spoliehala na Castanedov popis našej energetickej obálky. V neskorších knihách sa o nej vyjadruje ako o “vajíčku”, ktoré “hopká” nad povrchom. Tak som si ju vždy predstavovala ako hladký svetelný ochranný obal okolo celého nášho tela, ktorý hopká nad povrchom.

Teraz som sa dostala k skorším knihám Castanedu a tam je opis podrobnejší – a trochu odlišný:

“Ľudia vyzerajú inak, keď vidíš. Malý dym ti pomôže vidieť ľudí ako svetelné vlákna.” Čítať ďalej

Presun do iných svetov a čierny svet

Keď som dokončovala knižku The Fire from Within, dostavila sa nádherná súhra náhod. Bola som okolo strany 290 a súčasne som sa vybrala na nový výlet do “temného lesa“, ako som si to nazvala. A ráno po výlete som znova čítala. Pasáž, kde don Juan rozpráva o “čiernom svete” (black world).

Celá kniha je venovaná záveru Carlosovho učenia u dona Juana tesne pred tým, ako don Juan a jeho skupina zhoreli “ohňom znútra” (fire from within). Táto metafora znamená, že vysvietili všetky emanácie, ktoré v svojej svetelnej obálke mali, odrazu – a tým osamostatnili svoje vnímanie od svojho tela. Niekde inde v knihe to opisuje tak, že hoci potom už sú nefyzickí, ešte stále si do určitej miery zachovávajú pocit “ja”. Čítať ďalej

Robíme to celé zle?

Už som asi v polovici ďalšej knihy od Castanedu. Tentokrát mi energia vybrala The Fire from Within, Oheň znútra. Ráno som sa dostala k pasáži o tom, ako narábame s naším vnímaním, a ako som to čítala, prepadol ma podivný pocit: nerobíme to my v ezoterike celé zle?

Carlos tam popisuje, akým spôsobom sa deje naše vnímanie. Že “tam vonku” existuje čosi ako “Orol” (ktorému ja hovorím Otec) a tento Orol vydáva zo seba “emanácie” (čomu ja hovorím energie a mám tým na mysli “operačný systém” a.k.a. anjelov). Z týchto emanácií sa vytvárajú zakapsľovaním individuálne vedomia Čítať ďalej

Nič netrvá večne

Jedna z vlastností ľudského vnímania je, že sa zahlbuje do situácií. Ponorí sa do nich a stráca perspektívu. Ak je situácia dobrá, je to príjemné: bahníme si v nej, vaľkáme sa v dobrom pocite a dobíjame si baterky. V tomto stave sme schopní úžasných vecí ako odpustenie starých krívd, akceptovanie nejakého príkoria bez toho, aby na nás zanechalo jazvu, či neutralizovanie starých tráum. Prebytok pozitivity, ktorý vnorením sa do situácie získavame, dokáže napraviť diery v našej energetickej obálke. Čítať ďalej

Ruža a ľudské oko

Včera bolo MDŽ a ja som celkom nečakane dostala ružičku. Nádhernú, veľkú, bohatú, so stopkou rovnou ako vojak. Doniesla som si ju domov, dala som ju do vodičky a ovoňala som ju.

Ruža nevoňala.

Tak odvčera chodím po dome a špekulujem, že aký nápad to je, dávať ruže, čo nevoňajú… Nie som alergik, takže neviem, či taká ruža nie je určená pre alergikov, ale myšlienky sa mi rozbehli, až dnes ráno som si čosi uvedomila… Čítať ďalej

Prvý a druhý kruh sily

V kapitole Tajomstvá svietivých bytostí sa nachádza pekná pasáž o našom vnímaní. Nadväzuje na úryvok, ktorý som už kedysi spracovala. Pre Castanedu mohla byť nová, pre “ostrieľaného ezoterika” našej doby sú to “povinné cviky”, ale napriek tomu pekne napísané… Takže sem s nimi:

“Sme svietivé bytosti. Sme vnímajúci. Sme vedomie; nie sme objekty; nemáme pevnú podobu. Sme bezhraniční. Svet objektov a pevnosti len spríjemňuje náš pobyt na Zemi. Je to len opis, vytvorený na to, aby nám pomohol. My, alebo lepšie náš ROZUM, zabúdame, že ten opis je len opis, a takto uväzňujeme kompletných seba v začarovanom kruhu, z ktorého sa za života len zriedkakedy vymaníme.”

“Sme vnímajúci,” pokračoval. “Svet, ktorý vnímame, je však len ilúzia. Bol vytvorený opisom, ktorým sme boli kŕmení od okamihu nášho narodenia.

My, svietivé bytosti, sa rodíme s dvoma kruhmi sily, ale len jeden z nich používame na vytváranie sveta. Ten kruh, na ktorý sa napojíme veľmi skoro po narodení, je ROZUM, a jeho spoločníkom a sprievodcom je HOVORENIE (v starom texte: “rozprávanie”). Tieto dva medzi sebou zostavujú a udržiavajú svet.

Takže v podstate ten svet, ktorý náš ROZUM chce udržiavať, je svet vytvorený opisom a jeho dogmatickými, neporušiteľnými pravidlami, ktoré sa ROZUM naučí akceptovať a brániť.

Tajomstvo svietivých bytostí je, že majú ešte jeden, nevyužívaný  kruh sily, VôĽU. Tajný ťah bosoráka je ten istý, čo používajú aj bežní ľudia. Obaja majú opis; obyčajný človek ho udržiava ROZUMOM, bosorák svoj opis udržiava VôĽOU. Oba opisy majú svoje pravidlá a tieto pravidlá sú vnímateľné, ale výhodou bosoráka je, že VôĽA je obsiahlejšia ako ROZUM.”

Čítať ďalej

A zasa skauti: temný les, Zia a energetické svety

Predvčerom (vzhľadom na deň, kedy to píšem) som vošla do temného lesa 🙂 . Neurobila som to svojvoľne; vyliezla som na čistinku a zavolala som si Otca. Vysvetlila som mu, v akej dileme som – Gabrielovi som sľúbila, že tam nepôjdem, ale potom som si uvedomila, že som sa na les nepozerala z mojej bubliny a tak som videla fyzický, ale nie energetický obraz. Mala som chuť tam čo len strčiť hlavu a pozrieť sa z bubliny, ako tá energia vyzerá. Lenže Gabrielovi som sľúbila, že nepôjdem. Čítať ďalej