Teraz som na kapitole Nutnosť veriť. A ako inak, zasa som sa dozvedela niečo o sebe 😉 :
“Základný rozdiel medzi obyčajným človekom a bojovníkom je ten, že bojovník berie všetko ako výzvu na zdolávanie, kým obyčajný človek berie všetko buď ako požehnanie, alebo ako prekliatie.”
Už keď som to čítala, začala som sa vyškierať. Ja s mojimi ustavičnými príkoriami… Bojovník? Zabudni. Obyčajný človek.
Don Juan pokračuje: Čítať ďalej
V kapitole Tajomstvá svietivých bytostí sa nachádza pekná pasáž o našom vnímaní. Nadväzuje na úryvok, ktorý som už kedysi spracovala. Pre Castanedu mohla byť nová, pre “ostrieľaného ezoterika” našej doby sú to “povinné cviky”, ale napriek tomu pekne napísané… Takže sem s nimi:
“Sme svietivé bytosti. Sme vnímajúci. Sme vedomie; nie sme objekty; nemáme pevnú podobu. Sme bezhraniční. Svet objektov a pevnosti len spríjemňuje náš pobyt na Zemi. Je to len opis, vytvorený na to, aby nám pomohol. My, alebo lepšie náš ROZUM, zabúdame, že ten opis je len opis, a takto uväzňujeme kompletných seba v začarovanom kruhu, z ktorého sa za života len zriedkakedy vymaníme.”
“Sme vnímajúci,” pokračoval. “Svet, ktorý vnímame, je však len ilúzia. Bol vytvorený opisom, ktorým sme boli kŕmení od okamihu nášho narodenia.
My, svietivé bytosti, sa rodíme s dvoma kruhmi sily, ale len jeden z nich používame na vytváranie sveta. Ten kruh, na ktorý sa napojíme veľmi skoro po narodení, je ROZUM, a jeho spoločníkom a sprievodcom je HOVORENIE (v starom texte: “rozprávanie”). Tieto dva medzi sebou zostavujú a udržiavajú svet.
Takže v podstate ten svet, ktorý náš ROZUM chce udržiavať, je svet vytvorený opisom a jeho dogmatickými, neporušiteľnými pravidlami, ktoré sa ROZUM naučí akceptovať a brániť.
Tajomstvo svietivých bytostí je, že majú ešte jeden, nevyužívaný kruh sily, VôĽU. Tajný ťah bosoráka je ten istý, čo používajú aj bežní ľudia. Obaja majú opis; obyčajný človek ho udržiava ROZUMOM, bosorák svoj opis udržiava VôĽOU. Oba opisy majú svoje pravidlá a tieto pravidlá sú vnímateľné, ale výhodou bosoráka je, že VôĽA je obsiahlejšia ako ROZUM.”
Dnes ráno sa pri čítaní Castanedu dostavilo poznanie. 😉 Nejako sa mi pospájali moje reakcie posledných týždňov. Keď som dokončovala posledné kapitoly The Art of Dreaming, viackrát sa vo mne prebudila moja “holubičia” povaha; písala som o tom tu a tu. No a dnes ráno, už v inej knižke, ten moment nastal znova.
V knihe Castaneda popisuje, ako ho don Genaro pozval na stretnutie “hádankou” – mal sedieť doma a zistiť, kedy treba vyraziť, lebo potom ho to priviedlo presne k Genarovi. Čítať ďalej
Pokračujeme v čítaní… Kapitola 1 obsahuje veľmi pekné pasáže k ľudskému vnímaniu a poznaniu. Pokúsim sa ich tu zoradiť tak, aby dávali zmysel:
Tak Castaneda bol s donom Juanom v buši na “stretnutie s poznaním”. Mal zážitok, že v kroví na nich niekto striehol – nejaký človek, ale potom naňho skočil a premenil sa na vtáka. Don Juan vyhlásil, že to nebol ani človek, ani vták, ale “nočný motýľ poznania”.
