Na webe som našla jeden skutočne chutný článok, ktorý zábavnou formou vedie k tomu, aby sme si zadefinovali, čo nás v živote riadi a čo nie. Napísal ho Mark Manson a toto je z neho výťah, nie doslovný preklad:

Jedného dňa, keď môj brat mal 18, vniesol sa do obývačky a hrdo vyhlásil matke a mne, že jedného dňa bude senátor. Po pätnásť ďalších rokov tento zmysel riadil všetky jeho životné rozhodnutia: to, čo vyštudoval, kde sa usadil, s kým sa stýkal a dokonca i čo robil cez víkendy a prázdniny. Dnes je šéfom politickej strany a najmladším sudcom v svojom štáte. Za pár rokov sa mieni o post senátora uchádzať.

Málokedy majú ľudia vo veciach tak jasno. Dokonca ani keď skončia školu, nevedia, čo chcú byť. Ani keď sa prvýkrát zamestnajú. Dokonca ani keď už zarábajú. Je to proces, ktorým prechádza takmer každý dospelý: “Čo chcem robiť so svojím životom?” “Čo ma baví?” “Z čoho nie som otrávený alebo deprimovaný?”

Časť problému je samotná predstava “zmyslu života” – predstava, že každý z nás sa narodil s nejakým vyšším zmyslom a jeho úlohou je teraz ten vyšší zmysel odhaliť. Je to tá istá pokrivená logika, ktorá sa používa na to, aby sme obhájili, že náš kameň podľa horoskopu je turmalín alebo že na naše šťastné (osudové) číslo je 34 (ale len v utorky alebo počas splnu).

Tu je pravda: Prichádzame existovať v tomto svete na isté, vopred neurčené obdobie. Počas tohto obdobia robíme veci. Niektoré z týchto vecí sú dôležité. Iné sú nedôležité. A tie dôležité dávajú nášmu životu zmysel a nám zas pocit šťastia. Tie nedôležité v podstate len zabíjajú čas.

Takže keď sa ľudia pýtajú, čo by mali robiť so svojím životom, tak sa v skutočnosti pýtajú: “Čo môžem robiť so svojím časom, čo by bolo dôležité?” Je to oveľa užitočnejšie ako sedieť na gauči, požierať čipsy a premýšľať o kozmickom význame vášho života. Miesto toho pohnite zadkom, choďte niečo robiť a zistite, čo vašim dňom dáva význam.

Tu je niekoľko otázok, ktoré vám majú pomôcť odhaliť, čo je dôležité pre vás a čo by vášmu životu mohlo dať väčší význam. Nenechajte sa zmiasť tým, ak sa vám vidia smiešne:

1. Aký je váš obľúbený typ sendviča a máte v ňom aj olivu?

Aký typ sendviča by ste si dali radi? Pretože tu je jedna nepríjemná malá pravda o živote, ktorú sa nedozviete v škole:

Všetko z času na čas ide na nervy.

Nie je to pesimizmus, ale skúsenosť. Všetko v živote má svoju cenovku. Niečo vás to bude stáť. Nič nie je po celý čas len príjemné a len povznášajúce. Takže toto je otázka: aký boj a aké obete ste ochotní tolerovať? Totiž do akej miery u niečoho vydržíte, závisí od vašej schopnosti vysporiadať sa s tými menej príjemnými stránkami, ktoré každá vec so sebou nesie. Budú dobré i zlé dni – a dôležité bude, aby ste v tých zlých neušli z boja.

Ak chcete byť profesionálny umelec, ale nie ste ochotní ustáť stovky, ba tisícky odmietnutí, tak ste skončili ešte skôr, než ste začali…

Aké nepríjemné zážitky a skúsenosti ste schopní prekonať? Ste schopní zostať hore celú noc a programovať? Ste ochotní posunúť zakladanie rodiny o 10 rokov? Ste schopní ustáť výsmechy na scéne dovtedy, kým nedosiahnete úroveň, že sa prestanú smiať?

Aký sendvič chcete jesť? Pretože nejaký vám pravdepodobne naservírujú… tak nech už má aj tú olivu!

