“Už samotný proces učenia sa, ako meditovať, je popretím meditácie. Meditácia je niečo celkom iné. Nie je to výsledok nejakého cvičenia, disciplíny, obsedenia či dodržania pravidiel. Ale keď začneš rozumieť procesu konformity, obsedenia, túžby dosiahnuť, túžby niečo získať, potom porozumenie tohto všetkého je súčasť meditácie. Sebapoznanie, teda poznanie cestičiek vašich vlastných myšlienok a domyslievania myšlienok až do konca je začiatok meditácie.” — Jiddu Krishnamurti

My už sme taká tá “supermarketová” generácia. Niečo chceme, ideme do obchodu (alebo na internet), tam to kúpime a potom to už “máme”. Toto je mentálny prístup, ktorý všade uplatňujeme. Aj pri meditácii. Ideme do kurzu, tam nás naučia meditovať a potom už vieme meditovať.

🙂

Figu.

Pripomína mi to jednu kočku, ktorá sa chcela dozvedieť o rekapitulácii. Zhltla knižku za 24 hodín a už bola odborník na rekapituláciu. Síce ešte neodrekapitulovala ani to, že ju nutkalo sa stavať do pozície “lepšieho ako”;-) , ale už bola naslovovzatý rekapitulátor. To, čo iným trvá celý život, zvládla ona za 24 hodín. 🙂

Pretože “sme” v našich očiach, len keď niečo “máme” alebo “dokážeme”. Teda, keď nám okolie potvrdzuje našu hodnotu.

Lenže kto sme, keď len rozumieme? Nikto… Niekedy, keď otvoríme zobák a okolie zistí, že zrovna netliapeme, možno od neho dostaneme nejaké potvrdenie, ale väčšinou nás budú nenávidieť, pretože majú pocit, že naša existencia znehodnocuje ich hodnoty. Nemáme. Nedokazujeme. Proste len rozumieme. 🙂 A napriek tomu sme!

Meditácia nie je súťažná disciplína. Meditácia sa totiž nezameriava navonok – a tak niet s kým súťažiť.

Meditácia je stav, kedy vnímame bez toho, aby sme si o veciach museli začať rozprávať príbehy. Napríklad príbehy, že niečo je “strom” alebo “pavúk” alebo “voda”.

Alebo aj príbehy o nás samých.

A to vás nenaučí nijaká škola, nijaký tréner ani nijaký “presne odkrokovaný postup”. Jednoducho si sadnete (možno aj pod ten strom ako Budha) a prestanete si rozprávať príbehy. 🙂