Z kapitoly The Nagual Woman (Nagualka):
Aj keď vidiaci vníma ľudské bytosti na prvý pohľad ako svetelné vajíčka, vajcovitý tvar je externý kokón (=obálka po mojom), škrupina svietivosti, ktorá v sebe obsahuje absolútne fascinujúce, mátožné, hypnotické jadro, pozostávajúce zo sústredných kruhov žltkastej svetelnosti farby plameňa sviečky. Čítať ďalej
V kapitole Tajomstvá svietivých bytostí sa nachádza pekná pasáž o našom vnímaní. Nadväzuje na úryvok, ktorý som už kedysi spracovala. Pre Castanedu mohla byť nová, pre “ostrieľaného ezoterika” našej doby sú to “povinné cviky”, ale napriek tomu pekne napísané… Takže sem s nimi:
“Sme svietivé bytosti. Sme vnímajúci. Sme vedomie; nie sme objekty; nemáme pevnú podobu. Sme bezhraniční. Svet objektov a pevnosti len spríjemňuje náš pobyt na Zemi. Je to len opis, vytvorený na to, aby nám pomohol. My, alebo lepšie náš ROZUM, zabúdame, že ten opis je len opis, a takto uväzňujeme kompletných seba v začarovanom kruhu, z ktorého sa za života len zriedkakedy vymaníme.”
“Sme vnímajúci,” pokračoval. “Svet, ktorý vnímame, je však len ilúzia. Bol vytvorený opisom, ktorým sme boli kŕmení od okamihu nášho narodenia.
My, svietivé bytosti, sa rodíme s dvoma kruhmi sily, ale len jeden z nich používame na vytváranie sveta. Ten kruh, na ktorý sa napojíme veľmi skoro po narodení, je ROZUM, a jeho spoločníkom a sprievodcom je HOVORENIE (v starom texte: “rozprávanie”). Tieto dva medzi sebou zostavujú a udržiavajú svet.
Takže v podstate ten svet, ktorý náš ROZUM chce udržiavať, je svet vytvorený opisom a jeho dogmatickými, neporušiteľnými pravidlami, ktoré sa ROZUM naučí akceptovať a brániť.
Tajomstvo svietivých bytostí je, že majú ešte jeden, nevyužívaný kruh sily, VôĽU. Tajný ťah bosoráka je ten istý, čo používajú aj bežní ľudia. Obaja majú opis; obyčajný človek ho udržiava ROZUMOM, bosorák svoj opis udržiava VôĽOU. Oba opisy majú svoje pravidlá a tieto pravidlá sú vnímateľné, ale výhodou bosoráka je, že VôĽA je obsiahlejšia ako ROZUM.”
Pred chvíľkou som na nástenke objavila nový článok na eldhwen blogu s názvom “Duchovno?!?” a zo zvedavosti som sa tam šla pozrieť, či náhodou nepíšu o Tine a jej blogu… 😉 Bol to zas jeden z tých prebraných českých článkov a nakopol moje myslenie istým smerom.
Prvé, čo ma dostalo, bol štýl autorky. Šla som sa pozrieť na jej webovú stránku a tento článok sa neodlišuje od ostatných jej článkov. Keďže štýl mi nesedel, už som nečítala podrobne, ale aj tak mám pocit, že veľa jej myšlienok by som bez zaváhania podpísala.
Naučila som sa však niečo iné. Naučila som sa, že to, ako píšeme o druhých (a ako vidíme tých druhých), vypovedá jedine o nás… To, čo v situácii chceme vidieť, to v nej nájdeme. Ak chceme vnímať, akí sú tí druhí nedokonalí, nájdeme pre to nejaký dôkaz. A to, čo vnímame, zas na druhej strane vytvára okolo nás určitý svet, v ktorom sa potom pohybujeme a pretože vnímame zosilnene nedokonalosť, v tejto začarovanej slučke do svojho sveta dostávame nedokonalosti stále viac a viac… No-go. Nielen voči autorke, ale aj voči mne. Okamžite som si spomenula na tých svojich “ksichtov”. A spomenula som si aj, ako sa to “necítilo dobre” a preto som začala s bobríkom mlčania. Čítať ďalej
Na to, že ideme písať o tom, čo z nás robí úplného jedinca (totality of oneself, výraz, s ktorým som až dodnes mala problém), tento článok bude ohromujúco neúplný… 🙂 Zatiaľ som sa neprepracovala k podrobnému opisu všetkých ôsmich bodov, ale kniha ešte nekončí. 🙂
Je to trochu dlhší preklad a nadväzuje na rozhovor o poznaní, ktorý mali Castaneda a don Juan a ktorý je v tomto článku. Čítať ďalej
V Tales of Power od Castanedu sa nachádza dlhánsky príbeh s veľmi peknými pasážami. Pokúsim sa ho prerozprávať, ale nehnevajte sa, ak miestami niečo skomolím – rozhodne neskomolím nič podstatné (to budem totiž citovať) 🙂 . Príbeh hovorí o tom, ako Castaneda mal svoje stretnutie s pzonaním.
Ak si spomínam správne, tak ho don Juan vytiahol na nejakú pochôdzku do prérie a večer si tam sedeli pri ohníku. Don Juan ho upzoornil, že ho sleduje nejaký jeho spojenec. Castaneda pozoroval nízky porast naokolo a mal pocit, že za kríkmi vidí nejaký obrys. Napadlo ho, že to bude nejaký človek, čo sa tam skrýva. Potom sa ten obrys odrazu začal približovať a skočil naňho. Castaneda skríkol a prevalil sa, ale pritom mal pocit, že z človeka sa obrys zmenil náhle na obrovskú moru (=nočný motýľ, taký ten s huňatými krídlami). Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 