Aby sme sa necítili takí slabí a bezmocní (a bezcenní) v tomto svete, potrebujeme okolo seba ľudí. Potrebujeme niekam patriť. A na to, aby sa ľudia okolo nás pozbierali a držali, potrebujú k nám mať nejaký vzťah.
A tak sa stávame vzťahovo orientovanými a tých, ktorí sú cieľovo orientovaní, vnímame ako “dravcov” alebo “supov” (to posledné som si požičala z jednej ezo skupiny, kde tak označili každého, kto neodkvapkáva preciťovaním 😛 ). Čítať ďalej
Teraz som na kapitole Nutnosť veriť. A ako inak, zasa som sa dozvedela niečo o sebe 😉 :
“Základný rozdiel medzi obyčajným človekom a bojovníkom je ten, že bojovník berie všetko ako výzvu na zdolávanie, kým obyčajný človek berie všetko buď ako požehnanie, alebo ako prekliatie.”
Už keď som to čítala, začala som sa vyškierať. Ja s mojimi ustavičnými príkoriami… Bojovník? Zabudni. Obyčajný človek.
Don Juan pokračuje: Čítať ďalej
V kapitole Tajomstvá svietivých bytostí sa nachádza pekná pasáž o našom vnímaní. Nadväzuje na úryvok, ktorý som už kedysi spracovala. Pre Castanedu mohla byť nová, pre “ostrieľaného ezoterika” našej doby sú to “povinné cviky”, ale napriek tomu pekne napísané… Takže sem s nimi:
“Sme svietivé bytosti. Sme vnímajúci. Sme vedomie; nie sme objekty; nemáme pevnú podobu. Sme bezhraniční. Svet objektov a pevnosti len spríjemňuje náš pobyt na Zemi. Je to len opis, vytvorený na to, aby nám pomohol. My, alebo lepšie náš ROZUM, zabúdame, že ten opis je len opis, a takto uväzňujeme kompletných seba v začarovanom kruhu, z ktorého sa za života len zriedkakedy vymaníme.”
“Sme vnímajúci,” pokračoval. “Svet, ktorý vnímame, je však len ilúzia. Bol vytvorený opisom, ktorým sme boli kŕmení od okamihu nášho narodenia.
My, svietivé bytosti, sa rodíme s dvoma kruhmi sily, ale len jeden z nich používame na vytváranie sveta. Ten kruh, na ktorý sa napojíme veľmi skoro po narodení, je ROZUM, a jeho spoločníkom a sprievodcom je HOVORENIE (v starom texte: “rozprávanie”). Tieto dva medzi sebou zostavujú a udržiavajú svet.
Takže v podstate ten svet, ktorý náš ROZUM chce udržiavať, je svet vytvorený opisom a jeho dogmatickými, neporušiteľnými pravidlami, ktoré sa ROZUM naučí akceptovať a brániť.
Tajomstvo svietivých bytostí je, že majú ešte jeden, nevyužívaný kruh sily, VôĽU. Tajný ťah bosoráka je ten istý, čo používajú aj bežní ľudia. Obaja majú opis; obyčajný človek ho udržiava ROZUMOM, bosorák svoj opis udržiava VôĽOU. Oba opisy majú svoje pravidlá a tieto pravidlá sú vnímateľné, ale výhodou bosoráka je, že VôĽA je obsiahlejšia ako ROZUM.”
Zasa som mala zážitok z fejsbúku. Prečítala som si:
BYŤ ešte neznamená byť osobnosťou.
Byť osobnosťou znamená byť SÁM SEBOU.
Človek rozumu vie a pozná všetko, no nerozumie NIČOMU….
Na to, že ideme písať o tom, čo z nás robí úplného jedinca (totality of oneself, výraz, s ktorým som až dodnes mala problém), tento článok bude ohromujúco neúplný… 🙂 Zatiaľ som sa neprepracovala k podrobnému opisu všetkých ôsmich bodov, ale kniha ešte nekončí. 🙂
Je to trochu dlhší preklad a nadväzuje na rozhovor o poznaní, ktorý mali Castaneda a don Juan a ktorý je v tomto článku. Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 