Cicacie etudy

Helar Sun Belangelo 22 komentárov

Tak, to vám poviem – nasťahovala som sa!

Nebol to jednoduchý proces… Najprv som Zdroju Dobrôt musela vysvetliť, že chcem u nej zostať. To som robila tak, že som častejšie nastavovala kožúšok na hladkanie ako chodila do misky žerkať. Neskôr som už nežerkala, kým ma najprv nepohladkala. A nechala som sa v tej zimiske hladkať aj počas žerkania, aby si uvedomila, že jej bude zima, ak ma nepustí dovnútra… 😦

Potom ma prišla pozrieť krstná mama Ambala. V ten deň som trucovala a nebolo ma vidno, ale krstnú som nejako vyňuchala a hneď som spôsobne sedela pod dverami, tušiac všetky tie dobroty, čo mi priniesla! A tá moja blondínečka jej ešte povedala, že už bývam asi niekde inde, lebo nechodím, a že mi nemá nosiť hračky! 👿 Tak mi ich teraz musí kupovať sama. A má, čo chcela.

Hneď som dostala mlsinu od krstnej Ambaly a vrhla som sa na ňu ako na spásu, pretože som bola nielen hladná, ale aj mlsná… Ale len čo som začala papať, dvere sa zasa zavreli a moja blondínečka ma zasa vyvrela na zime. 😦

Bolo jej ľúto, ale ešte stále odolávala. Najprv mi urobila búdku, ale tú som oskúšala a potom som ju ohrdla, aby si nemyslela, že ju to obíde. Na druhý deň, keď som sa napapala, pustila ma dovnútra “na prechádzku” – povedala mi, že je zvedavá, či ma vnútro domu nevydesí. Vydesiť?! Musela ma von vyniesť nasilu! Všetko som oňuchala, všetko som preskúmala, je tam teplúčko a mäkkúčko a všelijaké kreslá, ktoré sa dajú parádne driapať… Roztiahla som sa na klavíri, na podložke, kde nedávno predtým stála ametystová geóda, aby som jej ukázala, že ma nepriťahuje negatívna energia, že to sú babské kecy; že mám rada pozitívnu energiu a slniečko a teplúčko a vyhrievať kožúšok nie príliš ďaleko od misky so žrádlom… Vrn! 🙂

Na druhý deň som ani nepozrela na žrádielko, len som sa hrnula priamo dovnútra a usadila som sa na najlepšom a čerstvo vypranom pulóvri. Odvtedy je už môj. 😀

A tak si už bývam. Blondínečka išla kúpiť podstielku a urobila mi záchodík a aby som to nepokazila, začala som ho okamžite používať. Ale pred prvým použitím som si v ňom ešte výdatne pohrabala, až piesok lietal po celej izbe…

No a moja blondínečka behá okolo mňa so žrádielkom, hračkami a fotoaparátom a tak vám môžem predviesť, ako sa mi žije:

Tak toto je tá búdka, čo mi vyrobila. No povedzte – vy by ste ju zamenili za vykurovaný príbytok s mäkkými kobercami a vankúšikmi?! Tůůůdle! 👿 Išlo sa dovnútra (hehe, bola som rýchlejšia ako jej fotoaparát 😛 ):

A tu si obzerám svoj nový príbytok:

A tu už je jasné, že ostávam a nik a nič na svete ma nevyženie:

Vidíte môj fialový sveter? To je moja postieľka:

Keď sa na mňa pozerá, tvárim sa takto:

a keď sa obráti chrbtom, hneď vyzerám inak 😀 :

Toto je môj záchodík, kde kladiem a potom to pekne labkou zahrabem, aby mi to nesmrdkalo:

Toto je moja nová hračka – Kratzbaum. Škoda, že som tú svoju blondínečku nevidela, ako si to pýta v slovenskom obchode!

Máme dohodu: všetko, na čom dokážem nechať chlpy, je moje teritórium. 😀 Všetkovšetkovšetkovšetko. Mňau. 😀

Mám aj zopár obľúbených hračiek. Tak ponajprv, moja blondínečka má domáce gate so šnúrkami s guličkou na konci. Mňam! Mojemojemoje!

Blondínečka má ešte aj belasý sveter, na ktorom je zips. Aj ten je chutný a dá sa zaň dobre ťahať. Aj také zadrhovadlo, ktorým sa zips zatvára. A na krku má prívesok z topásu, ktorý sa tiež dobre obžiera – topás je zdravý. Na okuliare nad príveskom si zatiaľ ešte netrúfam, ale nos som už ochutnala. 😛

Moja obľúbená hračka je (bola) žltá loptička. Schovala som ju a teraz ju nevieme nájsť. Ale tu som ju ešte mala:

Takto striehnem pekne na loptičku… no ona s tým foťákom nie je až taká úspešná, čo? 😆

Zato ja áno: mám-mám-mám… a nedám!

