Dnešný deň je taký smiešne vďačno-nevďačný – zasa sú problémy s telkou. Už mesiac v kuse a prestáva ma to baviť. Dnes ma kolega šiel naučiť nahrávať cez set-top box. Ako ho zapol, displej sa vypol a prestal sprostredkovať signál, ale analógový signál cez kábel šiel. Nepomohlo vypínanie a zapínanie, vyťahovanie z elektriny ani preverovanie konektorov – kolega zapol a set-top box odkráčal. Tak som zavolala na technickú podporu, kde mi to zas raz nezdvihli, ale ako som volala znova, nejako ma kolega zakecal, neskoro som začala stískať čísla a nakoniec ma to prepojilo na nejakú pani. Nepríjemnú, premúdrelú, ktorá miesto mňa rozmýšľala a tvrdila mi veci, ktoré sa ukázali byť nepravdivé. Odovzdala som kolegu, nech babu ošarmantí, a oni dvaja sa nejako dohodli. Vraj sa nám ozve technik. No a ja som zakliala, že zas raz telka v keli, a išlo sa robiť niečo iné. Asi po polhodine som šla nakŕmiť kožúšky – a ajhľa, set-top box bol nabehnutý a vysielal! Takže moja prvá vďačnosť je za to, že sa nič nezmenilo oproti včerajšiemu večeru. 😛 Som si nemyslela, že budem vďačná za to, že nemám prečo bohovať. 😉

Okrem toho som vďačná aj za to, že po rokoch som stretla Tenshi a pokecali sme. Ale už na tom rozhovore mi prišlo tak zle, že som sa musela kontrolovať, aby som nezavýjala od bolesti. Vďačná za to, že som to ustála, a aj keď som sa domov plazila v predklone, aspoň som nevydávala nijaké pazvuky…

Dnes som vybila aj Lassinka, papuľku moju zamatovú, ale stále behá do miestností, kde má zakázané behať (a on to dobre vie podľa toho, ako sa vždy ukryje). Vďačná za to, že sme sa zastavili v Baumaxe a kúpili sme preglejku, z ktorej urobíme prenosnú zátarasu, aby nebolo treba už nikdy nikoho biť. A vďačná, že Lassinkovi už otrnulo a nie je ukrivdený, že dostal. Ráno mi bol vrnieť do uška, takže by som asi nerozdýchala, keby sa urazil a nechcel pri mne buvať.

Zato smutná, že dnes Blekino predo mnou ušiel. Možno mu zas niekto niečo urobil, alebo ma prvýkrát videl v šiltovke a nespoznal ma… Uvidíme. Granulíky som mu rozhodne nasypala.

Dnes boli samé zmeny. Program na tento týždeň sa mi totálne domontoval, zasa budú nejaké pohovory, ale uvoľnilo sa mi aj pol dňa – možno dáme stretko s GabyBaby. 🙂 Vďačná; s GabyBaby je vždy sranda. 🙂

Dnes je tej vďačnosti akosi pomenej – nie že by nebolo za čo, ale asi už začínam byť sklerotická. Bol to dobrý deň, len tá bolesť ma dosť rozložila, ale veď bude aj horšie, tak čo pindám už teraz. 😉 Beriem to ako tréning zatínania zubov. Začínam v tom byť fakt dobrá. 🙂