Na to, že ideme písať o tom, čo z nás robí úplného jedinca (totality of oneself, výraz, s ktorým som až dodnes mala problém), tento článok bude ohromujúco neúplný… 🙂 Zatiaľ som sa neprepracovala k podrobnému opisu všetkých ôsmich bodov, ale kniha ešte nekončí. 🙂
Je to trochu dlhší preklad a nadväzuje na rozhovor o poznaní, ktorý mali Castaneda a don Juan a ktorý je v tomto článku.
Don Juan nakreslil na zem diagram, ktorý mal osem bodov, navzájom pospájaných čiarami. Mal dva stredy: jeden nazval “rozum” a druhý nazval “vôľa”. “Rozum” bol priamo spojený s bodom zvaným “rozprávanie”. Cez “rozprávanie” bol nepriamo spojený s ostatnými tromi bodmi: “cítením”, “snívaním” a “videním”.
Druhý stred, “vôľa”, bol priamo spojený s “cítením”, “snívaním” a “videním”, ale len nepriamo spojený s “rozumom” a “rozprávaním”.
Don Juan povedal, že vonkajšia forma diagramu nehrá úlohu. Tie bodky predstavujú ľudskú bytosť a možno ich nakresliť hocijako.
“Predstavujú ľudské telo?”
“Nevolaj to telom,” povedal. “Je to osem bodov na vláknach žiarivej bytosti. Bosorák hovorí, že môžeš odčítať z diagramu, že ľudská bytosť je predovšetkým vôľa, pretože vôľa je spojená priamo s tromi bodmi: cítením, snívaním a videním. Až potom je ľudská bytosť rozum. Toto centrum je nepomerne menšie ako vôľa; je spojené len s rozprávaním.”
“Čo sú tie ďalšie dva body, don Juan?”
Pozrel na mňa a usmial sa.
“Si oveľa silnejší, než keď sme o diagrame hovorili prvýkrát, ale ešte nie si dosť silný na to, aby si spoznal všetkých osem bodov.” …
“Má každý týchto osem bodov, alebo ich majú len bosoráci?”
“Možno povedať, že každý z nás má osem bodov. Dva z nich, rozum a rozprávanie, poznáme všetci. Cítenie je vždy trochu nejasné, ale nejako známe. Ale len v svete bosorákov sa plne zoznamujeme so snívaním, videním a vôľou. Na na vonkajšom okraji sveta bosorákov stretávaš zvyšné dva body. Týchto osem bodov robí úplného jedinca (totality of oneself).”
Ukázal mi na diagrame, že v podstate by sa všetky body dajú nepriamo pospájať s tými ostatnými.
Pýtal som sa ho na zvyšné dva tajuplné body. Ukázal mi, že sú spojené len s “vôľou” a vzdialené od “cítenia”, “snívania” a “videnia” a ešte vzdialenejšie od “rozprávania” a “rozumu”. Ukázal prstom, že sú izolované od zvyšných i od seba navzájom.
“Tieto dva body nie sú nikdy prístupné rozprávaniu alebo rozumu,” povedal. “Len vôľa s nimi dokáže narábať. Rozum je od nich tak vzdialený, že je úplne zbytočné snažiť sa ich vymyslieť. Toto je jedno z najťažších zistení; koniec-koncov, sila rozumu spočíva v tom, že všetko vymyslí.”
Spýtal som sa, či tých osem bodov má nejaký vzťah k častiam alebo určitým orgánom ľudského tela.
“Majú,” odpovedal sucho a zmazal diagram.
Dotkol sa mojej hlavy a povedal, že to je centrum “rozumu” a “rozprávania”. Hrot mojej hrudnej kosti bolo centrum “cítenia”. Oblasť pod pupkom bola “vôľa”. “Snívanie” bolo napravo pod rebrami. “Videnie” naľavo. Povedal, že niekedy u niektorých bojovníkov “videnie” a “snívanie” sú obe napravo.
To je všetko, čo som zatiaľ zistila. Tie zvyšné dva body mi chýbajú.
Dodatok z 9.8.2010: Včera som sa dozvedela tie zvyšné dva body. Sú to tonal a nagual. Budem sa tomu venovať ale až neskôr, pretože je toho trištvrte knihy Tales of Power a je to také zložité, že si to musím vnútorne najprv prežuť. Takže tonal a nagual budú tiež. 🙂
Tu je moja interpretácia týchto 8 vlastností (priznávam, hodne tendenčná 🙂 ):
Počas čítania iných vecí ma ešte niečo zaujalo. Don Miguel Ruiz napísal svoju knihu o štyroch dohodách a pridal k nim piatu. Článok o nich je načasovaný na 30. augusta, ak si správne pamätám. Kým som ho spracovávala, zistila som, že “štyri dohody” by mohli byť nejako napojené na štyri body okolo rozumu: rozprávanie (tam sa dá priamo priradiť dohoda č. 1: Buď bezchybný so svojím slovom!”), snívanie, videnie a cítenie – a tam som mala problém popriraďovať to, takže buď nápad nebol najlepší 🙂 , alebo potrebujem dodatočné mozgy na to, aby sme to rozobrali. Takže kto máte chuť a vôľu 🙂 , počkajte si na článok o štyroch dohodách (tá piata sa zjavne viaže na roum: “spochybňuj/analyzuj a nauč sa poriadne počúvať”) a poďme to nejako popriraďovať – alebo tú myšlienku celkom hoďme cez palubu!
