Byť človekom #3: Niet omylov, len lekcie… porozumenie

V hlavnom článku o pravidle tri som spomínala porozumenie/súcit, odpustenie, etiku a humor ako lekcie, ktoré pravidlo so sebou prináša. Dnes je na rade prvé z nich – porozumenie.

Porozumenie (compassion – aj “súcit”, ale to ja nepoužívam rada, pretože to v sebe nesie aj čosi ako “pozri, aký dobrý/lepší som”) je akt otvárania svojho srdca. Keď žijeme v stave porozumenia pre iných, značí to, že nemáme okolo seba vybudované emocionálne bariéry a máme neobmedzenú schopnosť nadväzovať kontakty s inými.

No, tak hneď tu vidím svoju výraznú rozvojovú potrebu. Dnes som celý deň mala výmenu názorov s DreamingRaven a DreamingWolfom a môžem povedať – nemám neobmedzenú schopnosť kontaktovať sa s každým. 😦

Porozumenie pre iných robí z našich skúseností univerzálnejšie skúsenosti a spája nás s našou podstatou a podstatou ľudí okolo nás.

Ľudia však nebehajú po svete s naširoko otvoreným srdcom. Keby tak robili, emócie prostredia by ich preťažili a boli by nebezpečné pre ich duševné zdravie. Ak sa napríklad posadíme pred televízne noviny a s otvoreným srdcom pozeráme celý ten výpočet nešťastí, nehôd, podvodov, vrážd a politických slizkostí, budeme sa za chvíľu cítiť nanič, beznádejní a začneme zhľadúvať povraz, ktorý by to dokázal ukončiť. 😕 Niekedy je proste výhodné zostať emocionálne neprístupný a chrániť sa pred negativitou z prostredia.

Ak sa chceme naučiť lekciu porozumenia, potrebujeme si uvedomiť, že kontrola nad našimi emocionálnymi obranami je v našich vlastných rukách – a my sa môžeme rozhodnúť, že ich udržíme alebo vysadíme podľa situácie, v akej sa práve nachádzame. Takisto môžeme v prípade potreby iným zabrániť, aby sa dotkli nášho srdca, ak si vytvoríme úsudky, ktoré vytvoria oddelenosť medzi nami a tým, koho posudzujeme.

Posudzovanie nie je vždy negatívne. Naše úsudky nám bránia behať po svete s citlivým vyvráteným navonok a bezprostredne reagovať na každý záchvev prostredia, s ktorým sa dostaneme do kontaktu. Niekedy nám úsudky pomôžu rozhodnúť, ktoré myšlienky a predstavy si pustíme do svojho sveta a pomáhajú nám rozlíšiť, čo je pre nás (=náš príbeh) platné a čo nie. Keby sme nemali svoje úsudky, museli by sme čeliť stovkám protichodných informácií a predstáv a nevedeli by sme medzi nimi rozlišovať.

Na druhej strane, úsudky nás môžu aj obmedzovať a môžu nám zabrániť cítiť porozumenie vtedy, keby to bolo treba. Keď naše posudzovanie prehluší naše porozumenie, odtrhneme sa od svojej ľudskej podstaty, začneme byť sebauveličení a premúdrelí a stratíme našu vrodenú potrebu kontaktovať sa s inými ľuďmi. Začneme sa cítiť nadradení nad tými, ktorých posudzujeme, ale môžeme aj pocítiť hrôzu samoty, ktorú to so sebou prináša.

Jediným protiliekom na uzavretosť a sebauveličenie je porozumenie pre iných.

Podstatou otvorenia srdca je ochota spojiť sa so svojou vlastnou podstatou a podstatou toho, koho posudzujeme.

Na to najprv potrebujeme priznať, že sme sa stali zajatcami nášho posudzovania a našich predstáv. To najlepšie dosiahneme, ak sa sústredíme na dýchanie. Ak je naše dýchanie plytké alebo strnulé, s najväčšou pravdepodobnosťou sme ukotvení v predpoklade, ktorého sa treba zbaviť.

Takisto myseľ nám pomáha rozlíšiť, či zapojiť porozumenie alebo nie: niekedy sa uprostred úsudku akoby zháčime a zapochybujeme o sebe. Toto je okamih, kedy je dobré nasadiť porozumenie; inak by sme sa neboli zháčili.

V Pravidle #2 sme sa naučili, že sa sami rozhodujeme, či sa nejakú lekciu chceme naučiť alebo nie. To značí, že budeme potrebovať prizvať svoj úsudok a rozhodnúť, či do veci ideme s porozumením, alebo sa potrebujeme uzatvoriť.

