Dnes ide text šiestej kapitoly God´s Gladiators of Stuarta Wildea, krátený, ale nie až tak priepastne. Pre mňa to bolo zaujímavé čítanie:

1. Univerzum ako hologram

Zjavne je naše telo na Zemi, ale naše vedomie, to, čo sme naozaj, je všade.  Dokonca istým zvláštnym spôsobom je všade aj naše telo. Sme v hmotnej ale aj ne-hmotnej realite a táto realita je hologram. Ak sa pozrieš na hologram a vidíš v ňom obrázok koňa, kamkoľvek sa pozrieš, uvidíš kompletný obraz. Môžeš urobiť chybu a tvrdiť, že v holograme je 100 koní, ale v skutočnosti je tam len jeden kôň opakovaný stokrát. V tejto realite si len jeden “ty”, ale si opakovaný všade.

Ako to viem ja od anjelských, tak jedna verzia zo mňa, ktorú si uvedomujem, je v tejto realite, ale každým krokom v tejto realite otváram aj iné reality (“paralelné svety”), kde je tiež taká verzia zo mňa a robí veci, ktoré som sa ja v tejto realite urobiť nerozhodla. Myšlienka jednej reality otvára možnosť pre existenciu ostatných s ňou prepojených realít a moja reprezentácia v nich môže dané reality skúmať. V snoch to robíme bežne. Keď sa anjelským podarilo v jednej verzii reality ma odkrágľovať a nedokázali to opraviť, tak sa mi nasáčkovali do inej verzie mojej reality, aby so mnou mohli pokračovať ďalej – hoci v tejto verzii reality som bola fundamentalistický ateista a na anjelov som neverila… Čo ich ani najmenej netangovalo, ovšem mne to urobilo obrovské vnútorné zemetrasenie. 😉

V istom čase som začala mimovoľne prenikať do tých “ostatných realít” a mala som z toho v hlave už taký príšerný maglajz, že sa zmilovali a “dali ma dohromady” – aspoň tých 5 verzií zo mňa, o ktoré stáli. 😉 Odvtedy nemá význam pýtať sa ma ani na minulosť, ani na budúcnosť. Neviem. Mohlo to byť akokoľvek – každá moja spomienka existuje v niekoľkých verziách. Je nám to jedno. Aj tak nemáme komu o tom rozprávať. 🙂

Si aj v centre univerza; rovnako, ako ja i ako teta Maud v Ohiu.  Ak ty a ja sedíme spolu na káve za jedným stolom, je ťažké akceptovať, že ty i ja sme v centre čohokoľvek, pretože jeden z nás logicky musí byť trochu mimo centra. Ale nie je to tak. V svojom holograme si v centre svojho univerza a ja som v centre svojho, a obaja sme aj v holograme toho druhého. Každý kúsok univerza (a možno iných univierz a iných dimenzií) je všade. Mystická predstava, že sme všetci prepojení, je správna.

Toto sa mi nejako kryje s tým Gabrielovým vyjadrením “nie je bod”, hoci tomu ešte dodnes celkom nerozumiem. Ale vyzerá to, že neexistuje “niekde”, kde by ktokoľvek z nás mohol byť. Nepýtajte sa ma, čo tým myslím… Jedna z nás to možno vie, ale dnes to nie som ja. 🙂

2. Ty si pocit Univerza

Si všetko. Všetko vydáva pocit. Takže ty si pocity univerza. Takže ak chceš vedieť, čo je za najbližším rohom, potrebuješ len vyprázdniť svoju myseľ a naladiť sa na ten pocit. Pamätaj: pocit je ESP (mimozmyslové vnímanie), nie emócia. Samozrejme, väčšina ľudí nie je zvyknutá načúvať svojim vnútorným pocitom (“ciťákom”) a brať z nich informácie, pretože sú buď v svojej hlave a myšlienkach alebo si pletú pocity s emóciami.

To, čo sa zdá byť mimozmyslovým vnímaním pocitov, je v podstate naše primárne vnímanie. Myseľ a jej slobodná vôľa toto primárne vnímanie potláčajú. Vstupujú do hry na dohadovanie sa, keď už vlastne dávno poznajú všetky odpovede. Takisto vždy presne vieš, čo sa deje a čo sa udeje najbližšie. Všetko ľudské konanie je dôsledkom skrytého podvedomého impulzu a tento impulz má pocit. Keď si v tom skutočne zručný, dokážeš vycítiť veľmi jemné impulzy, ktoré nastanú v budúcnosti. Nemusíš myslieť alebo plánovať. Samozrejme, keď sa tvoj život stane “okamžitým”, nebudeš vedieť plánovať veľmi vopred, pretože v každom okamihu tvoje ciťáky môžu hodiť cez palubu tvoj mentálny plán; budú ti však umožňovať triafať sa vždy do čierneho. Tvoje ciťáky sa nikdy nemýlia.

