Došiel mi mail s názvom, pri ktorom sa mi okamžite otvoril nožík vo vrecku: Ako donútiť Univerzum, aby ti dalo to, čo chceš.
Zaujímavé, ako ľudia automaticky predpokladajú, že sú múdrejší ako Univerzum. A keď si na to Univerzum nedupnú, tak ich o niečo ukráti. Oni si niečo zmyslia a majú na to nárok. A keď to Univerzum nechce dať dobrovoľne, tak ho donútime.
Bola som tam… a naučila som sa, že moje “chcenie” je niekedy v priamom protiklade s tým, o čo mi skutočne ide. Chcela som veci. Potrebovala som pocit. Dupala som na Univerzum, aby mi dalo toto a hento, jedovala som sa, že to ešte stále nemám… až prišiel jeden z niekoľko nemálo prepleskov a ja som si uvedomila, že kým som sa pachtila za vecami, zadnými vrátkami sa do môjho života pomaly vkrádal presne ten pocit, o ktorý po celý čas šlo!
Lenže… ja som mala oči tak zavesené na konkrétnych predstavách, že som si ho spočiatku nevšimla.
A po celý čas som si myslela, ako mi niečo nie je dopriate.
Ale skutočný problém nastal v okamihu, kedy som sa poobzerala a zistila som, že môj pocit je naplnený, Naplnený bez toho, aby bol nadobudol presne tú podobu, s ktorou som ho spájala. Dostala som sa do stavu mám-nemám, kedy som zjavne nemala to, čo som chcela, ale napriek tomu sa moje prianie naplnilo! A čo teraz? Hrabať sa ešte za jeho konkrétnou podobou a vydupať si aj tú? Alebo sa spoľahnúť, že Univerzum si pre mňa ešte niečo nachystalo? Niečo… pekné? 🙂
Nie je ľahké vzdávať sa svojich zamilovaných predstáv! Toľko sme si ich hýčkali, pestovali a ofukovali… až sme niekde po ceste skutočne uverili, že nám išlo o ne.
Ako teda zistíme, či sa nám naše želanie naplnilo, keď môže mať celkom inú podobu?
Ja som na to došla v okamihu, keď som si prestala čokoľvek želať. Nemala som v živote to, čo som chcela, ale súčasne som nemala pocit, že by mi niečo chýbalo. Nič nebolo treba, všetko bolo presne tak, ako malo byť. Život sa dostal do rovnováhy, hoci mal byť podľa ľudského folklóru nešťastný a plný nárekov, ako niečo nemám.
🙂 Eloi. Presne tak, ako to má byť.
Niekedy nám naše vlastné predstavy zastierajú zrak. A pomaly začínam rozumieť, že ma Gabriel vyšikoval napísať okrem predpovede na tento týždeň aj tento postreh (podľa kyvadla “úvahu”).
Všetko so všetkým súvisí.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Hovoříš mi z duše. Dnes tak málokdy člověk čte, že naše vlastní představy nám zastírají zrak a že je dobré si nic nepřát. Většinou se píše, jak dosáhnout to, co si člověk přeje. Vtipné na tom je, že dokud člověk nenechá Univerzum, aby dávalo po svém, tak stejně nedosáhne to, co si DOOPRAVDY přeje. Někdy si i člověk něco vydupe, ale – kupodivu – beztak nějak není spokojený 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
.. ale aký je to úžasný a aj poučný pocit, keď si to naplnenie želania uvedomíme, a keď myseľ z toho uvedomenia ostane ako obarená – veď už máš čo si chcela, len inakšie prišlo.
keď mi niekto pri gratulácii praje “nech sa ti splní čo si želáš” tak ma až strašidelne zamrazí, lebo si uvedomím tú zodpovednosť, priať si len to dobré, a to ešte takým spôsobom, aby to fakt aj dobre dopadlo ..
Páči sa miLiked by 1 person
🙂 Existoval taký americký horor o džinovi, ktorého vypustili a on im musel plniť priania, ale v skutočnosti to bol zlý džin. Tak im splnil priania presne tak, ako si ich zaželali, aby sa to proti nim obrátilo. Odvtedy mentálne hrávam takú hru, že ako si zapriať, aby to ten džinisko nedokázal otočiť proti mne… Zatiaľ džin tvrdo vedie. 😛 Neuhrala som ani raz.
Páči sa miPáči sa mi
toto sedí, keď sa pokúšam veľmi si niečo priať, tak to koľkokrát dopadlo opačne
ale skúsiť si to priať opačne, aby sa to splnilo dobre, to sa bojím
to by asi tiež nedopadlo dobre, a ešte by si ten džin ťapkal ručičkami, aké zlé veci si prajem – to radšej nie
Páči sa miPáči sa mi
Toto si myslim aj ja…a presne,ako aj ja.Tiez rozmyslam ako si radsej nepriat ako priat!Alebo uz ked si prajem z kazdej stranky poobkrucam….aj tak ma to prestane potom bavit. 😀
Páči sa miPáči sa mi