Ak sa rozhodneme pre porozumenie, potrebujeme doterajší predsudok presunúť z oblasti hlavy do oblasti srdca. Môžeme sa pokúsiť vžiť do osoby, ktorú posudzujeme. To nám pomôže pochopiť jej realitu a pravdepodobne to odstráni náš predsudok, ktorý nosíme v srdci. (V srdci preto, že každý predpoklad a predsudok je vlastne neochota pripustiť čokoľvek iné. Moja interpretácia.)

Súcit/porozumenie potrebujeme aj v obdobiach, kedy sa tvrdo kritizujeme. Ak sme urobili niečo nevhodné, ak sme podliezli svoju vlastnú latku alebo sme urobili ťah, za ktorý sa hanbíme,  môžeme vložiť bariéru medzi našu podstatu a tú časť v nás, ktorá bola “páchateľom”. Táto bariéra je priestor pre niektoré výrazne sebakritické presvedčenia (“dohody”), ktoré nás oddeľujú od častí seba samého rovnako, ako nás presvedčenia o iných oddeľujú od týchto ľudí.

V takýchto obdobiach si potrebujeme uvedomele otvoriť srdce a prejaviť sami sebe porozumenie. Porozumenie potom otvorí dvierka odpusteniu a my sa zbavíme tých dohôd, ktoré z nás v našich očiach robia niekoho, kto “nevyhovuje”.

Aké predsudky potrebujete prekonať, aby ste sa naučili lekciu porozumenia?

Hmmm… že by… všetky? 😆 No, neviem. Presvedčenie, že musím zostať “one-(wo)man-show” a neprijímať pomoc. Že som tu na to, aby som zachraňovala ostatných a nedovolila nikomu zachraňovať mňa. (Spomínam si na Isiin článok k Strelcom, v ktorom som sa niekoľko málokrát našla – v každej vete. 😕 ) Presvedčenie, že ľudia sú najlepší na cibuľke. Ufff… už začínam byť morbídna…

Článok je súčasťou projektu 10 pravidiel “Byť človekom”

6 thoughts on “Byť človekom #3: Niet omylov, len lekcie… porozumenie

  1. porozumenie inym je niekedy velmi tazke…zvlast, ked niekedy nerozumiem ani sama sebe :S … no a keby som mala vymenovat ake predsudky by som mala prekonat, tak neviem, ci by stacila kapacita wordpressu 😦 ….. takze zatial asi beh na dlheee trate

    Like

  2. velmi dlho som mala napriklad nesmierne pevne presvedcenie, predsudok, ze klamstvo vzdy komplikuje a zhorsuje kazdu situaciu. postupne sa to trochu uvolnilo. napadol ma takyto nedavny priklad: na dovolenke, moj muz girluje ryby, ja a kamoska pomahame. chcel aby som ocistila cesnak s tym ze velmi nasojcivo ziadal aby som ocistila VSETOK.bolo ho evidentne zbytocne vela, aj podla mna,aj podla kamosky.voci nasim argumentom bol imunny, preto som prestala argumentovat rozhodnuta vyhoviet,nebudem sa reku vadit,budes mat vsetok tak ako chces,aj ked je to podla mna hovadina.ZIADNE INE RIESENE MA JEDNODUCHO NENAPADLO. len co vysiel z kuchyne, kamoska, sak nacisti tolko kolko je treba a zvysok schovaj do chladnicky sak on to nezisti.a vtedy ma osvietilo:vsak jasne!boze aka som blba! vsak naco sa hadat a naco by sme mali jest hnusne precesnakovane ryby, ked sa da realita trochu prekrutit, on bude spokojny ze cesnak je VSETOK a my nemusime robit hovadinu len preto, ze sa nam nechce vadit.takze mozem zodpovedne prehlasit,ze aj tento predsudok, ktory na prvy pohlad vyzera velmi vieryhodne moze v niektorych situaciach obmedzovat.

    Like

  3. toto … To najlepšie dosiahneme, ak sa sústredíme na dýchanie. Ak je naše dýchanie plytké alebo strnulé, s najväčšou pravdepodobnosťou sme ukotvení v predpoklade, ktorého sa treba zbaviť.

    ja mám v inej podobe … doslova ma začne tlačiť na prsiach, alebo zviera srdce … ako ked sa tlakárom zvyšuje tlak, ako pri infarkte … vtedy viem, že hooop, mýliš sa moja, späť, asi trepeš v tej svojej hlave dobre voloviny .. 😕

    Like

  4. táto téma mi padla priamo do náručia , kedže sa v poslednom čase sustredím na ľudí… vždy ked dávam niekomu požiadavky tak sa sustredujem na odpovede… podla nich sa snažim vcítit do toho človeka – či mu to vyhovuje… či som neni prísny… či by som mal povoliť…zmenit pristup – aby bola spokojnost na oboch stranách…. je to užastne ked sa viete “prevtelit” do role inéj postavy a podla toho aj existovat v daný moment bez konfliktu 😀

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s