Dodatok z 23.8.2010: Až dnes som pochopila jednu z vecí spomínaných hore: cítenie, videnie a snívanie. Pamätáte na tri energie človeka? Vôľová (llankay) by mohla byť snívanie, mentálna (yachay) by mohla byť videnie a emocionálna (munay) by mohla byť cítenie… Tri vlákna v nás, ktoré sprostredkujú prístup k nagualu. A to, čo sprostredkujú, dostávame v podobe syntaxe do našej hlavy.
V havajskom šamanizme je 8 centier a 4 rohy tela (to sú bedrá a plecia)… 🙂
A k tomu nagualu – tak to bude predsa tak??? Interpretácia bez pomoci tonalu? Hm, v tom prípade treba vypnúť asi vnútorný monológ, lebo to je už tonal. Takže v naguali vidíš, cítiš a konáš.
Páči sa miPáči sa mi
White,
k tomu tonalu a nagualu… To je kapitola, ktorú ešte dlhujem, a je dosť zložitá. Problém je, že náš spoznávací systém je tonal. Bez neho nie sme schopní štruktúrovane a rozumne fungovať. Keď je poškodený, tak ľudí obliekame do slušivých bielych kazajok so zaväzovaním rukávov na chrbte. 😕 Bez spoznávacieho (=interpretačného) systému sme totáliš nahratí. Problém je, že ten sídli v tonale a je nastavený na tonalové videnie. Nie je schopný popísať nagual. Preto vo výcviku bosoráka je niekoľko etáp: 1. najprv “vypíname” tonalovú interpretáciu tým, že sa učíme čo len pripustiť existenciu nagualu, 2. potom zbierame z nagualu skúsenosti, ktoré sa priamo bijú s našou kogníciou, a prichodíme si šibnutí, šialení a máme strach zo seba i sveta naokolo a 3. náš tonal na základe hromady skúseností začína dávať dohromady alternatívny systém interpretácie, ktorý bude nasadzovať vždy a výlučne vo veciach nagualu.
Čiže ten tonal potrebujeme vždy. Podstatné je, aby bol bez predsudkov a totálne otvorený. Tu je úryvok z Castanedu, načasovaný na neskoršie: “rozhodne by pre bosorákov bolo nekonečne bezpečnejšie zostať len v rovine popisovania toho, čo vidia, ale že pokušenie robiť závery a vysvetľovať čo i len sebe samému je príliš silné na to, aby sa mu dalo odolať.”
Páči sa miPáči sa mi
Konečne chápem! Ďakujem. 🙂
To moje ponímanie bolo dualitné. Jasné, že to nejde bez tonalu… Tak isto ako jedna ruka nezatlieska… 😀 (a zase sa teším z tohto zistenia 😆 )
Páči sa miPáči sa mi
helar, všetky veci o ktorých hovoríš sú na stole.
nagual na stole nie je. nagual popísať nejde. nagual, z definície, nejde ani pochopiť.
nagual je mimo človeka. s nagualom človek nie je spojený. z nagualu človek nepríjma informácie. nagual je “nepoznatelno”, ktoré pochopíš/zažiješ až keď sa ním staneš.
a tonal je stôl a tiež je na stole.
nagual a tonal nie sú tie zvyšné dva body ktoré hľadáš.
Páči sa miPáči sa mi
Ani snívanie, ani videnie ani vôľa na stole nie sú. Preto som ich napísala teraz kurzívou: nejde o naše bežné “chrápanie”, “pozeranie” a “zbožné želania”… Toto sú schopnosti, ktoré sú latentné v každom z nás ako samotný nagual, ale v tonale sa neprejavujú. Preto niektorí ľudia dokážu a iní nie. Niektorí majú záblesk nagualu a iní nie.
Mimochodom, tie dva zvyšné body nie sú môj nápad; definoval ich don Juan v Tales of Power na konci knihy.
Ja to chápem tak, že ide o koreň tonalu a nagualu v nás, nie tonal a nagual per se. Ide o naše napojenie na zvyšok reality (aj ten, ktorý bežne nevnímame).
Páči sa miPáči sa mi