Lenže to nefunguje dlhodobo Skúšala som už všetko možné… (aj s afirmáciami mám skúsenosti – viem ako fungujú a že to je len akoby vrchný náter ale ja potrebujem odstrániť to jadro) nechcem celý život stráviť tým, že si budem každú minútu života v hlave omieľať afirmáciu.
A vieš, ako vznikol? Ktoré vyjadrenia prostredia a nimi ovplyvnený tvoje vnútorné komentáre sa za ním skrývajú? Ak áno, skús to odrekapitulovať: spíš si všetky situácie, ktoré sa ti zdajú ako “spôsobujúce”, a rekapituluj.
A ak nevieš presne, tak sa sleduj a zapíš si každú situáciu, kedy sa prejaví. Pozri na to, čo si si v tej chvíli hovorila. Skús usúdiť, prečo si si to hovorila (aká vlastná skúsenosť sa za tým skrýva). A odrekapituluj každý výskyt osobitne. Jedného dňa sa dostaneš do bodu, kedy nebude čo rekapitulovať, pretože pochopíš mechanizmus, akým k tomu komplexu dochádza – a pochopiť je vynulovať. 🙂 Od toho okamihu sa už nespustí program “si menejcenná”, ale sa bude spúšťať program “aha, zasa sa vo mne ozýva tá kravina, čo vznikla tak, že… atď.” 🙂 Chce to viac práce ako afirmovanie, ale aspoň to pôsobí raz navždy. 🙂
Pre Just Hela: neviem ako vznikol… (samozrejme je to dlhodobé asi celý život ale ťažko hľadať začiatok). Je to vždy tak, že určité obdobie sa mám dobre a potom príde rana v podobe osoby ktorá ma nejak poníži (vyleje neoprávnene zlosť na mňa pred všetkými / osamote alebo sa ku mne správa veľmi neuctivo s odporným tónom, a ja som potom ako obarená, nezmôžem sa na slovo. Aj keď ma to hnevá a chcem sa zastať samej seba ale v takých situáciách som vždy paralyzovaná… 😦 Alebo niekoho žiadam o radu a ten človek sa tiež chová ku mne nadradene s tónom ktorý ma ponižuje. (nie je to len môj osobný pocit ale aj osoby čo boli pri tom skutočne uznali že čo to bolo za reakciu toho človeka na mňa). Dôležité nie je to, čo mi ten človek povie, ale AKO to povie. Proste zachytávam energiu čo je za tými slovami. Je jedno či sú to kamarátky, neznámy človek cez net, profesor na VŠ, nariadený, predavačka, suseda, revizóri, policajt… človek môže odstrihnúť svoje kamarátky ale aj tak sa ukáže niekto kto zraní…. (A tým nadriadeným ani nemôže človek vyhubovať) Najhoršie na tom je to, že ma už parkrát takto ponížili / vynervovali / úplne vykolajili z rovnováhy tesne pred tým než ma čakala dôležitá skúška, či pohovor. Takže to dosť zasahuje do mojej (aj budúcej) kariéry, mňa to vždy zničí a potom aj môj výkon je slabý. Oni mi vlastne sabotujú život a preto mi to tak vadí. Keby že mi to aspoň nezasahuje do kariéry, tak sa s tým nejak popasujem, ale je to veľmi nepríjemné. Každý sme inak citlivý, ja som bohužiaľ veľmi a mňa taká vec dokáže vnútorne tak rozdrásať až mi je v tej chvíli do plaču a trvá mi niekoľko dní kým znovu nadobudnem rovnováhu.
Najnovšie sa mi to stalo v tento utorok a v tej chvíli som si nič v hlave nehovorila – snažila som sa učiť na dôležitú skúšku a potom som sa chcela vypýtať skôr z hodiny od profesora čo nikdy nemal problém pustiť žiakov skôr (a keďže nerobil prezenčky nikdy tak mu postupne prestali chodiť študenti na hodinu) a zrazu ja som sa chcela vypýtať o pár minút skôr a už bol z toho problém a vybil si zlosť na mne… totálne bol nepríjemný na mňa, (aj sa potom ostatní čudovali prečo tak na mňa zareagoval – takže to nie je len v mojej hlave) a jeho reakcia bola ešte k tomu veľmi zmätujúca (hovoril nahnevaným tónom a ešte sa usmial, ja som bola z toho úplne v keli, jednak z tej reakcie, jednak som nevedela či to myslí vážne alebo sranduje keď sa pousmial, a či ma teda pustí alebo nie – lebo tú skúšku som mala vopred dohodnutú s inou vyučujúcou…. ) Mne to totálne rozdrancovalo nervy… A potom som aj tú skúšku pokašlala. Vedela som to učivo ale s tým ako ma rozhodil, tak som prehliadla nejaké detaily a bolo to. 😦
PS: Keby sa mi to stalo len raz, 2 razy tak nerobím z toho taký problém, ale naozaj sa mi to často opakuje.
