Minulosť siaha do prítomnosti a skresľuje nám obraz. Vidíme všetko, čo vidieť potrebujeme, ale akosi to nie a nie zapadnúť do zmysluplného celku… Ako keby sme siahali po niečom, čo je mimo nášho dosahu, a s očami upretými do diaľky si nevšímame, že nám medzičasom pod nohami vyhúkli schodíky… Potrebujeme sa ukľudniť, znova rozhliadnuť a prehodnotiť, čo máme k dispozícii a čo ešte potrebuje nastať, než sa pohneme ďalej.
Je možné, ba je vysoko pravdepodobné, že v minulosti sme si urobili nejakú predstavu, na ktorú sme si zvykli a považujeme ju za svoj cieľ… Lenže náš cieľ nie je konkrétna vec, ale pocit, ktorý s ňou spájame. Len čo si umožníme odpútať sa od konkrétnej predstavy, otvorí sa nám celý vejár možností, ktoré nám vyrazia dych!
Niekedy potrebujeme zhorieť, aby sme sa zrodili noví a silnejší do nového a jasnejšieho sveta.
Pridaj komentár