Pokračujem v rozprávaní o našom energetickom tele a jeho zvláštnostiach. Dnes sa dotkneme jednej časti Castanedovho učenia, ktorá vzťahovo orientovaných ľudí tak trochu odstrašuje – otázky bosoráka a či môže mať deti a sex alebo nie.

Keď si poškriabeme pokožku, fyzické telo okamžite zareaguje a spustí procesy, ktoré majú ranu zaceliť a vyhojiť. Ak ho necháme robiť, čo má, za chvíľu ani nevieme, že sme boli poranení. Ak však ranu budeme znova a znova babrať, zapáli sa, nevyhojí sa a po čase začne predstavovať vážne riziko pre celý zvyšok tela – napríklad riziko otravy krvi.

Toto sa deje na fyzickej úrovni. Na energetickej úrovni prebieha ten istý proces. Sme vystavení energetickým výmenám a ak nás niektorá z nich poškodí, energetické telo začne okamžite ranu vyhojovať. Ale pretože prevažná väčšina našej energie sa sústreďuje na udržanie a ochranu nášho ega, nedostáva sa nášmu energetickému telu dostatok zdrojov na to, aby vyhojovalo. Tým sa škody na našom energetickom poli prehlbujú a stávajú sa trvalými. Pre vidiacich vyzerajú ako čierne alebo tmavé škvrny na našej obálke.

Môže mať bojovník deti? A sex?

Táto otázka vyzerá smiešne, ale je pomerne častá. Môže za to Castaneda a jeho knihy The Second Ring of Power a The Eagle’s Gift, kde popisuje, aké diery v obálke sa vytvárajú tým, že bojovník dal život dieťaťu (a aj proces, akým k tomu dochádza). Neskôr v svojom vývine hlavne jeho bosorky (Abelarová a Donnerová) hlásali dosť tvrdo abstinenciu, až priam celibát. Napr. Abelarová v svojej knihe The Sorcerer’s Crossing píše, že žena zakaždým, keď má pohlavný styk,  je odsúdená 7 rokov dávať svoju energiu mužovi, s ktorým mala sex, pretože muž v jej lone zanechá energetické kotvy, cez ktoré ťahá energiu z jej tela. Sánchez sa zamýšľa, nakoľko sa pod tento názor podpísala kresťanská moralita (nie morálka 🙂 ) Ameriky a ja sa pridávam. Mohla to byť aj reakcia na postupne sa uvoľňujúce mravy v americkej spoločnosti, kde sex dostával pomaly status “hobby”. Poďme sa na to pozrieť očami nie Castanedovcov, ale dona Juana a Victora Sáncheza.

Sánchez v tomto bode sa sám dosť kriticky vyjadruje na Castanedove texty a pritom cíti tlak neubrať Castanedovmu učeniu na vážnosti. Jeho zdôvodňovanie je úplne príšerné 😛 , pretože nakoniec aj tak jeho závery sa kryjú s Castanedom, ale “zlé svedomie” 🙂 ho donútilo napísať tri odseky na tému “nezrádzam Castanedu”. Nebudem to tu celé prekladať, poďme len na fakty:

Castaneda hovorí, že splodenie dieťaťa vytvára v našej energetickej obálke “dieru”, čierny fľak. To hovoria aj Sánchezovi Wirrarika. Proste keď človek splodí dieťa, časť jeho energie sa presunie do dieťaťa.

A teraz nastáva okamih, kedy by malo nastúpiť energetické telo a túto dieru “zaplátať”. U domorodých kmeňov sa to aj bežne deje, pretože domorodé kmene ešte žijú v súzvuku so svojím energetickým telom. Napríklad som niekde čítala (myslím, že to bolo u Johna Perkinsa), že domorodé ženy sa často stávajú šamankami v čase, keď sa ich deti už osamostatnia a ony môžu svoju energiu venovať niečomu inému.

