Prieskumy potvrdzujú to, čo ste možno už na sebe a svojom prostredí spozorovali – že čím starší sme, tým introvertovanejšie vystupujeme. Psychológovia tomuto fenoménu hovoria “vnútorné dospievanie” a znamená to, že naše osobnosti sa časom stávajú vyváženejšie.

Celkovo sa vekom naša povaha mení k lepšiemu: stávame sa emocionálne stabilnejší, príjemnejší a svedomitejší. Práve spomínaná príjemnosť sa skokovo zosilňuje okolo tridsiatky a zlepšuje sa až do šesťdesiatky. Pod týmto pojmom sa skrýva to, čo ľudí robí priateľskými, optimistickými a prijímajúcimi.

Vekom sa tiež stávame tichší, pokojnejší a máme sa viac pod kontrolou. Na to, aby sme sa cítili šťastní, nepotrebujeme už byť toľko času medzi ľuďmi a mať toľko vzrušenia a podnetov.

A tento vývoj nevidno len u ľudí, ale aj u opíc 😛 .

Z pohľadu vývoja dáva skľudnenie sa v neskorších rokoch aj celkom zmysel a je to vlastne dobrá vec. Mladí ľudia majú vyššie postavenú úroveň extroverzie. Pomáha im to zoskupovať sa, zdieľať zážitky a uľahčuje im to nájsť si partnera.

Ale potom (aspoň podľa teórie 😉 ) okolo tridsiatky už máme svoju životnú cestu a dlhodobé vzťahy. Možno máme deti, partnera a hypotéku. Takto prestáva byť až také dôležité nadväzovať sociálne kontakty a stretávať nových ľudí/potenciálnych partnerov.

Akoby prvá polovička života bola venovaná tomu “byť vo výklade a k dispozícii”, kým druhá polovička akoby sa sústreďovala na hľadanie zmyslu v tom, čo všetko už máme za sebou.