U Marka Mansona som našla túto úvahu:
V živote sú dva druhy bolesti.
Aby som parafrázoval Budhu, keď nás skolí šíp, cítime dva druhy bolesti.
Prvá je bezprostredná fyzická bolesť z toho, ako nám šíp prepichuje telo. Druhá je psychologická bolesť z významu, ktorý prisúdime tej prvej bolesti – “Prečo ja? Čím som si to zaslúžil? Ten človek je hovado, že mi toto robí…”
Čím intenzívnejšia bezprostredná fyzická bolesť, o to intenzívnejšia je aj bolesť psychická. Napríklad zemetrasenie, čo zničí náš dom, nám pôsobí oveľa väčšiu hrôzu ako predstava, že si narazíme palec na nohe.
A obvykle aj trpíme psychickou bolesťou ešte dlho po tom, ako tá fyzická už pominula. Držíme sa príbehov o nespravodlivosti a utrpení a ublížení a postupom času práve tieto príbehy – ktoré sme si vykonštruovali okolo fyzickej bolesti – začnú definovať to, kto sme.
A nakoniec, psychická bolesť je oveľa závažnejšia a – napodiv – presne tá vec, nad ktorou máme kontrolu. Nedokážeme sa možno ochrániť pred tým, že si narazíme palec na nohe, ale môžeme si zabrániť začať okolo bolesti fabulovať hlúpe príbehy, ktoré nás len uvrhnú do väčšieho utrpenia.
🙂 Nemám čo dodať.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Je to článok ktorý ale nevypovedá o tom ,že psychickej bolesti nemusí predchádzať bolesť fyzická – (príklad so zrúteným domom ). Práve naopak , psychická bolesť je oveľa zákernejšia ako bolesť fyzická a nie vždy idú tieto bolesti spolu popri sebe “ruka v ruke” No a (ak ju nemáme pod kontrolou) a to zväčša nie, tak je to katastrofa a takmer deštrukcia organizmu ,hlavne keď sa všetko odohráva v hlave. Psychická bolesť nás zožiera z vnútra a postupne ničí naše orgány a telo. A musím len povedať ,že nie všetci dokážeme mať kontrolu nad takouto bolesťou. Lebo tak ako je aj rozdelená bolesť ,podobne sa delia aj ľudia a ak patríte do tej skupiny emocionálne založených, a nedokážete (nedokážeme) potláčať pocity, tak potom…
Páči sa miPáči sa mi
Viem co hovoris, aj ja som to zazila.
Z mojej skusenosti sa s psychickou bolestiu da naucit pracovat tak, aby bolela coraz menej, az boliet prestane – a to rozhodne nie jej potlacanim.
Vediet, ze sa s tym da nieco robit, ze nie si bezmocny. (Krok 1 – to mas.)
Informovat sa, co sa s tym da robit, a ako si dokazali pomoct ini. (Krok 2 – to tu mas tiez.)
Zacat robit nieco z toho, co si sa dozvedel v Kroku 2. A vydrzat. (Krok 3 – a ja ti verim, ze to das.)
Moj tip: ako prve si zacni vsimat, ZE rozpravas sam sebe; potom CO rozpravas sam sebe; a potom SUVISLOST s tym, ako sa citis.)
Páči sa miLiked by 1 person
Ďakujem za radu Santiguada ,niekedy to ale naozaj nejde. Bola tu jedna rada od Helar myslím ,že začnite robiť veci iným spôsobom ,nečakane a inak ako bežne. (Nebudem si predsa robiť zachádzku do práce 50km aby to bolo inak. napr.) Ja mám teraz tie najhoršie dni a neviem z toho von…. 😥
Páči sa miPáči sa mi
Pani Santiguada bol by som veľmi rád ak by ste mi napísala (ak to nie je problém) na; kuric.richard@gmail.com
Skutočne by ma to veľmi potešilo. 🙂
Páči sa miPáči sa mi