2. Čo je dnes na vás také, že by ste ako 8-roční nad sebou zaplakali?

Keď som bol malý, písal som príbehy. Sedával som celé hodiny v izbe, sám, písal som si o mimozemšťanoch, superhrdinoch, veľkých bojovníkoch, mojich priateľoch či rodine. Nie preto, že som chcel, aby to niekto čítal. Nie preto, aby som ohúril rodičov či učiteľov. Len kvôli tej radosti, čo som pri tom mal.

A potom som z nejakého dôvodu prestal. Ani neviem, prečo.

Všetci máme tendenciu zabudnúť na to, čo sme ako deti milovali. Sociálne tlaky v dospievaní a profesionálnom živote z nás vyžmýkajú našu vášeň. Naučíme sa, že jediný dôvod, pre ktorý sa veci robia, je, že za ne ste platení alebo vám inak niečo prinášajú.

A zábavné je, že keby sa moje 8-ročné ja spýtalo môjho 20-ročného ja “prečo už nepíšeš?”, asi by dostalo odpoveď “lebo v tom nie som dosť dobrý” alebo “lebo nikto by nečítal to, čo napíšem” alebo “lebo si tým nezarobím na živobytie”. Tie odpovede by boli úplne nesprávne a mimo, ale moje 8-ročné ja by asi rozplakali.

3. Pri čom zabúdate jesť a ísť na záchod?

Všetci sme už zažili situácie, do ktorých sme sa tak vnorili, že sa minúty premenili na hodiny a hodiny sa premenili na “páni, veď ja som dnes ešte nejedol!”

Ja som bol taký pri videohrách. Sedel som a hral som miesto toho, aby som robil dôležitejšie veci ako príprava na skúšku, pravidelné sprchovanie či osobný kontakt s inými.

Až keď som prestal hrať videohry, uvedomil som si, že hoci ich mám rád, nepatrí im moja vášeň. Tá patrí sebarozvoju, zlepšovaniu sa,  vynikaniu v niečom. Hry samotné boli kúlové, ale viem bez nich žiť. To, čo ma ženie vpred, je súťaženie s inými a hlavne so sebou samým.

A keď som toto zistenie uplatnil pri mojom písaní a internetovom obchode, začali sa diať veci.

Pre vás to možno bude niečo iné. Možno to bude efektívne zorganizovanie vecí alebo ponorenie sa do sveta fantázie alebo učenie niekoho niečomu alebo riešenie technických problémov. Nech už to je čokoľvek, nepozerajte len na tie činnosti, kvôli ktorým zostávate po nociach hore, ale sa pozrite na tie kognitívne princípy za tými činnosťami, ktoré vás fascinujú Pretože tie sa dajú ľahko preniesť na čokoľvek iné..

4. Ako sa môžete strápniť lepšie?

Než ste schopní niečo zvládať ľavou zadnou a robiť niečo dôležité, najprv musíte byť v danej veci babrák a nemať šajnu, čo to vlastne robíte. Tak to funguje. A na to, aby ste boli babrák a nemali šajnu, čo vlastne robíte, sa musíte nejakým spôsobom strápniť – a často opakovane. Väčšina ľudí sa však vyhýba tomu, aby sa strápnili, pretože je to hnusný pocit.

Pozrime sa na to z druhej strany: ak sa budete vyhýbať všetkému, v čom by ste sa prípadne mohli strápniť, nikdy sa nedostanete k tomu, že budete mať pocit dôležitosti v tom, čo robíte.

Všetko je to vec zraniteľnosti. Zaručene aj práve teraz máte niečo, čo chcete robiť, o čom premýšľate, že to budete robiť, čosi, čo si predstavujete, že by ste mohli robiť… a čo nerobíte. Iste, máte na to svoje dôvody. Ale ak sa tie dôvody zakladajú na tom, čo si pomyslia iní, tak potom robíte sami sebe zle.

Čiže ak si hovoríte “nejdem do podnikania, čas s deťmi je pre mňa dôležitejší”, je to v poriadku. Ak si však vravíte “a čo ak budem vyzerať ako blbec, keď to nevyjde?”, nie je to OK.