Ako tú reapituláciu používaš ty? Vedela by si mi to prosím, vysvetliť na nejakej konkrétnej situácii?
Takže: hovoríš viackrát o tom, že ťa niekto “poníži”, a “neoprávnene” si na tebe vylieva zlosť – a že to je prereagovanie, o tom svedčí aj to, že sa to nezdá len tebe, ale aj okolitým ľuďom… Toto je situácia, do ktorej sa často dostávajú tí, čo celkom “nezapadajú” – majú odlišné hodnoty/kódex a svojím správaním vyvolávajú v neistých ľuďoch strach a túžbu “udrieť si”, kým v ľuďoch s umelo nafúknutým sebavedomím vyvolávajú túžbu zmerať si sily (ja tomu hovorím, s prepáčením, “potriasanie guľami”). To je vysvetlenie ich správania, správa o nich. Správa o tebe je, že ti to vadí. To značí, že sa orientuješ podľa hodnotenia a reakcie prostredia na seba. Je to pochopiteľné, ako “odstávajúci” človek to máme vyvinuté veľmi silno, pretože na nás reagujú celý život inak, než by sme si predstavovali. Kedysi som tu mala historku o bielom tigrovi. Si tiger ako všetci ostatní, len biely. Máš tú istú silu, hmotnosť, zuby a pazúry, máš kožuch, len je trochu odlišný. Môžeš sa nad tým trápiť a chodiť na farbenie kožucha, až ti srsť vypadá, alebo si povieš, že ale nie si jediný biely tiger na svete a to, čo potrebuješ, je spoločnosť a tolerancia bielych tigrov, nie obyčajných tigrov… Teda potrebuješ akceptovať svoju inakosť, spraviť si z nej štít a hoci tým neodpadnú ľudia, čo sa do teba budú navážať, ich hlas rozhodne stratí na sile. 🙂 Potrebuješ zažívať častejšie pocit súzvuku, aby sa z nesúladu stali len občasné záblesky. Proste zmeniť pomer jedného voči druhému.
To, ako sa iní správajú k tebe, je len sprostredkovane o tebe, pretože niečo v tebe tú reakciu vyvolalo. Ale z väčšej časti je to o nich a ich strachoch. Z nejakého dôvodu sa ťa boja a tak 1. potrebujú ti dať najavo, jak ťa majú v paži, alebo 2. potrebujú ťa upáliť na hranici. Ak môžeš, ľuďom s takouto reakciou sa vyhýbaj. Ak nemôžeš, opri sa zosilnene o svoju záchrannú sieť iných “bielych tigrov”.
A teraz rekapitulácia: Keď ma niečo vytočí, napríklad niekto na mňa navreští, niekam zaleziem (záchod je vhodné miesto), otočím hlavu doľava, predstavím si tú situáciu v jej emocionalite, vyberiem najsilnejšiu emóciu – povedzme, že strach -, nadýchnem ju do seba so slovami “z tejto situácie vyberám strach”, začnem otáčať hlavou doprava so slovami “a mením ho na…”, otočím hlavu doprava a vydýchnem so slovami “ľahostajnosť”. Dúfam, že je to porozumiteľné. No a nadýchavam tú emóciu do seba toľkokrát, až v tej spomienke už žiadna emócia nezostane, a posledné otočenie zľava doprava je už bez slov, len uzavretie. A potom sa ide na ďalšiu emóciu.
