Svetlo plodí tmu

Dnes som narazila na nový preklad 2. verša Tao Te Ťingu od Stephena Mitchella. Pôvodný preklad, s ktorým som robila, nájdete tu, ale tento nový sa mi zdá “polopatistickejší”:

Keď ľudia vnímajú niektoré veci ako krásne, When people see some things as beautiful,
iné veci sa stávajú škaredými. other things become ugly.
Keď ľudia vnímajú niektoré veci ako dobré, When people see some things as good,
iné veci sa stávajú zlými. other things become bad.
Byť a nebyť tvoria jedno druhé. Being and non-being create each other.
Ťažké a jednoduché podporujú jedno druhé. Difficult and easy support each other.
Dlhé a krátke definujú jedno druhé. Long and short define each other.
Vysoké a nízke závisia jedno na druhom. High and low depend on each other.
Pred a po nasledujú jedno druhé. Before and after follow each other.
Preto Majster koná bez toho, aby niečo robil, Therefore the Master acts without doing anything
a učí bez toho, aby niečo hovoril. and teaches without saying anything.
Veci vznikajú a on ich nechá prichádzať, Things arise and she lets them come;
veci miznú a on ich nechá odísť. things disappear and she lets them go.
Má, ale nevlastní. She has but doesn’t possess,
Koná, ale neočakáva. acts but doesn’t expect.
A keď je jeho činnosť dokonaná, When her work is done,
zabudne, že ju robil. she forgets it.
Preto trvá večne. That is why it lasts forever.

8BA_darkness_and_lightA takto do života vniká dualita. Aby sme sa s niekým mohli o niečom porozprávať, potrebujeme to pomenovať, “vylúpnuť” z toho zvyšku a osamostatniť a dať do protikladu k tomu zvyšku. Len čo je nám niečo “nádherné”, všetko ostatné prestáva byť presne také nádherné a je to buď nádhernejšie alebo menej nádherné. “Nádherný” by stratilo svoj význam, keby neboli všetky tie ostatné veci, ktoré sú “v inej miere nádherné”. “Láska” stráca význam, keď prestáva existovať “nenávisť”. “Včera” stráca význam, keď prestáva existovať “zajtra”. Nikdy sa nedozvieme, čo je “krátke”, kým si nezavedieme termín “dlhé”.

Potrebujeme to na poznávanie sveta. Ale súčasne to tvorí aj väzenie, z ktorého budeme musieť skôr či neskôr vyliezť, keď už naše poznanie sveta bude také dobré, že si trúfneme nahliadnuť za závoj deliteľného do roviny nedeliteľného, celistvého, jednotného.

A ako na to? Spomínam si na Bruce Leea a jeho citát o vode: Voda nemá pevnú formu. Dáš ju do šálky a stáva sa šálkou. Dáš ju do krčahu a stáva sa krčahom. Vyleješ ju a tečie nadol, hnaná zákonom príťažlivosti. Keď sa jej niečo postaví do cesty, buď to obtečie, prelomí, podryje, alebo sa za tým začne zbierať a stúpa tak vysoko, až sa zasa zákonom príťažlivosti prevalí na druhú stranu. Voda nekoná – voda je. Je sama sebou. Nepotrebuje strhávať masy, nepotrebuje viesť plamenné reči o tom, kde je pravda. Neráta, koľko prívržencov má, pretože nepozná kategóriu “prívrženec” – pre ňu je všetko len priestor jej bytia, ktorý napĺňa tým spôsobom, aký je v jej prirodzenosti…

A to je aj naša cesta z duality – zistiť, kde leží naša prirodzenosť, a byť presne takí. Zrušiť nánosy a predsudky a obmedzenia výchovy a spoločenského programovania, ktoré nás pchá do chlievikov, a prestať chlievikovať svet okolo nás.