Nebojte sa zlyhania. Cítiť sa trápne patrí k učňovským rokom – a bez učňovských rokov nie sú žiadne majstrovské (a teda dôležité) roky. 🙂

5. Ako idete zachraňovať svet?

Svet má svoje problémy. Pár problémov. Tak približne všetko na svete je jeden obrovský problém.

Ak chceme ako ľudia žiť zdravý a šťastný život, potrebujeme mať hodnoty väčšie ako naše bezprostredné potešenie a uspokojenie.

Takže si vyberte nejaký problém, na ktorom vám záleží, a začnite zachraňovať svet. Zjavne svet nezachránite sami. Ale dokážete prispieť k tomu, že sa niečo zlepší – a ten pocit, že ste prispeli k zlepšeniu, zvýši vašu spokojnosť a šťastie.

6. Keby ste za každú cenu museli denne odísť z domu a stráviť tam celý deň, kam by ste šli a čo by ste tam robili?

Pre mnohých z nás je najväčším nepriateľom pohodlnosť. Máme svoje rutiny. Rozptyľujeme sa. Gauč je pohodlný a čipsy sú famózne. A nič nové sa nedeje.

Väčšina ľudí si neuvedomuje, že vášeň je výsledok konania, nie jeho príčina.

Zistiť, čo na vašom živote vie vybudiť vašu vášeň a dodať mu zmysel je kontaktný šport. Pokusy a omyly. Nikdy presne neviete, čo budete pri nejakej veci cítiť, kým ju neurobíte.

Takže si zodpovedzte, že keby vám niekto priložil zbraň k hlave a museli by ste vyjsť z domu a stráviť celý deň mimo domu, kam by ste sa pobrali? Čím by ste ten deň strávili? A nie, nemôžete ísť na celý deň do kaviarne a visieť na fejsbúku. To už pravdepodobne aj tak robíte. Musíte ísť na celý deň von, deň po dni, až kým nie je čas ísť spať.

Kam by ste šli? Čo by ste robili? Zapísali by ste sa do tanečnej? Vstúpili by ste do čitateľského klubu? Študovali by ste? Vynašli by ste zavlažovací systém, ktorý by zachránil tisícky detských životov v Afrike?

Napíšte si zopár odpovedí a potom choďte a urobte tak. A body navyše sú, ak tie aktivity obsahujú aj možnosť parádne sa strápniť.

7. Keby ste do roka a do dňa mali zomrieť, čo by ste v zvyšnom čase robili a ako by si vás mali pamätať?

Väčšina z nás o smrti nepremýšľa. Smrť nás desí. Ale keď o smrti premýšľať začnete, má to mnoho výhod. Jedna z nich je, že nás núti sústrediť sa na to, čo je v našom živote skutočne dôležité, a vzdať sa zbytočností.

Čo po sebe chcete zanechať? Aké príbehy by si mali o vás ľudia rozprávať, keď sa raz pominiete? Budú mať vôbec o čom rozprávať? A ak nie, čo by ste vy sami najradšej počuli nad svojím hrobom? Ako môžete dnes začať zabezpečovať, že to odznie?

A zasa: ak si predstavujete, že reč nad hrobom sa bude venovať kúlovým somarinám, ktoré majú ohúriť hŕstku náhodných okoloidúcich, tak ste niečo nepochopili.

Zhrňme si to…

Keď ľudia majú pocit, že ich život nemá nasmerovanie alebo zmysel alebo cieľ, tak preto, že nevedia, čo je pre nich dôležité a kde sú ich hodnoty.

A keď neviete, čo sú vaše hodnoty, tak podvedome preberáte hodnoty iných ľudí a žijete priority iných ľudí, nie vaše vlastné. To končí rozbúranými vzťahmi a pocitom vnútornej biedy.

Objavenie “zmyslu života” v podstate spočíva v nájdení jednej-dvoch vecí, ktoré sú väčšie ako vy sami a väčšie ako ľudia vo vašom okolí. Aby ste ich našli, potrebujete zdvihnúť zadok z gauča a urobiť si čas na to, aby ste mysleli o veciach väčších ako vy sami a vymysleli si svet, ktorý paradoxne bude bez vás.