Keď sa začneš držať svojich ciťákov, život sa zmení na magický – ale spočiatku nebudeš rozumieť synchronicite života okolo teba. Preto sa zbav čo najrýchlejšie predstavy slobodnej vôle – je to pohroma a súčasť boja, ako ťa dostať pod kontrolu. Prestaň hľadať a plánovať. Prestaň.  Prestaň sa tváriť, že tvoj intelekt vie, čo treba urobiť. Vycíť, čo by mal byť tvoj najbližší krok. Po chvíli ti začnú tvoje ciťáky sprostredkovávať komplexnejšie obrazy, akoby vízie.

3. O láske, “láske” a Láske

A teraz moja obľúbená pasáž 🙂 :

Lži o svete sú všadeprítomné. Sú všade; v každom kúte, kam dohliadneš. Ľudia sa tvária, že sú čestní a spravodliví; ľudia sa tvária, že im záleží na tvojich záujmoch, no pritom ťa ogabávajú, kedykoľvek sa im naskytne príležitosť. Hovoria, že ťa majú radi, ale ak ťa majú radi zo svojej mysle, tak ti len klamú. Láska, ktorá pôvodí z mysle, je len spoločenské dekórum, ako keď niekomu povieš “dobré ráno”. Mentálna láska  so sebou nesie príchuť plechu. Láska pôvodiaca z emócií tiež nie je o nič hodnotnejšia,pretože je spojená s potrebou “milujem ťa, ale miluj ma tiež; som neistý – neopúšťaj ma!” Len bezvýhradná láska opierajúca sa o ciťák je skutočná.

Mne dali takúto bezvýhradnú lásku spoznať moje Mačičky. Pozerám na ne a niekde hlboko vovnútri cítim čosi ako nehu. Úžas nad ich krásou, životaschopnosťou, jedinečnosťou. Niekedy mi idú na nervy, keď v kuse mňaukajú alebo keď sa naháňajú a moje brucho alebo jazvy používajú ako odrazovú plochu. Niekedy ma vytáča, keď zasa niečo opišajú, aby mi dali najavo, ako nesúhlasia s tým, že som pred chvíľkou hladkala niekoho iného… Ale to nič nemení na tom, že sú úžasné a ja mám obrovské šťastie, že ich môžem sledovať a mať okolo seba. 🙂 Svet je v poriadku, kým sú v poriadku. 🙂 Stačí, že sú…

4. Nebo, Peklo a Kontrola

Kde si? Si v centre jemného pocitu. Vykašli sa na slobodnú vôľu, je to nočná mora a je nepresná – miesto toho používaj svoj ciťák, ten sa nikdy nemýli. Prestaň špekulovať o tom, aký bude výsledok, nalaď sa na pocit výsledku a budeš vedieť.

Kde je Nebo a Peklo?

Uhádol… Sú tu, v tebe, vo mne, v každej molekule reality. Boh je oboje, Nebo aj Peklo, a rovnako aj Diabol – všetko je to ten istý hologram. Ak dokážeš milovať Diabla a temnú stranu a nebáť sa ich, si slobodný. To neznamená, že by ťa zlo malo vytešovať; znamená to len toľko, že si sa pozrel na zlo v tvojom vlastnom vnútri a zlepšil si, čo si dokázal. A že dokážeš akceptovať zlo v iných a mať ich rán pre ich chyby a slabosti.

Niet skutočného dobra a zla; všetko je jedno. Vyberáš si kvalitu toho, čo chceš vidieť… teda, tvoje emócie a tvoje postoje to robia za teba.

Takže čo je potom Peklo? Peklo je emócia. Je to miesto, kde skončí väčšina vypasených kontrolórov našej doby. Zistia, že oni sú tí, čo sú kontrolovaní. Keď držíš človeka pevne za ruku, predstavuješ si, že ho kontroluješ, a ak on nevie, čo má robiť, tak ty vieš. Ale ak držíš za ruku majstra bojových umení, veľmi skoro s tebou vymetie všetky kúty a bude ťa ťahať za sebou len preto, že ho tak pevne zvieraš za ruku. Jeho schopnosť hýbať tebou bude presne taká, akou silou ho budeš držať – silou tvojej zdanlivej kontroly.

Peklo je držať a nepúšťať. Nebo je povoliť zovretie a nechať veci plynúť. Je to desivá predstava. Myseľ obvykle nie je nachystaná nechať niečo plynúť. Ale to je povaha kontroly. Hľadá nadradenú moc. Všetka moc je snaha po kontrole. Ale všetka kontrola kontroluje kontrolóra. Môžeš byť prezident veľkej firmy, kde tvoje ego bude prekvitať a cítiť sa absolútne dôležité. V skutočnosti však nemáš život. Si kontrolovaný podnikom, jeho zamestnancami a svojimi zákazníkmi. Si v pohodlnom väzení. Keď tvoja duša zistí, že je vo väzení, snaží sa z neho uniknúť. Nájde si spôsob, ako zbankrotovať celú firmu, alebo vyrobí nehodu alebo chorobu, čokoľvek, čo môže použiť ako únik. Biznis obvykle funguje, kým je nový a kreatívny, ale len čo sa stabilizuje jeho štruktúra cez osoby a obsadenie, zamestnancov, šéfov, vlastníkov – obvykle si títo nájdu spôsob, ako ho zmeniť alebo zadusiť.