A už som to spomenula – dá sa to robiť aj s minulými zážitkami. 🙂
P.S.: Ale vieš, že beháš po svete s presvedčením, že nie si dosť dobrá, pravda? A že to presvedčenie ti bráni uspieť? A že preto ťa tak vytáčajú napr, pred skúškami, aby ti dali príležitosť rozhodiť sa a neuspieť a dokázať sama sebe, že naozaj nie si dosť dobrá? Sorry, že to hovorím takto na plnú hubu, ale ten mechanizmus je neprehliadnuteľný. Zosilnene rekapituluj každú kravinu pred príležitosťami, kde by si mohla uspieť, keby… atď. 🙂
Just Hela: Ďakujem. Vystihla si to s tými bielymi tigrami. A hlavne s tým “nezapadaním” to už mám od malička (nezapadala som tak som bola 2x šikanovaná a ani učiteľka či školská psychologička nepomohli). A už dlhšie som mala taký pocit ako keby tí ľudia presne vedeli “do tejto si udrime, tú to najviac zraní”. Pretože som si istá, že keby sa ten profesor tak zachoval k niekomu inému, po tom človeku by to len skĺzlo a nebol by tým tak dotknutý. (ale hlavne, asi by si to ani nepritiahol 😀 ) A úplne sa stotožňujem s touto vetou: ,,Je to pochopiteľné, ako “odstávajúci” človek to máme vyvinuté veľmi silno, pretože na nás reagujú celý život inak, než by sme si predstavovali.” <– je to tak, niekedy si pripadám ako v zlom sne, keď na mňa reagujú ako na niekoho hlúpeho či niekoho kto je menej než oni. Nikdy mi ale nenapadlo že by moje hodnoty / kódex či správanie, mohlo v iných vyvolať neistotu – hlavne keď sa s tými ľuďmi ani bližšie nepoznáme, keď tí ľudia nevedia aká som alebo aké mám hodnoty
Tak veľmi by som potrebovala spoločnosť bielych tigrov… ♥ lebo tento svet ma len zneisťuje a ešte viac mi dáva pocítiť že nezapadám.
Ale fakt nechápem prečo sa boja ? (zvonku sa inakosťou nijak nelíšim – nie som vysoká, ani nemám piercingy či potetované telo ani nemám nejaký punk-rockový štýl obliekania či čo – tým nikoho neodsudzujem, len že fakt nepútam vzhľadom až takú pozornosť).. častejšie skôr zažívam tú 2. možnosť (útočenie, ponižovanie, v detstve: šikana, zrady od najlepších kamarátiek, výhražná správa od inej osoby ktorá vtedy mnou tak otriasla až sa mi nechcelo žiť, či v kamarátstve nadriadené postavenie kamarátky ktorá mala potrebu ma v konflikte vždy ponižovať …) Nepíšem to preto, že chcem ľútosť, iba sa mi v živote stalo veľa takýchto podobných vecí a nikdy som to tak celkom nepochopila prečo sa to častejšie deje mne.
Ďakujem za vysvetlenie rekapitulácie. Skúsim ju dnes vyskúšať, keď si nájdem čas v pokoji a tichosti. 🙂
PS: Nemám jasno v mojich presvedčeniach. Niekedy sa cítim inteligentná a skvelá osobnosť (ale to je málokedy) a niekedy pociťujem perfekcionizmus, že by som mala vedieť viac, robiť veci lepšie… ale asi máš pravdu, asi to bude tým presvedčením…
Komplex menejcennosti bolo moje druhe meno.. oprava, bolo moje pvé meno:-)
A riadne mi to ničilo život.
Dlho som na tom robila, samé sebaanalýzy, siúácie v rodine som si preberala, správanie rodičov atď atď.
Potom energet. cvičenia na odstránenie tých nastavení (sebaobmedzení), na ktoré som prišla.
Teraz menejcenná už nie som… konečne:-)
Chcem povedať k tomu toľo, že komplexom menejcennosti sa to nazýva preto, lebo nejde o jednu vec: pr. som škaredá… ale o veľa vecí (komplex), čo tú menejcennosť tvoria.
Celá hŕba špiny, čo treba odstrániť a opakovaním afirmácie_ Som úžasná a skvelá to nepojde.
Také ľahké to zase nie je.
Ešte niečo k afirmáciam
Vraj to funguje takto.Keď si opakujete nejakú vetu Napr. Som pekný a zdravý, bohatý.
Podvedomie, ktoré má iný program sa začne búriť proti tomu, nesúhlasí s tým vyjadrením a človek začne posilovať ešte viac to, čo chce odstrániť.
Takže sa treba pekne trošku pohrabaát v tom hnuse zelenom:-)
Tak najskôr treba vedieť ČO treba odstrániť, máte už svoj problém vytiahnutý zo svojho podvedomia a pomenovaný?
Skúste potom EFT, alebo rekapituláciu, alebo transformáciu, alebo čo ovládate…
Afirmácie možu zabrať u človeka, ktorý nie je prešpikovaný vlastnými sebaobmedzeniami.
