Všimli ste si už, ako sa vám mení názor, len čo sa vám zmení nálada? Veci, ktoré dovtedy vyzerali strašne, ktoré pre vás boli strašné, sa odrazu začnú ukazovať v tom príjemnejšom svetle. A veci, ktoré dovtedy vyzerali ľahké, sa vám odrazu vymknú z rúk a vyvolávajú vo vás beznádej, strach alebo zúrivosť.

To preto, že sa pohybujeme v svete našich interpretácií. Nič na svete nemá význam až do chvíle, kedy tomu my sami nejaký význam prisúdime. To strašné i to krásne je len výsledok príbehu, čo si o situácii rozprávame. 🙂

Aj najbližšie obdobie bude presne také – situácie budú, ale aké budú, o tom rozhodne až príbeh, čo si začneme o nich rozprávať. A majme sa na pozore – ako ľudia máme vrodenú tendenciu preháňať to ohrozujúce, kým to pekné považujeme za “samozrejmosť”. Takže ak náš príbeh začne ohrozením, odrazu sa ocitneme v nepriateľskom svete a prestane sa nám dariť. Preto by náš príbeh mal znieť umožňujúco. Nie kriticky, nie obmedzujúco, nie posudzovačne, ale umožňujúco. Mal by nám vykresľovať svet možností.

Počúvajme svoj vnútorný pocit a poberme sa smerom, kde sa budeme cítiť dobre alebo aspoň trochu lepšie. Potrebujeme okolo seba začať zhmotňovať svet, v ktorom sa nám darí. Nesmieme dovoliť našim obavám a vrodeným sklonom k negativite, aby nás uzavreli v svete, ktorý je proti nám.

Nič na svete nie je “proti nám”. Všetko na svete je – a zvyšok je už len príbeh, čo si o tom začneme rozprávať. 🙂