Západný človek reaguje inak. Tak jednak, už dávno zabudol, že má nejaké energetické telo, ktoré by čokoľvek mohlo opraviť, a celá jeho energia je v hlave, takže vlastne svoje energetické telo odrezal od zdroja energie a ono bez energie neurobí nič – veď je energetické, nie? 🙂 No a tá druhá vec je, že západní ľudia nemajú mentalitu “vypiplať a nechať ísť”, ale hlavne v Európe visia na svojich deťoch až do neskorého veku a identifikujú sa s identitou svojho dieťaťa, čím udržiavajú energetické prepojenie funkčné a odčerpáva im to ich vlastnú energiu.

No a tu nastupuje aj moja vlastná skúsenosť posledného roka: ak sa dostatočne skoro nepretne energetický kanál, ktorý spája matku s dieťaťom, tak postupom rokov, ako matka slabne, začína odčerpávať energiu svojho dieťaťa. V poslednom roku som začala padať zo schodov – dva-trikrát do mesiaca. Bola to novinka, vyšetrenia neukázali žiadny zdravotný alebo neurologický dôvod, ale pády pokračovali. Až minule som konečne spozorovala opakovaný vzorec správania: moja mama má záchvat “slabosti” (fyzickej alebo mentálnej), ja nabehnem a ošetrím situáciu a potom, ako vychádzam hore schodmi, vypovedia mi nohy a padnem. Moje pády nasledujú vždy po silnej energetickej výmene… ergo moja energia dotuje maminu energiu. Je to tým, že sme sa ani jedna neodrezali od tohto vzťahu a tak energetické prepojenie zostalo.

Našťastie, už mám toho odstalkovaného a odcvičeného toľko, že dokážem ťahať dve telá súčasne. Mohla by som sa odrezať, ale kým si na schodoch nezlámem krk, neurobím to – je to moje  posledné samonastolené obmedzenie tohto života. 🙂

Späť k našej téme. Ani don Juan nezatracuje sex a sám mal deti a napriek tomu bol bosorákom, takže nevidím problém, prečo by bosoráci nemohli mať sex a deti. Jediné, čo potrebujú, je uvedomiť si, čo to robí s ich energiou – a urobiť nápravné opatrenia. Sú dvojaké: v príhodnom okamihu, keď už je dieťa dosť samostatné, tak sa odstrihnúť od jeho energie (ako to popisuje Second Ring of Power) a zaceliť tak svoju vlastnú “dieru”, druhé spočíva v odstalkovaní vzťahov s dieťaťom a umožnení, aby energetické telo spustilo proces vyhojenia. Oboje je potrebné. Ak to z nejakého dôvodu nemôžete urobiť oboje, tak potom vám nezostáva nič iné, len ísť mojou cestou – odstalkovať a cvičiť ako besní, aby sme svoju energiu udržali tak vysoko, že nás v neskoršom veku toto prepojenie nezlikviduje.

To isté sa týka sexu. Pokiaľ na ňom nie sme závislí, naše energetické telo vie, čo v takom prípade urobiť a ako sa “brániť”. Takže jediné, čo potrebujeme, je odovzdať mu kontrolu, nech vyhojuje samo. Túto kontrolu odovzdávame cez rekapituláciu/stalkovanie zážitku s danou osobou. Ale pozor – má to nepríjemný vedľajší účinok (Angličania tomu hovoria kolaterálna škoda, collateral damage 😀 ): tým, že z tej situácie vyberáte emócie, síce cítite, ale sa neviažete – a tak partnerovi môžete prichodiť “studení”. 🙂 Kolaterálna škoda. 🙂 Niektorí si zvyknú, iní zdupkajú. 🙂 Kolaterálna škoda. 🙂 Sánchez:

Diera, ktorá vzniká tým, že máme dieťa, nie je myslená “naveky”. Prirodzený proces vyzerá tak, že ju máme v našom svetelnom tele po určitý čas, kým sa postupne neuzavrie vďaka samohojivému procesu energetického tela.

Problém je len, že následkom zlých energetických zvyklostí (ako tráviť celý náš čas ochraňovaním nášho ega a nie naším energetickým rastom) blokujeme proces prirodzeného samohojenia – a preto väčšina ľudí, keď má deti, stráca svoju žiarivosť.