Svetlo plodí tmu

Dnes som narazila na nový preklad 2. verša Tao Te Ťingu od Stephena Mitchella. Pôvodný preklad, s ktorým som robila, nájdete tu, ale tento nový sa mi zdá “polopatistickejší”:

Keď ľudia vnímajú niektoré veci ako krásne, When people see some things as beautiful,
iné veci sa stávajú škaredými. other things become ugly.
Keď ľudia vnímajú niektoré veci ako dobré, When people see some things as good,
iné veci sa stávajú zlými. other things become bad.
Byť a nebyť tvoria jedno druhé. Being and non-being create each other. Čítať ďalej

Boh: predstava ktorej dimenzie?

K tejto úvahe ma inšpiroval Nrayn. Na komentár to bolo príliš dlhé a tak radšej využijem formu článku – ku ktorému sa dá komentovať a nemusíme mať filozofické diskusie pri celkom odlišnej téme.

Pri článku Meč na niti (hehe, aj vy to zakaždým prečítate inak? 😛 )  Nrayn napísal toto:

“Jedna z definícií Boha podľa Védskeho učenia definuje Boha sanskritským slovom, ktoré znamená, že Boh je Ten, Kto v plnej miere vlastní šesť základných vlastností. Je najmocnejší, najmúdrejší, najslávnejší, najbohatší, najkrajší a vie najviac odriekať.

Ak je niekto, kto disponuje týmito šiestimi vlastnosťami v neobmedzenej miere, môžeme si byť istí, že je to Boh.” Čítať ďalej

Ako zdolať duchovnú cestu? (zenová báseň)

Keď som sa naposledy kutrala vecami na stránke Alarzach, našla som túto zenovú báseň. Nesmierne mi sadla a tak ju “zobnem” aj sem. Alarzach (čiže Jirka Ciahotný 🙂 ) o tom píše, že ide o “jeden z nejstarších a nejlepších návodů k zdolání duchovní cesty” – a mne to tiež príde tak 😛 … Hodne mi to pripomína môj rodný taoizmus.

A pre tých, ktorí teraz znechutene fučia, že “zasa nejaká filozofia!”, malá rada – preskočte báseň a pozrite si môj “výcuc pre netrpezlivcov” 😀 . Snažila som sa dať tam len to, čo nám bezprostredne pomôže napredovať, ak si to osvojíme! Čítať ďalej

Čo nové?

Malý oznam “vo vlastnej veci” 🙂 : pridala som jednu stránku a jeden článok, ktoré môžu byť užitočné “bosorákom”, teda ľuďom hľadajúcim zvýšenie osobnej energie v zmysle Castanedu (nie tých, čo chcú robiť kúzla). Tu sú linky:

  • stránka Tao Te Ťing obsahuje jednotlivé kapitoly zo základného diela čínskeho taoizmu, niektoré z nich komentované a niektoré z nich komentované aj vami 🙂
  • na Mračnej hore zas pribudol dlho sľubovaný článok o cvičení žam žung. Ešte dnes-zajtra pridám aj verziu “pre lenivcov”. 🙂 (Ale pozor: nič na svete nie je zadarmo; ak budete cvičiť “pre lenivcov”, budete mať pomalší nárast energie!)

Príjemné čítanie!

Kto je “ja”? O tom, s čím sa identifikujeme

V tomto texte ide o voľné pokračovanie článku Sme viac než naša predstava o sebe. Aj tu sa opieram o myšlienky Arjunu Ardagha, tentokrát z CD2, Radical Awakening (a tu sa už zbudhistieva 😛 ). Vedú nás k uvedomeniu si, že s čímkoľvek sa identifikujeme, postihujeme len časť toho,  čo skutočne sme. Zakladateľ taoizmu Lao-Ce tomu hovoril “pomenovávaním strácame”: pri pomenovaní (identifikovaní sa s časťou miesto celku) strácame všetky tie zvyšné časti a sme ochudobnení. (Mimochodom, niektoré citáty Lao-Ce, “Starého Majstra” nájdete aj v Zdrojoch pre meditáciu a jeho knihu Tao-Te-Ťing nájdete tu.) Čítať ďalej

Láska, strach a naše „programovanie“

Väčšina ľudí behá po svete s pocitom nedostatku – keby nás niekto tak skutočne miloval, keby sme mali ešte o pár tisíc korún viac, keby sa ľudia okolo nás správali aspoň trošku ohľaduplnejšie… Všimnite si, že za každým týmto vyjadrením je skryté porovnávanie. Máme predstavu o „ideálnom“ stave a porovnávame s ním skutočnosť. A pretože ideálne stavy neexistujú, vždy je skutočnosť len „nula celá niečo“ z toho, čo by sme chceli. Beháme po svete s pocitom prázdnoty a oklamania. Keby sme boli dostatočne dobrí, mali by sme ideál. Keďže ideál nemáme, niečo na nás musí byť v neporiadku. Iní sú asi na tom lepšie… A zasa porovnávame.