Po jednom dni bývania mi tá moja ťululu blondínečka pripravila veeeeeeľkú sraaaandu… 👿 išla a kúpila mačací šampón. Potom ma, nič netušiacu, vzala nahor do kúpeľne, postavila do vane, nenápadne nechala tiecť vodičku a tvárila sa, že mi ide len labky opláchnuť. No a potom to prišlo! Mňaukala som, liezla som von z vane, ale bolo to klzké, tak som sa nakoniec za hlasných protestov vzdala a aspoň som sa postarala, že z toho vyšla ešte mokrejšia ako ja 👿 … a potom som sa urazila a odmietla som sa hrať a žerkať, aby jej bolo najviac ľúto na celom svete! 👿 Bolo jej ľúto, ale ani ja som to nevydržala. Moje mokré fotky neuvidíte (vyzerala som čo do zjavu i nálady nejako veľmi podobne), ale tu som zaliezla za kreslo a trucovala som:

Musela vytiahnuť umelú myšičku (ktorú som už rozdriapala 😀 ), aby ma uzmierila. Musela si prísť sadnúť ku mne a sedela a sedela, až bolo pokušenie na mňa priveľké a prišla som sa nechať šmajchliť a držkať:

No a aby som to zhrnula, tak tomuto sa povie komfort! (A blondínečka nech si sadne, kam chce; práve sa rozťahujem na jej mieste. 😀 )

A je mi takto:

P.S.: Bielu noru plnú dobrôt som ešte nevyskúmala, ale pokúšam sa jej odžrať roh, možno sa sama od seba otvorí.

P.P.S.: Pozdravujem krstnú mamu Ambalu. Mohla by zasa prísť na návštevu… nosí mlsinky! 😀 (Jedného dňa sa tá moja blondínečka od nej naučí, čo takej Cice chutí najlepšie. Ale musím jej priznať zásluhu, že pobehala pol mesta, aby mi kúpila Catmilk. Mňam. Vrnvrnvrn. 🙂 )

22 thoughts on “Cicacie etudy”

    • Cica je uzasna, taky maly plysovy vrniacik 🙂 trochu placha, ale to sa casom zlepsi (aj moja Sofia bola velky plasko…ale uz je to dnes ovela lepsie). som velmi stastna, ze sa mi Cica pred odchodom nechala hladkat a dokonca aj chvilu vrnela 😀 happy 😀

      Helar sa Cice cely den “vyhrazala” kupelom, ale mila Cica sa mu (aspon kym som tam bola ja) uspesne vyhybala… 🙂

      Nuz a ja som bola po prichode domov nalezite vymnaukana…byt hore nohami, na dlazke v kuchyni vyliata voda z misky (ta miska ma tak cca 2 l objem…a pred mojim odchodom bola uplne plna), skoro som sa na tych mokrych kachlickach prizabila… a moje “anjeliky” sa tvarili, ze oni nic, oni to urcite neurobili, oni tam vlastne ani nie su… klasika

      Páči sa mi

      Odpovedať

      • 🙂

        ja z vás nemôžem . ste úúúžasné … je krásne vidieť ako vlastne fungíruje taká láska bez podmienok .. už to len prehodiť na šeckýýých ludí a sme hepi, …

        inak heli, tíško ti tu tvoju cicu závidím .. je ozaj prekrásna .. mačičky ja teda rozhodne môžem …. no ja osobne ešte musím počkať, moja dcérka je zvedavá veru na kadečo .. od chvosta, cez pazúriky na labkách, ako to vlastne tá mačka robí keď tak spokojne vŕzga, ( vraj husle v krku 🙂 .. a ona ich chce jednoducho vidieť ) … a mačacie dámy toto jednoducho nemajú moc v obľube 🙂 .. prosto ako ja … pouze koukej, no radšej nešahej! 🙂

        dobrú nôcku .. cicušiarky 🙂 ( pôvodne som chcela ciculienky 🙂 .. znelo by to velmi divne???? 😛 🙂 )

        Páči sa mi

    • Dnes to skúšali Tina s Anielom – a Cica zdrhala! 😀 Ešte stále je plachá. Dôveru sa mi podarilo obnoviť až špeciálnym žrádielkom od krstnej Ambaly, potom už bola ochotná aj sa nechať pohladkať.

      Páči sa mi

      Odpovedať

      • to je normalne, nasa Maša vzdy ked dojde navsteva zalezie. Vylezie asi tak az po hodine, ked je jasne ze priselec sa asi zdrzi, takze sa oplati ho preskumat. Potom uz reaguje podla sympatii. Ak je jej navsetva sympaticka, domaha sa pozornosti a mojkania.Ak nie, tak nezajem. A samozrejme, ak sa navsteva akokolvek snazi o jej priazen, je na tom horsie ako niekto, kto sa tvari ze prave Maša ho az tak nezaujima 😀