Nehovorím, že sú zle (tie afirmácie), len že na začiatku sebazmeny to možno nie je to pravé.
A zase ako u koho.
Je to všetko individuálne.
Každý ide svojou cestou, ale niektorí sme si podobní a pre tých bol moj koment..
Nedá mi – keď sa pri debate o afirmáciách povie len toľko, že nefungujú, lebo – .
Fungujú, ale je treba byť tvoriví. Vyskúšajte si túto:
“Zbavujem sa potreby PREŽÍVAŤ VO SVOJOM ŽIVOTE POCIT MENEJCENNOSTI. Som ochotná zbaviť sa energetických, emočných a mentálnych návykov, ktoré spôsobujú túto potrebu”.
Týmto druhom afirmácie preberám zodpovednosť za to, čo som stvorila. Teda ak uznávam, že SOM tvorca svojho života, tak aj akékoľvek nepríjemné zážitky som si stvorila. Ale práveže, keďže v tomto živote čistíme svinstvo za stovky vtelení, tak niekedy nie je možné vystopovať, kedy niečo, čo už nechceme prežívať, vzniklo, a to – aspoň mňa by to odradilo, rekapitulovať. Táto afirmácia je účinná, a mne nahrádza i rekapituláciu. Lebo svojou ochotou zbaviť sa dávam najavo, že už nemám potrebu si tú potrebu sebou vláčiť. Stačí sa rozhodnúť. To rozhodnuie z nás robí víťaza, netreba viac k tomu. A vlastne, aby som si ju mohla naformulovať podľa svojej situácie, tak sa musím vo svoich pocitoach vyznať, a to ma tiež vlastne sprevádza rekapitulovať (neviem či to sedí na to, ale proste sa mi to nedá rozpitvať, keď funguje tak jednoducho).
Keby že sa niekto na to chce dať, tak ešte doplním – to, čo je napísané malými písmenami, je pevná kostra afirmácie. To, čo je veľkými, je možné meniť podľa toho, čo bude cieľom odstránenia – teda to, čo vnímame ako bolesť, ako zranenie, čo nás pravidelne vytáča, atď … a my to prosto už len nechceme ďalej so sebou vláčiť.
Želám všetkým, kto sa na to dáte, aby vám poslúžila.
U niektorých ľudí afirmácie fungujú, u iných nefungujú. Závisí to od typu človeka. Mne napríklad nefungujú, pretože môj mozog dobre pozná reálny stav a vie, že sa ho snažím afirmáciou manipulovať. No a čo do manipulovania je môj mozog lepší ako ja. 😕
Takisto pri afirmáciách pozor na slová. 1. Mozog nepozná zápory. A 2. na čo sústreďujem pozornosť, to posilňujem. Takže ak si dovolím necítiť komplex menejcennosti, čo sa stane? Budem sa sústreďovať na komplex menejcennosti a budem ho pociťovať. Ak miesto toho použijem “cítim sa ako hodnotný človek”, tak zas mám problém, že je to síce pekné, ale sa tak necítim. Preto ak už niečo, tak by som odporúčala vyhrabať nejakú konkrétnu situáciu, kedy som to zvládla, a tú si potom pripomínať miesto afirmácie – sústreďujem sa na zvládanie a posilňujem ho a mozog navyše vie, že netliapem, lebo veď si to pamätá. 🙂
Louise Hay vo svojich afirmáciách zápory nepoužíva. Plus pri probléme, na ktorý vytvorila afirmáciu, popisuje aj príčinu. Vždy popremýšľam aj nad príčinou. Jej afirmácie mi fungujú hlavne pri hnačke, závratoch alebo chrípke. Na zapálený nerv v zube nefunguje ani svätená voda. Tu pomôže len zubár.
Eprakone - ezoterika a spiritualita
Neviete niekto ako sa dá vyčistiť program menejcennosti? Dosť mi strpčuje život… 😦
Páči sa miPáči sa mi
Afermácio: “Mám sa rád a som so sebou spokojný.” – Louise Hay
Páči sa miPáči sa mi
Lenže to nefunguje dlhodobo
Skúšala som už všetko možné… (aj s afirmáciami mám skúsenosti – viem ako fungujú a že to je len akoby vrchný náter ale ja potrebujem odstrániť to jadro) nechcem celý život stráviť tým, že si budem každú minútu života v hlave omieľať afirmáciu.