Toto je dôležitá vec pre zhmotňovanie – naše podvedomé presvedčenia, ktoré nie sú v súlade s tým, čo navonok chceme. A ak sa nám ešte stále nepodarilo zhmotniť naše priania, musíme hľadať, kde je naša duša presvedčená, že presne to, čo chceme, ona nepotrebuje… Zhmotňovanie je tiež o kontrole, o vnútení svojej predstavy svetu. Keď som učievala semináre LOA, učila som vždy ľudí, aby chceli zhmotniť pocit, nie konkrétnu vec. Konkrétne veci sú “kontrola” a vláčia nás za sebou ako ten kung-fu majster, ktorého sa zubami-nechtami držíme. Pocit je naše právo. Máme právo mať taký pocit, ako potrebujeme. Dožadujme sa nášho práva; nevnucujme formu jeho naplnenia.

Kontrola je démonická. Snažiť sa ovládať/kontrolovať inú osobu je Peklo – ich peklo, tvoje peklo. Takmer všetko domáce násilie má svoj pôvod v snahe o kontrolu.

5. Žiarlivosť, romantická láska a sex

Čo je žiarlivosť? Je to reakcia mysle na stratu kontroly, alebo na predstavu o možnej strate kontroly. Ak nemáš kontrolu, nemôžeš žiarliť, nie? V oblasti jemných pocitov budeš partnera milovať bezvýhradne. Nebudeš sa snažiť vlastniť ho a on sa nebude snažiť vlastniť teba. Budeš mu pomáhať pri čomkoľvek, čo je pre jeho život najlepšie, aj keď to znamená, že sa odsťahuje zo spoločného.

Čo je romanca?  Je to drohová závislosť.  Keď nájdeš niekoho, s kým sa cítiš dobre, do krvi sa dostáva množstvo endorfínov. Stávaš sa priotrávený, v ťažkých prípadoch celkom dementný. Po pár mesiacoch sa novosť okuká a vy dvaja sa buď rozídete, alebo sa pokúsite vstúpiť do formálneho alebo neformálneho “manželstva”. Čo je manželstvo? Je to snaha o kontrolu.  Kontrakt, ktorý formalizuje prísun drogy – drogy tvojho vlastného mozgu.  Prečo nevera obvykle pôsobí bolesť? Pretože znamená stratu kontroly a stratu predstavy vlastnej nesmrteľnosti. Obvykle nás to vytáča. Vidíme v tom ohrozenie nášho života. A obvykle to spúšťa i strach z opustenia.

Sex je jednak jedno z najväčších potešení i najväčších útrap súčasne. Sex vie ublížiť.  Často od teba vyžaduje vzdať sa kontroly a umožniť intimitu. Žene ubližuje, ak muž uspokojí len seba a nestará sa o jej emócie. Mužovi ubližuje, ak žena odrazu povie “nie” a spustí tým komplex odmietnutia. A ak nie je sám skúsený v sexe, tak sa môže hanbiť. Sex je biznis moderného sveta. Je to lepidlo, ktoré drží pohromade väčšinu romancí i manželstiev. Ako lepidlo sa stáva ďalšou súčasťou finančných a emocionálnych dohôd, ktoré ťa nútia zapredať tvoju dušu.

Ženy by sa mali prestať používať mužov ako záruku bezpečnosti. Mali by sa prestať snažiť zaplátať mužmi dieru v svojej vlastnej duši. Nijaký muž nedokáže zaplátať túto dieru u ženy – nie sú nijaká psychologická náplasť.

6. Ilúzia nesmrteľnosti

Snažíme sa kontrolovať, aby sme si vytvorili ilúziu nesmrteľnosti – aby sme si vytvorili ilúziu bezpečnosti. Keď niekoho kontrolujeme, stojíme nad ním. To značí, že psychologicky sme od neho vzdialení a vyššie ako oni.  Tento psychologický dištanc si vytvárame, aby sme sa urobili výnimočnými a aby sme sa vyhli osudu tých kontrolovaných. Osudu smrteľnosti. Kontrola sa snaží vyhnúť tomuto osudu. Dúfame, že budeme vo väčšom bezpečí, ale sme naopak zraniteľnejší, pretože sme menej spontánni a menej fluidní.

Kontrola je vždy dvojsečná zbraň: rovnako kontroluje obeť i kontrolóra.