Nato si Carlos vzdychol, ako tomu nedokáže uveriť; ako stále u dona Juana predpokladá, že ho manipuluje – že s ním hrá hry, aby uňho niečo dosiahol. Čítať ďalej
Už som dočítala (ale ešte nedospracovávala) The Art od Dreaming, tak som nechala energiu, nech mi vyberie najbližšiu knižku na čítanie. Energia sa rozhodla pre Tales of Power. Zatiaľ ma to nechytá za srdce a to, čo som v minulosti pozaškrtávala, mi prichodí z dnešného pohľadu často ako absolútna pakáreň, ale to sa spraví… Už po prvých stranách vnímam istý posun. Ak ma Art of Dreaming upozorňovala na rozdiely medzi mnou a Castanedom (skončilo to poslednou kapitolou, kedy som dvakrát po sebe mala tú istú, od neho diametrálne odlišnú reakciu 😉 ), tak Tales of Power zasa akoby ukazovala na to, čo máme spoločné. Obaja sme také drobné “drama queens”, dramatické divy 😛 : všetko náramne prežívame a nechávame sa našou mysľou vmanévrovať do takých desivých situácií, aké v realite ani neexistujú. 🙂 Myslím, že od snívania sa teraz prechádza k stalkovaniu. Bude fuška. 😕 Čítať ďalej
Zasa som sa dozvedela o sebe 😛 . Už som na poslednej kapitole The Art of Dreaming a čítam si o Death Defierovi. Jak som si ho nazvala? Nezomierač? 😉 Mala som so svojím postojom pravdu…
Fakt je, že čím ďalej za druhú bránu snívania som sa dostávala, tým menej ma veci “lákali”. A keď som sa dostala k časti o Nezomieračovi 😉 , tak som si to čítala už len ako rozprávočku. Čítať ďalej
Dnes ráno (vzhľadom na čas, kedy toto píšem) som v kapitole 10 narazila na niečo, čo mi hodne vysvetlilo… A zvláštne na tom je, keďže pri každom čítaní si zaškrtávam zaujímavé myšlienky, že táto časť knihy bola úplne čistá… teda zmysel mi tie vety začali dávať až teraz!
Ale ešte než začnem s výpiskom, vrátim sa k inému uvedomeniu z dnešného rána. Nejako mi došlo, že už ma prestáva baviť čítať knihu. Všetko, čo tam je popísané, mi odrazu prichodí ako málo pragmatické. Iste, je zábava labzovať po iných svetoch – ale na čo mi to bude dobré? Čítať ďalej
Predvčerom (vzhľadom na deň, kedy to píšem) som vošla do temného lesa 🙂 . Neurobila som to svojvoľne; vyliezla som na čistinku a zavolala som si Otca. Vysvetlila som mu, v akej dileme som – Gabrielovi som sľúbila, že tam nepôjdem, ale potom som si uvedomila, že som sa na les nepozerala z mojej bubliny a tak som videla fyzický, ale nie energetický obraz. Mala som chuť tam čo len strčiť hlavu a pozrieť sa z bubliny, ako tá energia vyzerá. Lenže Gabrielovi som sľúbila, že nepôjdem. Čítať ďalej
Čo sa týka inorganických bytostí, ešte stále v tom mám trochu maglajz a čítanie Castanedu ho len utvrdzuje.
Tak po prvé, moji anjeli (inorganické vedomie) ma učili, že existuje “inorganické” – teda na hmotu neviazané, “nehmotné” alebo mimohmotné. A to delia na “energie/pocity” (ktoré sú úplne bez agendy, len v stave existencie a majú zdieľané vedomie) a na bytosti, ktoré majú individuálne vedomie a agendu, ale nie zrovna fyzický kontajner (telo). Anjeli sa zaradili Čítať ďalej
Pár dní prešlo od našej cesty do “sveta bublín” s Carlosom. Na druhý deň som za ním bežala, že si zjednotíme názory a povymieňame postrehy, ale bola som taká uťahaná, že sme si vymenili len pár viet, než som zaspala. A potom som už bola príliš uťahaná čo i len za ním vybehnúť. Až včera. Čítať ďalej