Porovnávanie je skaza

Porovnávanie je hlavná skaza ľudstva. Nielenže nás viedla k vojnám, ale každodenne nás vedie k nespokojnosti s nami samými. Prestávame sa mať radi – a potom sa čudujeme, že nás iní prestávajú mať radi…

Láska však nie je nič, čo by sme dostávali od iných ľudí, aby to zázračným spôsobom doplnilo náš deficit. Keď ste hladní, tiež váš deficit nenaplní, ak sa niekto iný naje! A preto keď nám chýba láska, keď nás naše vzťahy (tie romantické i tie iné) neuspokojujú, potrebujeme sa pozrieť na náš jediný zdroj lásky – na seba, na to, ako sami seba vidíme a nakoľko si sami seba ceníme.

Do našich vzťahov sa dostáva len toľko ústrkov a len toľko „emocionálneho jedu“, koľko sami dovolíme. Ak sa sami k sebe správame „macošsky“, považujeme sa za nemúdrych a podriadených, dovoľujeme ostatným, aby sa k nám takto správali. A keď im to dovolíme raz, nabudúce sa pokúsia byť ešte odpornejší. Neviem, prečo to tak je, ale je to tak.

Naopak, ak sa považujeme za rovnocenných (rovnako múdrych, rovnako láskyhodných), každý, kto by sa chcel vyvyšovať, tvrdo narazí – a nabudúce si to už netrúfne! Preto každý dobrý vzťah začína sebaláskou – a sebaláska mnohým ľuďom dnes chýba. Čítať ďalej

O našom „programovaní“

Dnes som do Mračnej hory pridala článok Láska, strach a naše „programovanie“, v ktorom sa rozoberá, prečo máme v živote a vo vzťahoch problémy. Odporúčam, aby si ho prečítali všetci, ktorí sa chystajú na kúzla lásky (hlavne tú časť o ideálnom psovi). Výsledok celého textu je, že “šťastie v láske začína sebaláskou” – a prečo, to je už zdôvodnené v článku.

Tu je úryvok na koštovku: “A presne toto sa stane s naším životom – čo očakávame, to aj nastane. Ak chceme zmeniť ten neželateľný stav, v ktorom sa nachádzame, musíme zmeniť naše správanie a náš postoj (stať sa bolesťou bolesti). Musíme si prestať niečo predstierať a vytvárať okolo seba príbehy, v ktorých sme obeť, agresor alebo záchranca v žiarivom brnení. Musíme sa na seba pozrieť a pravdivo priznať, čo sa nám na našom položení páči a čo sa nám nepáči – a potom robiť viac toho, čo nás vedie ku šťastiu a spokojnosti (spokojnosť je oveľa dôležitejšia v živote človeka ako šťastie) a menej toho, čo nám prináša zlé pocity. Potrebujeme sa naučiť vidieť veci také, ako sú, bez nánosu našich emócií a sústavného vnútorného monológu, ktorým večne hodnotíme sami seba. Keď sa zbavíme tohto nánosu, preberáme plnú zodpovednosť za náš život.”

A pretože som sa tentokrát hodne oháňala taoistickými citátmi, pridala som vám tam aj linku na české vydanie Tao-te-ťing (je oveľa lepšie ako slovenské). Taoizmus je “toltécke učenie s čínskymi očami” 😛 .

Myslíme v slovách a obrazoch

“Nemôžeme myslieť bez slov alebo symbolov a naše myslenie je nimi limitované.” — Laurel Elizabeth Keyes

Je prepojenie medzi naším vnímaním reality, naším myslením a naším jazykom. Z jazykovedy viem, že jazyky sa delia na “mužské” a “ženské” (ten pán, čo to vynaliezol, sa tuším volal Jespersen). Mužské sú dobré vo vyjadrovaní priestorových a časových súvislostí (napr. aj súslednosti dejov). Ženské sú bohaté na vyjadrenia vzťahov, napr. kto koho ako vidí a nakoľko ho má rád. Slovenčina patrí k ženským jazykom. Máme “malý”, “maličký”, “malinký”, “malulinký”, ale máme aj náramne “logické” vyjadrenia typu: “počkám, kým sa nevrátiš”. (Azda budem čakať, kým sa ten druhý vráti, alebo mi niečo uniká?) Takisto sme biedni vo vyjadrovaní časových súsledností a priestorovo je to tiež “tak nejako” (po jánošíkovsky “od buka do buka”).

Náš jazyk však ovplyvňuje naše vnímanie sveta. Pretože má lepšiu sústavu slov na pomenovanie vzťahov, majú u nás vzťahy prioritu. Nie je dôležité, čo sa povie, ale kto to hovorí. (A nepresviedčajte ma, že je to inak.) Čítaj zvyšok