Páči sa miPáči sa mi
A vieš, ako vznikol? Ktoré vyjadrenia prostredia a nimi ovplyvnený tvoje vnútorné komentáre sa za ním skrývajú? Ak áno, skús to odrekapitulovať: spíš si všetky situácie, ktoré sa ti zdajú ako “spôsobujúce”, a rekapituluj.
A ak nevieš presne, tak sa sleduj a zapíš si každú situáciu, kedy sa prejaví. Pozri na to, čo si si v tej chvíli hovorila. Skús usúdiť, prečo si si to hovorila (aká vlastná skúsenosť sa za tým skrýva). A odrekapituluj každý výskyt osobitne. Jedného dňa sa dostaneš do bodu, kedy nebude čo rekapitulovať, pretože pochopíš mechanizmus, akým k tomu komplexu dochádza – a pochopiť je vynulovať. 🙂 Od toho okamihu sa už nespustí program “si menejcenná”, ale sa bude spúšťať program “aha, zasa sa vo mne ozýva tá kravina, čo vznikla tak, že… atď.” 🙂 Chce to viac práce ako afirmovanie, ale aspoň to pôsobí raz navždy. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Pre Just Hela: neviem ako vznikol… (samozrejme je to dlhodobé asi celý život ale ťažko hľadať začiatok). Je to vždy tak, že určité obdobie sa mám dobre a potom príde rana v podobe osoby ktorá ma nejak poníži (vyleje neoprávnene zlosť na mňa pred všetkými / osamote alebo sa ku mne správa veľmi neuctivo s odporným tónom, a ja som potom ako obarená, nezmôžem sa na slovo. Aj keď ma to hnevá a chcem sa zastať samej seba ale v takých situáciách som vždy paralyzovaná… 😦 Alebo niekoho žiadam o radu a ten človek sa tiež chová ku mne nadradene s tónom ktorý ma ponižuje. (nie je to len môj osobný pocit ale aj osoby čo boli pri tom skutočne uznali že čo to bolo za reakciu toho človeka na mňa). Dôležité nie je to, čo mi ten človek povie, ale AKO to povie. Proste zachytávam energiu čo je za tými slovami. Je jedno či sú to kamarátky, neznámy človek cez net, profesor na VŠ, nariadený, predavačka, suseda, revizóri, policajt… človek môže odstrihnúť svoje kamarátky ale aj tak sa ukáže niekto kto zraní…. (A tým nadriadeným ani nemôže človek vyhubovať) Najhoršie na tom je to, že ma už parkrát takto ponížili / vynervovali / úplne vykolajili z rovnováhy tesne pred tým než ma čakala dôležitá skúška, či pohovor. Takže to dosť zasahuje do mojej (aj budúcej) kariéry, mňa to vždy zničí a potom aj môj výkon je slabý. Oni mi vlastne sabotujú život a preto mi to tak vadí. Keby že mi to aspoň nezasahuje do kariéry, tak sa s tým nejak popasujem, ale je to veľmi nepríjemné. Každý sme inak citlivý, ja som bohužiaľ veľmi a mňa taká vec dokáže vnútorne tak rozdrásať až mi je v tej chvíli do plaču a trvá mi niekoľko dní kým znovu nadobudnem rovnováhu.
Najnovšie sa mi to stalo v tento utorok a v tej chvíli som si nič v hlave nehovorila – snažila som sa učiť na dôležitú skúšku a potom som sa chcela vypýtať skôr z hodiny od profesora čo nikdy nemal problém pustiť žiakov skôr (a keďže nerobil prezenčky nikdy tak mu postupne prestali chodiť študenti na hodinu) a zrazu ja som sa chcela vypýtať o pár minút skôr a už bol z toho problém a vybil si zlosť na mne… totálne bol nepríjemný na mňa, (aj sa potom ostatní čudovali prečo tak na mňa zareagoval – takže to nie je len v mojej hlave) a jeho reakcia bola ešte k tomu veľmi zmätujúca (hovoril nahnevaným tónom a ešte sa usmial, ja som bola z toho úplne v keli, jednak z tej reakcie, jednak som nevedela či to myslí vážne alebo sranduje keď sa pousmial, a či ma teda pustí alebo nie – lebo tú skúšku som mala vopred dohodnutú s inou vyučujúcou…. ) Mne to totálne rozdrancovalo nervy… A potom som aj tú skúšku pokašlala. Vedela som to učivo ale s tým ako ma rozhodil, tak som prehliadla nejaké detaily a bolo to. 😦
PS: Keby sa mi to stalo len raz, 2 razy tak nerobím z toho taký problém, ale naozaj sa mi to často opakuje.