        Páči sa mi

      • Podľa toho nosa by som povedala že do tváre vyzerá ako kocúrik. Aj keď existuje aj spoľahlivejší spôsob ako to zistiť.
        Inak ten záchod ťa pravdepodobne čoskoro omrzí, lebo moji kamoši s chlpatou hruďou hrabú v záchode keď idú kadiť ako o život, a keby mala podstielka lietať na dva metre od záchoda, tak by som bola frustrovaná. Navyše sa z tých granúl niekedy aj práši. Asi zistíš, že potrebuješ záchod búdku, ktorá obmedzuje vyletenie granúl zo záchoda pri hrabaní na pár kúskov čo ostanú zachytené medzi prstami v labke. My sme dali dvierka zo záchodíka dole, lebo sa bojíme dvierok. No a ešte je aj rozdiel v granulách. Ja som najprv používala zverlit, ktorý granuloval moč do guľky, ktorá sa vybrala zo záchoda, to som ale musela obsah mačacieho záchoda niekde zbierať, lebo nepôjdem 4x denne do kontajnera, a spláchnuť sa to v ľudskom záchode nedá, lebo sa to rozíde na gelovitú hmotu a to upchá záchod. Tak som začala kupovať v DM drogérii také čo nie sú klumpende – ten väčší balík. To sa vyberie z mačacieho záchoda a nie je z toho guľka, ale stále rozsýpacia podstielka, a preto sa to dá spláchnuť v ľudskom záchode (aj keby sa splachovať nemalo). Je snehobiela, bez vône, a nie je taká prašná ako zverlit, takže neostávajú biele stopy na nábytku, a navyše jeden z kocúrov bol na ten prach alergický, chrchlal ako tuberák. Keď sme vystriedali podstielku, tak kašlať prestal. Zverlit je ale asi o tretinu lacnejší. No a odporúčam vlastniť takú masívnejšiu mačaciu lopatku, lebo tie tintítka sme zlomili mesačne jednu asi 2X, a potom som kúpila masívnejšiu, a tú máme roky. Toľko o záchode. Ja už rozoznám podľa hrabania kto z nich na záchode je, a čo tam ide robiť.
        No a ešte sa mi osvedčilo, pred praním veci vyklepať z okna a pred praním prejsť mokrou rukou, aby sa vyzbierali chlpy z handier (upchá sitko v práčke), a ja ich preventívne vyklepem aj po vysušení keď ich odkladám. Mala som kolegyňu čo to nerobila, a aj v opratých šatách keď došla do roboty bola chlpatá ako orangutan.

        Páči sa mi

      • na chlpy su dobre aj tie lepkave valceky z DM. Ale nasa uz az tak neplzne.Ale uzila som si svoju protichpovu vojnu, ked sa maly narodil, to sme mali este aj labradorku a co vedeli tie dve nachlpit! Boze premenila som sa vtedy na hystrericku strazkynu bezchlpovej domacnosti a moje vnimanie sa zuzilo uz len na dve veci.decko a chlpy. Bola som uplne prepnuta.Vysavala som dva krat denne, niekedy aj tri krat a to vsetko,vratane gauca, kresiel, stoliciek a plysakov, vsetko som furt prasila a ked som sa nahodou ocitla bez lepkaveho valceka v ruke, mala som takmer pocit ohrozenia zivota. No proste prijemna partnerka do nepohody,co vam budem hovorit. Ale neskrabalo som si to a ono to preslo samo od seba 😀

        Páči sa mi

      • Valček som ešte neskúšala. Skúšala som kefičku s rúčkou na sedačke, kde miesto vlasu je látka, ako keby suchý zips. Tá sa ale rýchlo zodrala. Prvý rok som mala nervy, a tiež som často vysávala, ale potom som zistila, že keď sa nechcem stať svojim vlastným otrokom v domácnosti, mám na výber dve možnosti. Buď nemôžem mať zvieratko, alebo nebude domácnosť tip top. Tak mám na sedačke návleky, ktoré sú sem tam deravé, koberce už nie sú až tak bledé a na chodbe sú niekedy granule, a okolo misiek sem tam fliačik na kachličke, a nemám z toho nervy. Vysávam raz do týždňa ale dôkladne, aj miestnosti kde nie je koberec, umyjem dlážky 2x týždenne, vytriem prach. Zametiem 2x denne. Keď nájdem chlp na počítačovej klávesnici, tak ho odfúknem. Aj keď urobím poriadok, za pol hodiny je už zase niekde špinka. No a čo. Platí len niekoľko pravidiel. Nesmie sa pochodovať po linke v kuchyni, neje sa z mojich tanierov. Mačky nie sú v kuchyni bez dozoru (raz som videla, ako u jednej susedy jej mačka pila u nich z čajníka na šporáku). No a neškriabe sa sedacia súprava a posteľ, ale toto nikto nehodlá pochopiť. Tu sa čaká, že aj na to si postupne zvyknem. Zatiaľ oba fronty držia svoje pozície.

        Páči sa mi

  5. Krásna micka 🙂 ja mám tiež jednu ale už som sa odsťahovala od rodičov tak teraz ju nevidím tak často 😦 a inak na tie chlpy stačí aj obyčajná lepiaca páska oblepená okolo ruky (lepšia je asi tá širšia) neviem či to sem niekto už napísal nevšimla som si..

    Páči sa mi

    Odpovedať

Povedz svoj názor