Z tohto pohľadu by sme sa mohli prestať toľko pechoriť “za Svetlom”, pretože čím bližšie sa k nemu dostávame a čím ostrejšie nám svieti, tým viac tmavne aj temnota v našom živote. Náš bod rovnováhy (hehe… Gabriel: “nie je bod” 😉 ) sa nachádza nie presne naproti Temnote, ale v mieste, kde sa Svetlo a Temnota dotýkajú, kde sme aj jedno, aj druhé (=sme Všetko) a kde veci ako Svetlo a Temnota prestávajú mať význam, pretože už nie sme “nejakí”, ale len sme. 🙂 Každý presne v svojom strede a všetky stredy všetkých bytostí dohromady vytvárajú všetky potenciály tohto Univerza. 🙂

Takže:

  • Prestaňme sa oháňať Láskou a prestaneme vytvárať Nenávisť.
  • Prestaňme bojovať proti Temnote (akceptujme ju) a prestaneme potláčať Svetlo.
  • Prestaňme dávať ľuďom prívlastky a tým im umožníme, aby nás z času na čas príjemne prekvapili.
  • Prestaňme sa “zlepšovať” (=podporuje dualitu) a začnime sa cítiť dobre (=neviem, čo to podporuje, ale je to rozhodne príjemnejšie 😉 ).

Heš, heš – do vášho stredu, kde sa cítite plnohodnotní, nepotrebujete sa nikomu predvádzať, ste spokojní a bublete si v bahne blaženosti! 😛

(Inak, páči sa mi, ako ma fejsbúk naviguje na určité témy. 🙂 Nie je náhoda, že články vznikajú v poradí, v ktorom vznikajú. V podstate už len tancujem tieňový tanec s Univerzom. 🙂 Uriel preminie.)

6 thoughts on “Svetlo plodí tmu

  1. Až si vták uvedomí, že je vták a vie lietať, vznensie do výšky a bude konať, čo je mu prirodzené – lietať 🙂
    Až si odpustím poslednú výčitku, posledný rozsudok, ktorý som nad sebou vyniesol, lebo som nezodpovedal svojej predstave o tom, aký mám byť a tým zruším aj posledný predpoklad o tom čo – kto som, príjmem svoje ja v svojej celistvosti. Vtedy prestane byť láska ako pojem pre mňa dôležitá, lebo sa stanem láskou, pojem láska nahradí samotné bytie….alebo aj nie 😆

    Like

    • 🙂 Vieš, Iskierka, stále som špekulovala, s čím sa na tomto nedokážem stotožniť… a po pár dňoch už viem. 🙂 To nie je vôbec o “uvedomení si”. Mnoho ľudí (nie ty) si totiž číta mágiu a diskutuje o mágii a čaká, že sa tým z nich stanú mágovia. Nestanú – až do okamihu, kým sa nepokúsia urobiť prvé kúzlo, potom druhé, potom tretie.

      Aj ten vták na vetvi si tak sedí a rozjíma, ako je vtákom… ale či ním skutočne je, to zistí, až keď z tej vetvy skočí a pokúsi sa letieť. Niektorí sa strepú. Game over, new game. Iní to vyberú na poslednú chvíľu a stálym tréningom sa z nich stanú šampióni. Iní v sebe toho vtáka odjakživa cítili a len čo rozprestrú krídla, poletia ako tí najväčší elegáni. Ale všetci to aspoň skúsili. Tí, čo zostanú sedieť na vetvi a rozjímať o tom, že by boli vtáci, keby boli vtáci, tí sa vtákmi nikdy nestanú – hoci nimi po celý čas už sú

      Ďakujem za myšlienkový nákop. 🙂

      Like

  2. Pekne 🙂
    Blahoželám Sun k uvedomeniu si tejto oslobodzujúcej pravdy. :-)) …okrem toho že “sme”, tu nie je nič fixné. Uvedomením si toho, prestávame od seba unikať. Dík za článok, potešil ma 🙂

    Like

  3. Keď ja vidím toľko úžasných vecí a zažívam toľko úžasných zážitkov …rád sa smejem a bavím ,,,rád myslím na krásne veci a príbehy. Ja žijem rád 😀

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s