Ako tú reapituláciu používaš ty? Vedela by si mi to prosím, vysvetliť na nejakej konkrétnej situácii?
Páči sa miPáči sa mi
Okej… už poznám kontext.
Takže: hovoríš viackrát o tom, že ťa niekto “poníži”, a “neoprávnene” si na tebe vylieva zlosť – a že to je prereagovanie, o tom svedčí aj to, že sa to nezdá len tebe, ale aj okolitým ľuďom… Toto je situácia, do ktorej sa často dostávajú tí, čo celkom “nezapadajú” – majú odlišné hodnoty/kódex a svojím správaním vyvolávajú v neistých ľuďoch strach a túžbu “udrieť si”, kým v ľuďoch s umelo nafúknutým sebavedomím vyvolávajú túžbu zmerať si sily (ja tomu hovorím, s prepáčením, “potriasanie guľami”). To je vysvetlenie ich správania, správa o nich. Správa o tebe je, že ti to vadí. To značí, že sa orientuješ podľa hodnotenia a reakcie prostredia na seba. Je to pochopiteľné, ako “odstávajúci” človek to máme vyvinuté veľmi silno, pretože na nás reagujú celý život inak, než by sme si predstavovali. Kedysi som tu mala historku o bielom tigrovi. Si tiger ako všetci ostatní, len biely. Máš tú istú silu, hmotnosť, zuby a pazúry, máš kožuch, len je trochu odlišný. Môžeš sa nad tým trápiť a chodiť na farbenie kožucha, až ti srsť vypadá, alebo si povieš, že ale nie si jediný biely tiger na svete a to, čo potrebuješ, je spoločnosť a tolerancia bielych tigrov, nie obyčajných tigrov… Teda potrebuješ akceptovať svoju inakosť, spraviť si z nej štít a hoci tým neodpadnú ľudia, čo sa do teba budú navážať, ich hlas rozhodne stratí na sile. 🙂 Potrebuješ zažívať častejšie pocit súzvuku, aby sa z nesúladu stali len občasné záblesky. Proste zmeniť pomer jedného voči druhému.
To, ako sa iní správajú k tebe, je len sprostredkovane o tebe, pretože niečo v tebe tú reakciu vyvolalo. Ale z väčšej časti je to o nich a ich strachoch. Z nejakého dôvodu sa ťa boja a tak 1. potrebujú ti dať najavo, jak ťa majú v paži, alebo 2. potrebujú ťa upáliť na hranici. Ak môžeš, ľuďom s takouto reakciou sa vyhýbaj. Ak nemôžeš, opri sa zosilnene o svoju záchrannú sieť iných “bielych tigrov”.
A teraz rekapitulácia: Keď ma niečo vytočí, napríklad niekto na mňa navreští, niekam zaleziem (záchod je vhodné miesto), otočím hlavu doľava, predstavím si tú situáciu v jej emocionalite, vyberiem najsilnejšiu emóciu – povedzme, že strach -, nadýchnem ju do seba so slovami “z tejto situácie vyberám strach”, začnem otáčať hlavou doprava so slovami “a mením ho na…”, otočím hlavu doprava a vydýchnem so slovami “ľahostajnosť”. Dúfam, že je to porozumiteľné. No a nadýchavam tú emóciu do seba toľkokrát, až v tej spomienke už žiadna emócia nezostane, a posledné otočenie zľava doprava je už bez slov, len uzavretie. A potom sa ide na ďalšiu emóciu.
A už som to spomenula – dá sa to robiť aj s minulými zážitkami. 🙂
P.S.: Ale vieš, že beháš po svete s presvedčením, že nie si dosť dobrá, pravda? A že to presvedčenie ti bráni uspieť? A že preto ťa tak vytáčajú napr, pred skúškami, aby ti dali príležitosť rozhodiť sa a neuspieť a dokázať sama sebe, že naozaj nie si dosť dobrá? Sorry, že to hovorím takto na plnú hubu, ale ten mechanizmus je neprehliadnuteľný. Zosilnene rekapituluj každú kravinu pred príležitosťami, kde by si mohla uspieť, keby… atď. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Just Hela: Ďakujem. Vystihla si to s tými bielymi tigrami. A hlavne s tým “nezapadaním” to už mám od malička (nezapadala som tak som bola 2x šikanovaná a ani učiteľka či školská psychologička nepomohli). A už dlhšie som mala taký pocit ako keby tí ľudia presne vedeli “do tejto si udrime, tú to najviac zraní”. Pretože som si istá, že keby sa ten profesor tak zachoval k niekomu inému, po tom človeku by to len skĺzlo a nebol by tým tak dotknutý. (ale hlavne, asi by si to ani nepritiahol 😀 ) A úplne sa stotožňujem s touto vetou: ,,Je to pochopiteľné, ako “odstávajúci” človek to máme vyvinuté veľmi silno, pretože na nás reagujú celý život inak, než by sme si predstavovali.” <– je to tak, niekedy si pripadám ako v zlom sne, keď na mňa reagujú ako na niekoho hlúpeho či niekoho kto je menej než oni. Nikdy mi ale nenapadlo že by moje hodnoty / kódex či správanie, mohlo v iných vyvolať neistotu – hlavne keď sa s tými ľuďmi ani bližšie nepoznáme, keď tí ľudia nevedia aká som alebo aké mám hodnoty
Tak veľmi by som potrebovala spoločnosť bielych tigrov… ♥ lebo tento svet ma len zneisťuje a ešte viac mi dáva pocítiť že nezapadám.
Ale fakt nechápem prečo sa boja ? (zvonku sa inakosťou nijak nelíšim – nie som vysoká, ani nemám piercingy či potetované telo ani nemám nejaký punk-rockový štýl obliekania či čo – tým nikoho neodsudzujem, len že fakt nepútam vzhľadom až takú pozornosť).. častejšie skôr zažívam tú 2. možnosť (útočenie, ponižovanie, v detstve: šikana, zrady od najlepších kamarátiek, výhražná správa od inej osoby ktorá vtedy mnou tak otriasla až sa mi nechcelo žiť, či v kamarátstve nadriadené postavenie kamarátky ktorá mala potrebu ma v konflikte vždy ponižovať …) Nepíšem to preto, že chcem ľútosť, iba sa mi v živote stalo veľa takýchto podobných vecí a nikdy som to tak celkom nepochopila prečo sa to častejšie deje mne.
Ďakujem za vysvetlenie rekapitulácie. Skúsim ju dnes vyskúšať, keď si nájdem čas v pokoji a tichosti. 🙂
PS: Nemám jasno v mojich presvedčeniach. Niekedy sa cítim inteligentná a skvelá osobnosť (ale to je málokedy) a niekedy pociťujem perfekcionizmus, že by som mala vedieť viac, robiť veci lepšie… ale asi máš pravdu, asi to bude tým presvedčením…
Páči sa miPáči sa mi
Páči sa miPáči sa mi
orion – To je silný klip a veľmi zaujímavý. Dosť sa vidím v tej prvej verzii toho dievčaťa… 😦
Páči sa miPáči sa mi
cica nežer 😀
Páči sa miPáči sa mi
Komplex menejcennosti bolo moje druhe meno.. oprava, bolo moje pvé meno:-)
A riadne mi to ničilo život.
Dlho som na tom robila, samé sebaanalýzy, siúácie v rodine som si preberala, správanie rodičov atď atď.
Potom energet. cvičenia na odstránenie tých nastavení (sebaobmedzení), na ktoré som prišla.
Teraz menejcenná už nie som… konečne:-)
Chcem povedať k tomu toľo, že komplexom menejcennosti sa to nazýva preto, lebo nejde o jednu vec: pr. som škaredá… ale o veľa vecí (komplex), čo tú menejcennosť tvoria.
Celá hŕba špiny, čo treba odstrániť a opakovaním afirmácie_ Som úžasná a skvelá to nepojde.
Také ľahké to zase nie je.
Ešte niečo k afirmáciam
Vraj to funguje takto.Keď si opakujete nejakú vetu Napr. Som pekný a zdravý, bohatý.
Podvedomie, ktoré má iný program sa začne búriť proti tomu, nesúhlasí s tým vyjadrením a človek začne posilovať ešte viac to, čo chce odstrániť.
Takže sa treba pekne trošku pohrabaát v tom hnuse zelenom:-)
Páči sa miPáči sa mi
a viete povedať aj akým spôsobom sa to dá odstrániť? Keď teda afirmácie nestačia?
Páči sa miPáči sa mi
Tak najskôr treba vedieť ČO treba odstrániť, máte už svoj problém vytiahnutý zo svojho podvedomia a pomenovaný?
Skúste potom EFT, alebo rekapituláciu, alebo transformáciu, alebo čo ovládate…
Afirmácie možu zabrať u človeka, ktorý nie je prešpikovaný vlastnými sebaobmedzeniami.
Nehovorím, že sú zle (tie afirmácie), len že na začiatku sebazmeny to možno nie je to pravé.
A zase ako u koho.
Je to všetko individuálne.
Každý ide svojou cestou, ale niektorí sme si podobní a pre tých bol moj koment..
Páči sa miPáči sa mi
Nedá mi – keď sa pri debate o afirmáciách povie len toľko, že nefungujú, lebo – .
Fungujú, ale je treba byť tvoriví. Vyskúšajte si túto:
“Zbavujem sa potreby PREŽÍVAŤ VO SVOJOM ŽIVOTE POCIT MENEJCENNOSTI. Som ochotná zbaviť sa energetických, emočných a mentálnych návykov, ktoré spôsobujú túto potrebu”.
Týmto druhom afirmácie preberám zodpovednosť za to, čo som stvorila. Teda ak uznávam, že SOM tvorca svojho života, tak aj akékoľvek nepríjemné zážitky som si stvorila. Ale práveže, keďže v tomto živote čistíme svinstvo za stovky vtelení, tak niekedy nie je možné vystopovať, kedy niečo, čo už nechceme prežívať, vzniklo, a to – aspoň mňa by to odradilo, rekapitulovať. Táto afirmácia je účinná, a mne nahrádza i rekapituláciu. Lebo svojou ochotou zbaviť sa dávam najavo, že už nemám potrebu si tú potrebu sebou vláčiť. Stačí sa rozhodnúť. To rozhodnuie z nás robí víťaza, netreba viac k tomu. A vlastne, aby som si ju mohla naformulovať podľa svojej situácie, tak sa musím vo svoich pocitoach vyznať, a to ma tiež vlastne sprevádza rekapitulovať (neviem či to sedí na to, ale proste sa mi to nedá rozpitvať, keď funguje tak jednoducho).
Keby že sa niekto na to chce dať, tak ešte doplním – to, čo je napísané malými písmenami, je pevná kostra afirmácie. To, čo je veľkými, je možné meniť podľa toho, čo bude cieľom odstránenia – teda to, čo vnímame ako bolesť, ako zranenie, čo nás pravidelne vytáča, atď … a my to prosto už len nechceme ďalej so sebou vláčiť.
Želám všetkým, kto sa na to dáte, aby vám poslúžila.
Páči sa miPáči sa mi
U niektorých ľudí afirmácie fungujú, u iných nefungujú. Závisí to od typu človeka. Mne napríklad nefungujú, pretože môj mozog dobre pozná reálny stav a vie, že sa ho snažím afirmáciou manipulovať. No a čo do manipulovania je môj mozog lepší ako ja. 😕
Takisto pri afirmáciách pozor na slová. 1. Mozog nepozná zápory. A 2. na čo sústreďujem pozornosť, to posilňujem. Takže ak si dovolím necítiť komplex menejcennosti, čo sa stane? Budem sa sústreďovať na komplex menejcennosti a budem ho pociťovať. Ak miesto toho použijem “cítim sa ako hodnotný človek”, tak zas mám problém, že je to síce pekné, ale sa tak necítim. Preto ak už niečo, tak by som odporúčala vyhrabať nejakú konkrétnu situáciu, kedy som to zvládla, a tú si potom pripomínať miesto afirmácie – sústreďujem sa na zvládanie a posilňujem ho a mozog navyše vie, že netliapem, lebo veď si to pamätá. 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
Louise Hay vo svojich afirmáciách zápory nepoužíva. Plus pri probléme, na ktorý vytvorila afirmáciu, popisuje aj príčinu. Vždy popremýšľam aj nad príčinou. Jej afirmácie mi fungujú hlavne pri hnačke, závratoch alebo chrípke. Na zapálený nerv v zube nefunguje ani svätená voda. Tu pomôže len zubár.
Páči sa miPáči sa mi
Je pre mňa zvláštny prístup liečiť hnačku afirmáciou… Ja na to používam živočíšne uhlie a Imodium. 🙂 A, ako si spomínal inde, “nežer, cica”. 😉
Páči sa miPáči sa mi
oprava: Zrozumitělnejšie…
Moj komentár bol pre všetkých, len tí “podobní” to možno vidia podobne 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem za odpoveď
Páči sa miPáči sa mi